Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Pamiatkový úrad SR spúšťa do prevádzky nový webový portál, ktorý spĺňa štandardy pre informačné technológie verejnej správy, vrátane dizajnu. Prináša nové integrácie a funkcionality, no s nevyhnutnými úpravami zachováva pôvodné členenie i pôvodný obsah. Webový portál, ktorý je súčasťou informačného systému PAMIS, umožňuje verejnosti a zaregistrovaným užívateľom prostredníctvom privátnej zóny plnú elektronickú komunikáciu s úradom a sledovanie svojej agendy, efektívne vyhľadávanie záujmových entít  pamiatkového fondu, mapový geopriestorový prehľad a ďalšie možnosti. Našich čitateľov a užívateľov prosíme o zasielanie upozornení na možné nezrovnalosti a technické problémy v súvislosti s nasadením nového IS. Za podnety a zlepšovanie nášho nového webového portálu vám vopred ďakujeme. Kontaktovať nás môžete na webmaster@pamiatky.gov.sk alebo na pamis@pamiatky.gov.sk.

Začala reštaurátorská a remeselná obnova fasád a strechy Kaštieľa v Petrovanoch

KPÚ Prešov
Kaštieľ, Petrovany – západný pohľad z parku, najstaršia známa podoba na dobovej maľbe zrejme z 19. storočia, zdroj: KPÚ Prešov

Kaštieľ v Petrovanoch bol postavený v období doznievajúceho vrcholného baroka. Podľa archívnych prameňov prebiehala jeho výstavba v rokoch 1753 – 1756, pričom ukončený bol až okolo roku 1767. Vročenie 1756 je dodnes zachované v pôvodnej suprafenestre – na váze s mušľou nad západným vstupom. Staviteľom bol pravdepodobne Anton Klobušický, čo dokumentuje aj erb rodiny Klobušických v tympanóne centrálneho rizalitu (NKP Kaštieľ s areálom, Petrovany: Pamiatkový výskum architektonicko-historický, A. Klingová 03/2020). Ide o čiastočne podpivničenú poschodovú blokovú stavbu, pre barok s typickou symetriou dispozičného a architektonického riešenia s dominantným centrálnym a postrannými rizalitmi. Kaštieľ ukončuje dodnes pôvodná a unikátna „prelomená“ manzardová strecha s rozsiahlymi medzistrešnými zbernými žľabmi na zachytávanie dažďovej vody. V roku 2023 poskytlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v rámci programu Obnovme si svoj dom (podrogram 1.5.) dotáciu na obnovu fasád a strechy objektu. Obnova začala v marci 2024.

 

Fasády a ich obnova reštaurátorským spôsobom

Výraz fasád určuje tektonický systém pilastrov tzv. vysokého rádu a na pasívnych plochách okenné a dverné otvory v dvoch výškových úrovniach. V prípade prvého nadzemného podlažia ide o reprezentačné priestory, ktorých dominancia a výška sa preniesla na fasádu vyššími okennými otvormi umocnenými kamennými osteniami. Tie sú ukončené konvexno-konkávne zalamovanými nadokennými rímsami, ktoré sú s postrannými konzolami nad oknami súčasťou suprafenestier. Pôvodné kamenné šambrány, ktoré boli v 20. storočí omietnuté, ukončujú odstupňované vonkajšie lišty s typickou barokovou úpravou v nárožiach ich rozšírením do uší so štylizovanými kvapkami a v nadpraží s klenákmi. Okná a okenné ostenia na druhom nadzemnom podlaží, tvarovo podobné spodným, sú pomerne nízke, prispôsobené výške poschodia. V prípade týchto okien absentujú okrem kamenných šambrán aj ďalšie tektonické a výtvarno-sochárske súčasti, ako sú suprafenestry a zrkadlá v pozícii parapetov. Tie paradoxne chýbajú aj pod oknami zvýšeného prízemia, čo nie je pre barokové fasády obvyklé. Je potrebné pripomenúť, že objekt bol prefásadovaný a aj dispozične upravený v 20. až 30. rokoch 20. storočia pre potreby novo zriadeného ústavu pre telesne a duševne postihnuté deti do 15 rokov. Vlastníkom bol vtedy košický lekár českého pôvodu doktor Vladimír Pospíšil (NKP Kaštieľ s areálom, Petrovany: Pamiatkový výskum architektonicko-historický, A. Klingová 03/2020). Použité boli už omietky s cementovým spojivom, betónové podkladové vrstvy pod podlahami, okná boli riešené ako dvojité s uplatnením moderných kovaní typu elegant (vonkajšie krídla sa otvárajú smerom von, vnútorné do miestností). Po druhej svetovej vojne bol v objekte zriadený Domov sociálnych služieb, v roku 1991 Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov v Petrovanoch. Od roku 2009 bol kaštieľ prázdny a v roku 2018 ho odkúpili súčasní vlastníci, ktorí postupne kultúrnu pamiatku obnovujú a dnes slúži na rôzne spoločenské udalosti vrátane svadieb. 

V marci 2024 začala samotná realizácia obnovy nitrianskou spoločnosťou Pamarch, s. r. o., ktorá sa špecializuje na obnovu historických stavieb vrátane reštaurovania. Práve v prípade fasád je ich obnova vykonávaná formou reštaurovania – po sondáži prebieha čistenie dekoratívnych štukových a kamenných prvkov na hlavnej, východnej fasáde. Po čiastočnom odstránení mladších omietkových vrstiev sa v interiéri potvrdili na kamenných osteniach okien polodrážky so siedmimi kotviacimi bodmi, ktoré pomocou kovaných strmeňov fixovali pevné drevené okenné rámy s vonkajšími hákovými závesmi. Do nich boli pôvodne osadené do vnútra otvárané štvorkrídlové okná, ktoré sú viditeľné aj na dobovej maľbe kaštieľa z 19. storočia. Nález dvoch otvorov na čelách kamenných šambrán každej zo stojok zároveň potvrdzuje, že okná na prízemí mali vonkajšie drevené okenice (otázkou zostáva, či sú otvory primárne alebo bol systém vonkajších okeníc doplnený neskôr). V prípade mierne rozšírených spodných plôch kamenných okenných stojok do uší, bezprostredne nad kamennou parapetnou rímsou, odhalil reštaurátor pod mladšími omietkovými vrstvami vrypy určujúce tvar plochých zrkadiel s konkávne upravenými nárožiami. Po odstránení mladších omietkových vrstiev na plochách niektorých parapetných výplní (severná fasáda) neboli zatiaľ potvrdené žiadne nálezy pôvodných/starších podokenných zrkadiel s prípadnou dekoratívnou výzdobou. Reštaurovanie fasád, ktoré sa prednedávnom začalo, môže priniesť ešte zaujímavé nálezy.

 

Manzardová strecha a jej obnova remeselným spôsobom

Obnovuje sa aj manzardová strecha v rozsahu výmeny strešného plášťa so staršou eternitovou krytinou (AZC šablóny, 20. roky 20. storočia). Okrem toho je nutné obnoviť a nahradiť aj poškodené prvky pôvodného krovu s ležatými stolicami, resp. ich časti. Poškodení, predovšetkým drevokazným hmyzom či hnilobou, je v rámci celej konštrukcie pomerne dosť. Konštrukcia patrí k typickým vyspelým „barokovým“ krovom. Jej výnimočnosť, a takisto výnimočnosť tvaru strechy, spočíva v tom, že ide o kombinovaný tvar strechy manzardovej so sedlovou medzi symetrickými a opačne orientovanými strechami nad rizalitmi, takže je možné ju nazvať aj „prelomenou“ asymetrickou manzardovou strechou. Pozoruhodné a v rámci celého Slovenska pomerne výnimočné v rámci celého Slovenska je riešenie skrytých úžľabí medzi rizalitmi v plnej výške strechy. Tie boli dômyselne navrhnuté pre zachytávanie dažďovej vody. Pomocou strešných vpustí, bola voda odvádzaná do podstrešia, bezprostredne pod krovom. Odtiaľ pomocou vyspádovaných oplechovaných drevených podstrešných žľabov tiekla smerom k západnej fasáde orientovanej do parku k jazierku, kde bola v minulosti pomocou dvoch plechových chrličov odvádzaná a zachytávaná, pravdepodobne pre potreby parku. Zachytávanie dažďovej vody nebolo v minulosti na rozsiahlych a významných profánnych a cirkevných barokových stavbách ojedinelé. Príkladom je napríklad biskupský palác v Spišskej Kapitule s úpravou tiež manzardovej strechy v rovnakom období (60. roky 18. storočia), ako bol postavený kaštieľ v Petrovanoch. V tomto prípade je zberná nádrž na dažďovú vodu dodnes v podstreší paláca. Druhým príkladom je barokovo-klasicistický zámok v Holíči z polovice 18. storočia, kde hlavné krídlo ukončuje „prelomená“ sedlová strecha s vtiahnutým medzistrešným žľabom medzi zdvojenými sedlami. 

Samotná obnova krovu a strešného plášťa kaštieľa sa realizuje remeselnou obnovou, kde sú v maximálne možnej miere zachované pôvodné prvky drevenej konštrukcie, ktoré boli dendrochronologicky datované do zimnej ťažby dreva v rokoch 1755/56d. Zároveň sú odstraňované nevhodné opravy z druhej polovice 20. storočia. Pri dnešnej obnove prevláda predovšetkým oprava formou nahrádzania a doplňovania poškodených častí trámov a úprava deformácií častí konštrukcií (predovšetkým v úrovni odkvapov, úžľabí a manzardovej rímsy s hambálkami). Nové pílené prvky sú tradičnými tesárskymi spojmi protézované k originálu. V prípade krytiny, ktorá bola pravdepodobne pôvodne šindľová a v 20. storočí nahradená AZC šablónami, bude nová z plechových šablón podobného tvaru a rozmeru ako predchádzajúca. Rovnako spôsob jej ukladania bude obdobný. Medzistrešná profilovaná drevená rímsa, ktorá bola v 20. storočí oplechovaná, bude vo veľkej miere nahradená kópiou, keďže je výraznejšie poškodená. Bude však bez oplechovania, čím sa zabráni kondenzovaniu vodných pár pod plechom. Súčasťou prebiehajúcej obnovy strechy bude aj úprava komínových hláv do pôvodnej podoby podľa zachovanej maľby kaštieľa z 19. storočia a dobových fotografií, prípadne na základe analógií jestvujúcich kalichovitých tvarov komínových hláv (napr. Biskupský palác v Spišskej Kapitule a i.). 

Obnova prebieha s usmerňovaním a pod odborným pamiatkovým dohľadom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Prešov Jany Onufrákovej a Petra Glosa. Ukončená bude v roku 2025. 

 

Ľubor Suchý, KPÚ Prešov

Kaštieľ, Petrovany – západný pohľad z parku, najstaršia známa podoba na dobovej maľbe zrejme z 19. storočia, zdroj: KPÚ Prešov
Kaštieľ, Petrovany – východný pohľad na hlavnú fasádu po začatí obnovy rizalitu so strechou, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – detailnejší pohľad na tympanón s erbom Klobušických a odkrytú časť manzardovej strechy nad rizalitom po začatí obnovy, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – severná fasáda s kamennou šambránou okna na zvýšenom prízemí so štyrmi postrannými otvormi po kovaní drevených okeníc, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – kamenné ostenie okna v interiéri s nálezom polodrážky a otvorov pre osadenie pevného dreveného rámu okna, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – pohľad na historický krov z polovice 18. storočia nad centrálnou časťou objektu, foto: D. Maťašovská, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – drevokazným hmyzom poškodený prahový trám obmurovaný tehlovým štítom nad centrálnym rizalitom, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – ručná práca tesárov s dlabačkami pri výrobe dlabov na nových prvkoch krovu nad centrálnym rizalitom, foto: D. Maťašovská, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – výrez profilovanej manzardovej rímsy s výrazným poškodením drevokazným hmyzom (fúzačom), zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý,  03/2024
Kaštieľ, Petrovany – medzistrešný žľab v prelomenej časti manzardovej strechy  s vpustom pre odtok zrážok do podstrešného žľabu, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Kaštieľ, Petrovany – vyspádovaný oplechovaný drevený žľab v podstreší zabezpečujúci odtok dažďovej vody z vpustu medzistrešného žľabu k chrliču na dvorovej fasáde, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Kaštieľ, Petrovany – vyspádovaný plechový žľab ukončený chrličom na dvorovej fasáde zabezpečujúci odtok dažďovej vody z medzistrešného žľabu a podstrešia do exteriéru, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Axonometria/detail napojenia manzardovej profilovanej rímsy na konce hambálkov spôsobom rovného čapovania, autor: Ľ. Suchý, 03/2024
Schematický rez prelomenej manzardovej strechy s centrálnym medzistrešným priestorom a žľabom s vpustami pre odvod dažďovej vody vyspádovaným žľabom v podstreší do chrliča na dvorovej fasáde orientovanej do parku, autor: Ľ. Suchý, 03/2024


Začala reštaurátorská a remeselná obnova fasád a strechy Kaštieľa v Petrovanoch

KPÚ Prešov
Kaštieľ, Petrovany – západný pohľad z parku, najstaršia známa podoba na dobovej maľbe zrejme z 19. storočia, zdroj: KPÚ Prešov

Kaštieľ v Petrovanoch bol postavený v období doznievajúceho vrcholného baroka. Podľa archívnych prameňov prebiehala jeho výstavba v rokoch 1753 – 1756, pričom ukončený bol až okolo roku 1767. Vročenie 1756 je dodnes zachované v pôvodnej suprafenestre – na váze s mušľou nad západným vstupom. Staviteľom bol pravdepodobne Anton Klobušický, čo dokumentuje aj erb rodiny Klobušických v tympanóne centrálneho rizalitu (NKP Kaštieľ s areálom, Petrovany: Pamiatkový výskum architektonicko-historický, A. Klingová 03/2020). Ide o čiastočne podpivničenú poschodovú blokovú stavbu, pre barok s typickou symetriou dispozičného a architektonického riešenia s dominantným centrálnym a postrannými rizalitmi. Kaštieľ ukončuje dodnes pôvodná a unikátna „prelomená“ manzardová strecha s rozsiahlymi medzistrešnými zbernými žľabmi na zachytávanie dažďovej vody. V roku 2023 poskytlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v rámci programu Obnovme si svoj dom (podrogram 1.5.) dotáciu na obnovu fasád a strechy objektu. Obnova začala v marci 2024.

 

Fasády a ich obnova reštaurátorským spôsobom

Výraz fasád určuje tektonický systém pilastrov tzv. vysokého rádu a na pasívnych plochách okenné a dverné otvory v dvoch výškových úrovniach. V prípade prvého nadzemného podlažia ide o reprezentačné priestory, ktorých dominancia a výška sa preniesla na fasádu vyššími okennými otvormi umocnenými kamennými osteniami. Tie sú ukončené konvexno-konkávne zalamovanými nadokennými rímsami, ktoré sú s postrannými konzolami nad oknami súčasťou suprafenestier. Pôvodné kamenné šambrány, ktoré boli v 20. storočí omietnuté, ukončujú odstupňované vonkajšie lišty s typickou barokovou úpravou v nárožiach ich rozšírením do uší so štylizovanými kvapkami a v nadpraží s klenákmi. Okná a okenné ostenia na druhom nadzemnom podlaží, tvarovo podobné spodným, sú pomerne nízke, prispôsobené výške poschodia. V prípade týchto okien absentujú okrem kamenných šambrán aj ďalšie tektonické a výtvarno-sochárske súčasti, ako sú suprafenestry a zrkadlá v pozícii parapetov. Tie paradoxne chýbajú aj pod oknami zvýšeného prízemia, čo nie je pre barokové fasády obvyklé. Je potrebné pripomenúť, že objekt bol prefásadovaný a aj dispozične upravený v 20. až 30. rokoch 20. storočia pre potreby novo zriadeného ústavu pre telesne a duševne postihnuté deti do 15 rokov. Vlastníkom bol vtedy košický lekár českého pôvodu doktor Vladimír Pospíšil (NKP Kaštieľ s areálom, Petrovany: Pamiatkový výskum architektonicko-historický, A. Klingová 03/2020). Použité boli už omietky s cementovým spojivom, betónové podkladové vrstvy pod podlahami, okná boli riešené ako dvojité s uplatnením moderných kovaní typu elegant (vonkajšie krídla sa otvárajú smerom von, vnútorné do miestností). Po druhej svetovej vojne bol v objekte zriadený Domov sociálnych služieb, v roku 1991 Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov v Petrovanoch. Od roku 2009 bol kaštieľ prázdny a v roku 2018 ho odkúpili súčasní vlastníci, ktorí postupne kultúrnu pamiatku obnovujú a dnes slúži na rôzne spoločenské udalosti vrátane svadieb. 

V marci 2024 začala samotná realizácia obnovy nitrianskou spoločnosťou Pamarch, s. r. o., ktorá sa špecializuje na obnovu historických stavieb vrátane reštaurovania. Práve v prípade fasád je ich obnova vykonávaná formou reštaurovania – po sondáži prebieha čistenie dekoratívnych štukových a kamenných prvkov na hlavnej, východnej fasáde. Po čiastočnom odstránení mladších omietkových vrstiev sa v interiéri potvrdili na kamenných osteniach okien polodrážky so siedmimi kotviacimi bodmi, ktoré pomocou kovaných strmeňov fixovali pevné drevené okenné rámy s vonkajšími hákovými závesmi. Do nich boli pôvodne osadené do vnútra otvárané štvorkrídlové okná, ktoré sú viditeľné aj na dobovej maľbe kaštieľa z 19. storočia. Nález dvoch otvorov na čelách kamenných šambrán každej zo stojok zároveň potvrdzuje, že okná na prízemí mali vonkajšie drevené okenice (otázkou zostáva, či sú otvory primárne alebo bol systém vonkajších okeníc doplnený neskôr). V prípade mierne rozšírených spodných plôch kamenných okenných stojok do uší, bezprostredne nad kamennou parapetnou rímsou, odhalil reštaurátor pod mladšími omietkovými vrstvami vrypy určujúce tvar plochých zrkadiel s konkávne upravenými nárožiami. Po odstránení mladších omietkových vrstiev na plochách niektorých parapetných výplní (severná fasáda) neboli zatiaľ potvrdené žiadne nálezy pôvodných/starších podokenných zrkadiel s prípadnou dekoratívnou výzdobou. Reštaurovanie fasád, ktoré sa prednedávnom začalo, môže priniesť ešte zaujímavé nálezy.

 

Manzardová strecha a jej obnova remeselným spôsobom

Obnovuje sa aj manzardová strecha v rozsahu výmeny strešného plášťa so staršou eternitovou krytinou (AZC šablóny, 20. roky 20. storočia). Okrem toho je nutné obnoviť a nahradiť aj poškodené prvky pôvodného krovu s ležatými stolicami, resp. ich časti. Poškodení, predovšetkým drevokazným hmyzom či hnilobou, je v rámci celej konštrukcie pomerne dosť. Konštrukcia patrí k typickým vyspelým „barokovým“ krovom. Jej výnimočnosť, a takisto výnimočnosť tvaru strechy, spočíva v tom, že ide o kombinovaný tvar strechy manzardovej so sedlovou medzi symetrickými a opačne orientovanými strechami nad rizalitmi, takže je možné ju nazvať aj „prelomenou“ asymetrickou manzardovou strechou. Pozoruhodné a v rámci celého Slovenska pomerne výnimočné v rámci celého Slovenska je riešenie skrytých úžľabí medzi rizalitmi v plnej výške strechy. Tie boli dômyselne navrhnuté pre zachytávanie dažďovej vody. Pomocou strešných vpustí, bola voda odvádzaná do podstrešia, bezprostredne pod krovom. Odtiaľ pomocou vyspádovaných oplechovaných drevených podstrešných žľabov tiekla smerom k západnej fasáde orientovanej do parku k jazierku, kde bola v minulosti pomocou dvoch plechových chrličov odvádzaná a zachytávaná, pravdepodobne pre potreby parku. Zachytávanie dažďovej vody nebolo v minulosti na rozsiahlych a významných profánnych a cirkevných barokových stavbách ojedinelé. Príkladom je napríklad biskupský palác v Spišskej Kapitule s úpravou tiež manzardovej strechy v rovnakom období (60. roky 18. storočia), ako bol postavený kaštieľ v Petrovanoch. V tomto prípade je zberná nádrž na dažďovú vodu dodnes v podstreší paláca. Druhým príkladom je barokovo-klasicistický zámok v Holíči z polovice 18. storočia, kde hlavné krídlo ukončuje „prelomená“ sedlová strecha s vtiahnutým medzistrešným žľabom medzi zdvojenými sedlami. 

Samotná obnova krovu a strešného plášťa kaštieľa sa realizuje remeselnou obnovou, kde sú v maximálne možnej miere zachované pôvodné prvky drevenej konštrukcie, ktoré boli dendrochronologicky datované do zimnej ťažby dreva v rokoch 1755/56d. Zároveň sú odstraňované nevhodné opravy z druhej polovice 20. storočia. Pri dnešnej obnove prevláda predovšetkým oprava formou nahrádzania a doplňovania poškodených častí trámov a úprava deformácií častí konštrukcií (predovšetkým v úrovni odkvapov, úžľabí a manzardovej rímsy s hambálkami). Nové pílené prvky sú tradičnými tesárskymi spojmi protézované k originálu. V prípade krytiny, ktorá bola pravdepodobne pôvodne šindľová a v 20. storočí nahradená AZC šablónami, bude nová z plechových šablón podobného tvaru a rozmeru ako predchádzajúca. Rovnako spôsob jej ukladania bude obdobný. Medzistrešná profilovaná drevená rímsa, ktorá bola v 20. storočí oplechovaná, bude vo veľkej miere nahradená kópiou, keďže je výraznejšie poškodená. Bude však bez oplechovania, čím sa zabráni kondenzovaniu vodných pár pod plechom. Súčasťou prebiehajúcej obnovy strechy bude aj úprava komínových hláv do pôvodnej podoby podľa zachovanej maľby kaštieľa z 19. storočia a dobových fotografií, prípadne na základe analógií jestvujúcich kalichovitých tvarov komínových hláv (napr. Biskupský palác v Spišskej Kapitule a i.). 

Obnova prebieha s usmerňovaním a pod odborným pamiatkovým dohľadom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Prešov Jany Onufrákovej a Petra Glosa. Ukončená bude v roku 2025. 

 

Ľubor Suchý, KPÚ Prešov

Kaštieľ, Petrovany – západný pohľad z parku, najstaršia známa podoba na dobovej maľbe zrejme z 19. storočia, zdroj: KPÚ Prešov
Kaštieľ, Petrovany – východný pohľad na hlavnú fasádu po začatí obnovy rizalitu so strechou, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – detailnejší pohľad na tympanón s erbom Klobušických a odkrytú časť manzardovej strechy nad rizalitom po začatí obnovy, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – severná fasáda s kamennou šambránou okna na zvýšenom prízemí so štyrmi postrannými otvormi po kovaní drevených okeníc, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – kamenné ostenie okna v interiéri s nálezom polodrážky a otvorov pre osadenie pevného dreveného rámu okna, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – pohľad na historický krov z polovice 18. storočia nad centrálnou časťou objektu, foto: D. Maťašovská, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – drevokazným hmyzom poškodený prahový trám obmurovaný tehlovým štítom nad centrálnym rizalitom, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – ručná práca tesárov s dlabačkami pri výrobe dlabov na nových prvkoch krovu nad centrálnym rizalitom, foto: D. Maťašovská, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – výrez profilovanej manzardovej rímsy s výrazným poškodením drevokazným hmyzom (fúzačom), zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý,  03/2024
Kaštieľ, Petrovany – medzistrešný žľab v prelomenej časti manzardovej strechy  s vpustom pre odtok zrážok do podstrešného žľabu, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Kaštieľ, Petrovany – vyspádovaný oplechovaný drevený žľab v podstreší zabezpečujúci odtok dažďovej vody z vpustu medzistrešného žľabu k chrliču na dvorovej fasáde, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Kaštieľ, Petrovany – vyspádovaný plechový žľab ukončený chrličom na dvorovej fasáde zabezpečujúci odtok dažďovej vody z medzistrešného žľabu a podstrešia do exteriéru, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Axonometria/detail napojenia manzardovej profilovanej rímsy na konce hambálkov spôsobom rovného čapovania, autor: Ľ. Suchý, 03/2024
Schematický rez prelomenej manzardovej strechy s centrálnym medzistrešným priestorom a žľabom s vpustami pre odvod dažďovej vody vyspádovaným žľabom v podstreší do chrliča na dvorovej fasáde orientovanej do parku, autor: Ľ. Suchý, 03/2024


Najnovšie publikácie

Začala reštaurátorská a remeselná obnova fasád a strechy Kaštieľa v Petrovanoch

KPÚ Prešov
Kaštieľ, Petrovany – západný pohľad z parku, najstaršia známa podoba na dobovej maľbe zrejme z 19. storočia, zdroj: KPÚ Prešov

Kaštieľ v Petrovanoch bol postavený v období doznievajúceho vrcholného baroka. Podľa archívnych prameňov prebiehala jeho výstavba v rokoch 1753 – 1756, pričom ukončený bol až okolo roku 1767. Vročenie 1756 je dodnes zachované v pôvodnej suprafenestre – na váze s mušľou nad západným vstupom. Staviteľom bol pravdepodobne Anton Klobušický, čo dokumentuje aj erb rodiny Klobušických v tympanóne centrálneho rizalitu (NKP Kaštieľ s areálom, Petrovany: Pamiatkový výskum architektonicko-historický, A. Klingová 03/2020). Ide o čiastočne podpivničenú poschodovú blokovú stavbu, pre barok s typickou symetriou dispozičného a architektonického riešenia s dominantným centrálnym a postrannými rizalitmi. Kaštieľ ukončuje dodnes pôvodná a unikátna „prelomená“ manzardová strecha s rozsiahlymi medzistrešnými zbernými žľabmi na zachytávanie dažďovej vody. V roku 2023 poskytlo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v rámci programu Obnovme si svoj dom (podrogram 1.5.) dotáciu na obnovu fasád a strechy objektu. Obnova začala v marci 2024.

 

Fasády a ich obnova reštaurátorským spôsobom

Výraz fasád určuje tektonický systém pilastrov tzv. vysokého rádu a na pasívnych plochách okenné a dverné otvory v dvoch výškových úrovniach. V prípade prvého nadzemného podlažia ide o reprezentačné priestory, ktorých dominancia a výška sa preniesla na fasádu vyššími okennými otvormi umocnenými kamennými osteniami. Tie sú ukončené konvexno-konkávne zalamovanými nadokennými rímsami, ktoré sú s postrannými konzolami nad oknami súčasťou suprafenestier. Pôvodné kamenné šambrány, ktoré boli v 20. storočí omietnuté, ukončujú odstupňované vonkajšie lišty s typickou barokovou úpravou v nárožiach ich rozšírením do uší so štylizovanými kvapkami a v nadpraží s klenákmi. Okná a okenné ostenia na druhom nadzemnom podlaží, tvarovo podobné spodným, sú pomerne nízke, prispôsobené výške poschodia. V prípade týchto okien absentujú okrem kamenných šambrán aj ďalšie tektonické a výtvarno-sochárske súčasti, ako sú suprafenestry a zrkadlá v pozícii parapetov. Tie paradoxne chýbajú aj pod oknami zvýšeného prízemia, čo nie je pre barokové fasády obvyklé. Je potrebné pripomenúť, že objekt bol prefásadovaný a aj dispozične upravený v 20. až 30. rokoch 20. storočia pre potreby novo zriadeného ústavu pre telesne a duševne postihnuté deti do 15 rokov. Vlastníkom bol vtedy košický lekár českého pôvodu doktor Vladimír Pospíšil (NKP Kaštieľ s areálom, Petrovany: Pamiatkový výskum architektonicko-historický, A. Klingová 03/2020). Použité boli už omietky s cementovým spojivom, betónové podkladové vrstvy pod podlahami, okná boli riešené ako dvojité s uplatnením moderných kovaní typu elegant (vonkajšie krídla sa otvárajú smerom von, vnútorné do miestností). Po druhej svetovej vojne bol v objekte zriadený Domov sociálnych služieb, v roku 1991 Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov v Petrovanoch. Od roku 2009 bol kaštieľ prázdny a v roku 2018 ho odkúpili súčasní vlastníci, ktorí postupne kultúrnu pamiatku obnovujú a dnes slúži na rôzne spoločenské udalosti vrátane svadieb. 

V marci 2024 začala samotná realizácia obnovy nitrianskou spoločnosťou Pamarch, s. r. o., ktorá sa špecializuje na obnovu historických stavieb vrátane reštaurovania. Práve v prípade fasád je ich obnova vykonávaná formou reštaurovania – po sondáži prebieha čistenie dekoratívnych štukových a kamenných prvkov na hlavnej, východnej fasáde. Po čiastočnom odstránení mladších omietkových vrstiev sa v interiéri potvrdili na kamenných osteniach okien polodrážky so siedmimi kotviacimi bodmi, ktoré pomocou kovaných strmeňov fixovali pevné drevené okenné rámy s vonkajšími hákovými závesmi. Do nich boli pôvodne osadené do vnútra otvárané štvorkrídlové okná, ktoré sú viditeľné aj na dobovej maľbe kaštieľa z 19. storočia. Nález dvoch otvorov na čelách kamenných šambrán každej zo stojok zároveň potvrdzuje, že okná na prízemí mali vonkajšie drevené okenice (otázkou zostáva, či sú otvory primárne alebo bol systém vonkajších okeníc doplnený neskôr). V prípade mierne rozšírených spodných plôch kamenných okenných stojok do uší, bezprostredne nad kamennou parapetnou rímsou, odhalil reštaurátor pod mladšími omietkovými vrstvami vrypy určujúce tvar plochých zrkadiel s konkávne upravenými nárožiami. Po odstránení mladších omietkových vrstiev na plochách niektorých parapetných výplní (severná fasáda) neboli zatiaľ potvrdené žiadne nálezy pôvodných/starších podokenných zrkadiel s prípadnou dekoratívnou výzdobou. Reštaurovanie fasád, ktoré sa prednedávnom začalo, môže priniesť ešte zaujímavé nálezy.

 

Manzardová strecha a jej obnova remeselným spôsobom

Obnovuje sa aj manzardová strecha v rozsahu výmeny strešného plášťa so staršou eternitovou krytinou (AZC šablóny, 20. roky 20. storočia). Okrem toho je nutné obnoviť a nahradiť aj poškodené prvky pôvodného krovu s ležatými stolicami, resp. ich časti. Poškodení, predovšetkým drevokazným hmyzom či hnilobou, je v rámci celej konštrukcie pomerne dosť. Konštrukcia patrí k typickým vyspelým „barokovým“ krovom. Jej výnimočnosť, a takisto výnimočnosť tvaru strechy, spočíva v tom, že ide o kombinovaný tvar strechy manzardovej so sedlovou medzi symetrickými a opačne orientovanými strechami nad rizalitmi, takže je možné ju nazvať aj „prelomenou“ asymetrickou manzardovou strechou. Pozoruhodné a v rámci celého Slovenska pomerne výnimočné v rámci celého Slovenska je riešenie skrytých úžľabí medzi rizalitmi v plnej výške strechy. Tie boli dômyselne navrhnuté pre zachytávanie dažďovej vody. Pomocou strešných vpustí, bola voda odvádzaná do podstrešia, bezprostredne pod krovom. Odtiaľ pomocou vyspádovaných oplechovaných drevených podstrešných žľabov tiekla smerom k západnej fasáde orientovanej do parku k jazierku, kde bola v minulosti pomocou dvoch plechových chrličov odvádzaná a zachytávaná, pravdepodobne pre potreby parku. Zachytávanie dažďovej vody nebolo v minulosti na rozsiahlych a významných profánnych a cirkevných barokových stavbách ojedinelé. Príkladom je napríklad biskupský palác v Spišskej Kapitule s úpravou tiež manzardovej strechy v rovnakom období (60. roky 18. storočia), ako bol postavený kaštieľ v Petrovanoch. V tomto prípade je zberná nádrž na dažďovú vodu dodnes v podstreší paláca. Druhým príkladom je barokovo-klasicistický zámok v Holíči z polovice 18. storočia, kde hlavné krídlo ukončuje „prelomená“ sedlová strecha s vtiahnutým medzistrešným žľabom medzi zdvojenými sedlami. 

Samotná obnova krovu a strešného plášťa kaštieľa sa realizuje remeselnou obnovou, kde sú v maximálne možnej miere zachované pôvodné prvky drevenej konštrukcie, ktoré boli dendrochronologicky datované do zimnej ťažby dreva v rokoch 1755/56d. Zároveň sú odstraňované nevhodné opravy z druhej polovice 20. storočia. Pri dnešnej obnove prevláda predovšetkým oprava formou nahrádzania a doplňovania poškodených častí trámov a úprava deformácií častí konštrukcií (predovšetkým v úrovni odkvapov, úžľabí a manzardovej rímsy s hambálkami). Nové pílené prvky sú tradičnými tesárskymi spojmi protézované k originálu. V prípade krytiny, ktorá bola pravdepodobne pôvodne šindľová a v 20. storočí nahradená AZC šablónami, bude nová z plechových šablón podobného tvaru a rozmeru ako predchádzajúca. Rovnako spôsob jej ukladania bude obdobný. Medzistrešná profilovaná drevená rímsa, ktorá bola v 20. storočí oplechovaná, bude vo veľkej miere nahradená kópiou, keďže je výraznejšie poškodená. Bude však bez oplechovania, čím sa zabráni kondenzovaniu vodných pár pod plechom. Súčasťou prebiehajúcej obnovy strechy bude aj úprava komínových hláv do pôvodnej podoby podľa zachovanej maľby kaštieľa z 19. storočia a dobových fotografií, prípadne na základe analógií jestvujúcich kalichovitých tvarov komínových hláv (napr. Biskupský palác v Spišskej Kapitule a i.). 

Obnova prebieha s usmerňovaním a pod odborným pamiatkovým dohľadom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Prešov Jany Onufrákovej a Petra Glosa. Ukončená bude v roku 2025. 

 

Ľubor Suchý, KPÚ Prešov

Kaštieľ, Petrovany – západný pohľad z parku, najstaršia známa podoba na dobovej maľbe zrejme z 19. storočia, zdroj: KPÚ Prešov
Kaštieľ, Petrovany – východný pohľad na hlavnú fasádu po začatí obnovy rizalitu so strechou, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – detailnejší pohľad na tympanón s erbom Klobušických a odkrytú časť manzardovej strechy nad rizalitom po začatí obnovy, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – severná fasáda s kamennou šambránou okna na zvýšenom prízemí so štyrmi postrannými otvormi po kovaní drevených okeníc, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – kamenné ostenie okna v interiéri s nálezom polodrážky a otvorov pre osadenie pevného dreveného rámu okna, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – pohľad na historický krov z polovice 18. storočia nad centrálnou časťou objektu, foto: D. Maťašovská, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – drevokazným hmyzom poškodený prahový trám obmurovaný tehlovým štítom nad centrálnym rizalitom, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – ručná práca tesárov s dlabačkami pri výrobe dlabov na nových prvkoch krovu nad centrálnym rizalitom, foto: D. Maťašovská, 03/2024
Kaštieľ, Petrovany – výrez profilovanej manzardovej rímsy s výrazným poškodením drevokazným hmyzom (fúzačom), zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý,  03/2024
Kaštieľ, Petrovany – medzistrešný žľab v prelomenej časti manzardovej strechy  s vpustom pre odtok zrážok do podstrešného žľabu, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Kaštieľ, Petrovany – vyspádovaný oplechovaný drevený žľab v podstreší zabezpečujúci odtok dažďovej vody z vpustu medzistrešného žľabu k chrliču na dvorovej fasáde, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Kaštieľ, Petrovany – vyspádovaný plechový žľab ukončený chrličom na dvorovej fasáde zabezpečujúci odtok dažďovej vody z medzistrešného žľabu a podstrešia do exteriéru, zdroj: KPÚ Prešov, Ľ. Suchý, 10/2019
Axonometria/detail napojenia manzardovej profilovanej rímsy na konce hambálkov spôsobom rovného čapovania, autor: Ľ. Suchý, 03/2024
Schematický rez prelomenej manzardovej strechy s centrálnym medzistrešným priestorom a žľabom s vpustami pre odvod dažďovej vody vyspádovaným žľabom v podstreší do chrliča na dvorovej fasáde orientovanej do parku, autor: Ľ. Suchý, 03/2024