Žijúca legenda …
Kampanológ Juraj Spiritza a jeho celoživotné ocenenie
Motto:
„LAUDO DEUM VERUM, PLEBEM VOCO, CONGREGO CLERUM, DEFUNCTOS PLORO, PESTEM FUGO, FESTA DECORO, EST MEA CUNCTORUM TERROR VOX DAEMONIUM. “
„Pravého Boha chválim, ľud zvolávam, kňazstvo zhromažďujem, mŕtvych oplakávam, mor zaháňam, sviatky ozdobujem, môj hlas je postrachom všetkých zlých démonov.“
Zvonivý prológ:
Na zámku vo Zvolene sú aktuálne ocenení noví laureáti ceny Pamiatkového úradu Slovenskej republiky – Ceny Alžbety Güntherovej - Mayerovej za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany nášho pamiatkového fondu. Odborná komisia vybrala osobnosti, ktoré sa významnou mierou podieľali na formovaní pamiatkovej starostlivosti a prezentácii nášho kultúrneho dedičstva. A jedným z nich je aj archivár, historik a kampanológ - Dr. Juraj Spiritza. Náš skromný osobný chválospev i úprimné vďakyvzdanie pri tejto vzácnej príležitosti vystihuje symbolicky úvodný, snáď najkrajší i najstarší zvonový nápis, známy ako „7 zvonových cností“. Sám zvon v ňom k nám i naprieč storočiami hovorí, v slávnostný i všedný deň, v krásnej skratke v sebe vystihuje aj cnosti života a diela oceneného Juraja Spiritzu zo Spiša. Zároveň tým spolu s nami zvonový nápis vzdáva zaňho vďaku Bohu, že je stále medzi nami, aj že my všetci sme spoločne poprepájaní, a môžeme s Vami v radosti zdielať príbeh jeho zvonivého života, diela a jeho stopy v nás i medzi nami ….
Život a dielo vo veľkej skratke
Žijúca legenda - archivár, historik a predovšetkým legendárny kampanológ európskeho významu, dnes 86-ročný Dr. Juraj Spiritza. Narodil sa 18. decembra 1935 na Spiši, a hoci je povolaním archivár, dnes už v dôchodku, asi najviac sa do dejín zapíše ako zakladateľ slovenskej kampanológie - vedy o zvonoch. Zmapoval a popísal tisíce zvonov Slovenska, a taktiež stovky dobrodružných príbehov a osudov našich i zahraničných zvonolejárov, činných na našom území od čias Veľkej Moravy až po súčasnosť. Dodnes je jeho práca najrozsiahlejším a najcitovanejším dielom v tejto oblasti v európskom kontexte. Jeho dielo je výnimočné rozsahom, erudovanosťou, rôznorodosťou, a najmä výnimočné svojou kvalitou. Miesto v ňom majú aj práce, ktorými výrazne prispel k poznaniu pamiatkového fondu Slovenska, a zaradil sa medzi vzácne osobnosti našej krajiny. Bez preháňania možno povedať, že celý svoj život spojil so zvonmi, a stále nimi žije. Jeho ľudský a prívetivý prístup je darom, ktorý venoval aj novým generáciám bádateľov. Svoju profesorskú štafetu odovzdal svojim blízkym žiakom, odchovancom či priamo a nepriamo inšpirovaným nasledovníkom, pôsobiacim aj na našich pamiatkových úradoch. A ani známe a celoslovensky obľúbené pamiatkársko-zvonárske relácie v Rádiu Lumen – každotýždenne už jedenásť rokov - a pamiatková metodika i ochrana tradičného ručného zvonenia a zvonárov na Slovensku, ašpirujúcich do svetového zoznamu UNESCO, by neboli možné bez práce, dokumentácie, objavov a angažovanosti Dr. Juraja Spiritzu.
Očami sveta a v srdciach blízkych
Ak by sme pokračovali ďalej trochu vecnejšie, zacitujeme vo výbere z nominácie oceneného, kde sa dozvieme: „Juraj Spiritza vyzdvihol a naďalej vyzdvihuje na náležitú úroveň pozornosti i záujmu náš skoro zabudnutý osobitný fenomén ľudskej kultúry – zvonárov, zvonolejárov a najmä zvonenie, zvonové nápisy a zvony. Je hlavným a dlhé obdobie jediným dokumentátorom, autorom, výskumníkom, propagátorom a učiteľom, ochrancom, i najznámejšou odbornou a ľudskou autoritou pre toto naše spoločné dodnes živé hudobné a kultúrne, hmotné i nehmotné dedičstvo národa. V rámci dlhodobého bohatého autorského publikovania a početných zahraničných aj interdisciplinárnych spoluprác sa mu podarilo položiť základy kampanológie ako osobitnej zvono-vedy na Slovensku, a zapojiť do európskych dejín zvonolejárstva a zvonov aj naše stále objavované kultúrne dedičstvo ako spoločné celo-európske duchovné vlastníctvo. Vďaka jeho komplexným prácam a podaniu sa tak Slovensko práve cez zvony, zvonárov a cez takmer 500 známych zvonolejárov zbližuje so spoločnou históriou celej Európy, kde sa zároveň veľmi pozitívne zviditeľňuje. Juraj Spiritza všadeprítomne presadzuje hlavne pamiatkársku líniu prístupu k zvonom ako k ohrozeným hudobno-liturgickým a nápisovým prameňom, ktoré si zasluhujú aj náležitú praktickú ochranu.“ Jeho známym mottom je myšlienka, že -„Ak chceme zvony chrániť, musíme ich najprv poznať.“ A my veľmi dobre vieme, že to platí pre celé naše kultúrne dedičstvo. Je autorom početných - vyše 222 odborných i odborne-populárnych prác a príspevkov v rôznorodých periodikách a mediách. Ako prvý a jediný na Slovensku systematicky rozbehol a ukážkovo realizoval vytváranie jedinečnej databázy stoviek historických i novodobých zvonov a zvonolejárov. Nadviazal na vlastné výskumy v neľahkej dobe socializmu, a aj v dôslednom odbornom vedení a „vychovávaní“ mladej generácie adeptov kampanologických diplomových prác, a to vďaka vzácnemu prepojeniu so vzácnym životným priateľom, profesorom, historikom - archivárom Jozefom Šimončičom z Trnavy, ktorý sa, dnes už z neba, verím, že veľmi teší z tejto chvíle. Práve profesor Šimončič o svojom priateľovi povedal, že „Archivár vydrží viac ako archívny materiál.“, a tiež ho vystihol jeho vzácnymi vlastnosťami – „Ochota kedykoľvek a nezištne pomôcť, úžasná pracovná vytrvalosť za nesmierne ťažkých zdravotných podmienok, precíznosť a dôkladnosť pri tvorbe štúdií a monografií, a k tomu dar láskavého humoru.“ A ako zas o našom pánovi doktorovi povedal z osobného poznania najznámejší európsky kampanológ a veľká autorita – Dr. Kurt Kramer z Nemecka – „ Kto pozorne číta publikácie Juraja Spiritzu, vníma jeho úctu pred starými písomnosťami, jeho lásku k vrchovine na slovenskom severovýchode na úpätí Vysokých Tatier, k Spišu, jeho lásku k bronzovému kovolejárstvu, k umelcom, stvárňujúcim reliéfne umenie, a jeho obdiv ku kovolejárov a zvonolejárom. (..,) Jeho zvedavosť nazerať za kulisy historických udalostí, dejiny nielen registrovať, ale taktiež im rozumieť, históriu obohacovať a rozumne prepájať s historkami. Lebo historikova úloha nie je registrovať, ale rozumieť. Juraj Spiritza svojmu dielu vdýchol život, ktorý prýšti z porozumenia.“
Poohliadnutie naplneného života – medzi vežami a archívmi ...
Osobitný a „srdcový“ záujem venoval Juraj Spiritza od počiatku najmä našej najstaršej viacgeneračnej stredovekej zvonolejárskej dielni majstra Konráda (zvaného Gaala) a jeho nasledovníkov zo Spiša, zo 14.-16. storočia, ktorých dielo dnes oceňuje Európa i svet na úrovni diel majstra Pavla z Levoče. Venuje sa tiež téme pôsobenia tzv. lotrinských vandrujúcich lejárov u nás, čím sa opäť prepájame kultúrne i historicky s Francúzskom, Nemeckom a celou západnou Európou. Osobitným prínosom Juraja Spiritzu sú jeho odborné spolupráce - scenáre, podklady, konzultácie - a aj spolu-zásluhy na vzniku našich najvýznamnejších kampanologických expozícií v múzeách na Slovensku - Košice, Trnava, Kremnica.
Nesmieme tu však zabudnúť ani na jeho zásluhy na poli archívneho a písomného kultúrneho dedičstva, jeho legislatívy, či v iných oblastiach jeho životného pôsobenia, kde patrí aj metodika archívnictva, dejiny medailérstva, mincová tvorba, výskum a medzinárodné spolupráce k dejinám nemeckej písomnej kultúry v slovenských prameňoch, ktoré si tiež zaslúžia vyzdvihnutie a ocenenie, aj keď v krátkom prehľade na to, žiaľ, nie je až taký priestor. Nemôžeme ale nespomenúť, že Juraj Spiritza je zároveň jednou zo zásadných osobností etablovania epigrafiky na Slovensku v širšom akceptovaní ako rovnocennej pomocnej historickej vedy o nápisových trojrozmerných nosičoch a o vývoji a skúmaní nápisových pamiatok vo všeobecnosti. Treba uviesť aj jeho veľký prínos v oblasti archívneho a písomného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky v širších súvislostiach jeho celoživotného pôsobenia archivára - historika. Zčasti sa na to v jeho bohatom životopise zabúda, ale práve v prepojení s pamiatkovou ochranou sa archivár Juraj Spiritza zaslúžil o zásadné riešenie priestorových potrieb štátnych archívov a o citlivú revitalizáciu ich historických budov v Banskej Štiavnici, Bytči, Košiciach, Levoči, Prešove, Plaveckom Podhradí a v iných ďalších lokalitách. Rovnako sa zaslúžil veľkou mierou o komplexnú ochranu archívnych dokumentov, či zabezpečenie ich mikrofilmovania. A čo by boli pamiatkari a pamiatková ochrana bez kvalitne spracovaných a dobre prístupných archívov ? Záslužnou činnosťou bolo jeho predsednícke pôsobenie v archívnickej Ohodnocovacej komisii v rokoch 1976 – 1990, a aj pozitívna angažovanosť pri celoslovenskej koordinácii delimitácie dokumentov slovenskej proveniencie do archívov na Slovensku po rozpade Československa v r. 1993. Spomenúť treba aj jeho mnohé aktivity v oblasti archívnej legislatívy, ako aj dlhoročné pôsobenie v názvoslovnej komisii a komisii pre posudzovanie návrhov mincí. Jeho početné publikované štúdie, články, recenzie a scenáre i výskumy z oblasti archívneho kultúrneho dedičstva a historických vied zahŕňajú témy, ako sú napr. metodické štúdie ochrany a dokumentovania archívneho dedičstva, významné osobné, rodinné a rodové archívy, cirkevné a vojenské matriky slovenskej proveniencie v zahraničí, biografické portréty medailérov a mnohé, mnohé iné. Keď sa pán doktor aktuálne dozvedel, že bude ocenený, hneď sa aj spýtal, či s tým bude spojená aj nejaká medaila – nuž, zberateľ sa v ňom veru dodnes nezaprie ! V roku 1989 sa stal spoluautorom úspešnej výstavy o národných kultúrnych pamiatkach v archívoch, veľkolepo prezentovanej na Bratislavskom hrade. A ako výstižne povedala archivárka a jeho spolužiačka - Dr. Božena Malovcová – „ Keď zhrnieme prácu, ktorú Juraj Spiritza vykonal na archivárskom poli, je to aj na tri životy !“
Odkazy generáciám ...
Ak sa ešte vrátime k zvonom - vďaka výskumom, dielam a spoluprácam Juraja Spiritzu sa podarilo širokej i medzinárodnej verejnosti cez zvony poukázať na ohrozený kultúrny fenomén nášho kultúrneho dedičstva. V záujme jeho zachovania je aj vďaka činnosti, podpore a autorite oceneného Juraja Spiritzu vzbudzovaná široká podpora a celospoločenská pozornosť, ako aj nový rastúci záujem, osobitne o zvonársky fenomén, a to aj s medzinárodným zviditeľňovaním. Spolu s jeho dlhodobým formovaním a scitlivovaním povedomia i vzťahu ľudí a cirkví na Slovensku k svojim vlastným zvonom a zvonárom ako k nášmu spoločnému kultúrnemu dedičstvu, ide tak v prípade celoživotného pôsobenia a prínosu kampanológa a archivára Juraja Spiritzu u nás o ojedinelý priekopnícky počin, podnecujúci k nasledovaniu, i k pokračovaniu tejto jeho začatej línie aj do budúcnosti. Svojim pôsobením už doteraz inšpiroval a stále inšpiruje laikov i odborníkov v rôznorodých regiónoch a oblastiach k pokračujúcemu záujmu a k rôznym projektom i výskumom. Mladí nadšenci – budúci kampanológovia z celého Slovenska, ktorí dnes už najmodernejšou technikou zaznamenávajú a dokumentujú zvony svojich regiónov – tí všetci veľmi dobre poznajú jeho meno a jeho práce a on sám je veľmi hrdý a potešený, že sa tu zrodila takáto nová generácia, že tu je istá nádej, isté - „nežné svetlo, ktoré blúdi a mizne a vracia sa“, ako by povedal poľský básnik Adam Zagajewski.
Slávnostne vyzváňajúci epilóg
Celoživotné dielo Juraja Spiritzu a jeho mimoriadny a stále trvajúci prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu vystihuje už osem-násobná nominácia zavŕšená až v aktuálnom jeho ocenení a docenení, a to práve v tomto roku 2022, v roku kedy sa očakáva a veríme, že aj úspešne zavŕši i knižné vydanie jeho celoživotného zvonárskeho diela práve vďaka Pamiatkovému úradu, keďže pán doktor je dlhoročným spolupracovníkom i fanúšikom pamiatkárov, známy a obľúbený doma i v zahraničí, u odbornej i laickej verejnosti. Preto sa obzvlášť tešíme aj týmto milým okolnostiam.
Na záver sa lúčime s prianiami a s ďakovaním, tiež poeticky a symbolicky – jurajovsky, so zvonovými veršami, osobitne pre oceneného Juraja – Spiritzu, s venovaním od jeho žiaka – nasledovníka tiež Juraja – Gembického, slovami básnika Juraja - Jiřího Wolkra, a v duši i so všetkými slávnostne a ručne znejúcimi zvonmi a zvonármi Slovenska, tak spoločne - za všetkých nás, aby nikto neostal nikdy jediný...(lebo)....
„...Já jsem ve zvonu srdcem a biji do jeho stěn,
aby každý věřící to slyšel a byl z toho potěšen,
tato krása je příliš těžká pro člověka jediného,
moji přátelé jdou za hlasem zvonu okusit se mnou štěstí všeho,
ale i pro nás je příliš veliké a těžké toto štěstí,...
dej, Bože, ať všichni lidé jsou naši přátelé, ať přijdou a pomohou nám je nésti,
aby nám nespadlo, nerozbilo se a neporanilo této spící dědiny,
člověk by umřel už tím, že zůstal by na světě jediný.“
p.s.: Spomienka na prof. Jozefa Šimončiča
Rozprávanie Juraja Spiritzu v cykle „Zvony a my – my a zvony“, odvysielané na Rádiu Lumen v rámci relácie „Lumenáda“ (29.04. 2022), si pri príležitosti ocenenia môžete vypočuť na youtube.com
Autor: Mgr. Juraj Gembický, KPÚ Košice
