Vznik bratislavského zimného prístavu

Tento príspevok je časťou štúdie Prístav v Bratislave - srdce obchodu publikovanej v Monument Revue. Vybraná časť sa venuje histórii zimného prístavu v Bratislave, ktorý sa v minulom roku stal jednou z novo vyhlásených technických pamiatok spolu s ďalšími objektmi v zimnom prístave.

Zimný prístav bol vytvorený na pôvodnom mieste odčlenením sa čalovského ramena od hlavného toku Dunaja východne od centra mesta. Prístav spolu s železničnou traťou bol srdcom priemyselnej zóny mesta vznikajúcej na prelome 19. a 20.storočia na Mlynských nivách.

V Bratislave je doložených v rôznych časových obdobiach viacero prístavov. "Tranzit po Dunaji zachytávajú písomné pramene už v roku 903 − 905 v raffelstattskej colnej tarife, kde sa spomína, soľ prepravovaná nemeckými obchodníkmi na lodiach po Dunaji až na trh Moravanov".[1] Prístav na čalovskom Dunaji sa spomína v roku 1375 v súvislosti s kráľovským potvrdením oslobodenia Bratislavčanov od platenia mýta.[2] Popri tomto prístave v stredoveku existovali aj prístavy vo Vydrici pri Vodnej veži a Vrakuni.[3] Historické písomné zmienky o prístavoch, prievozoch a mýtach v okolí Bratislavy spracoval v štúdii J. Šedivý.[4]

Brody alebo prievozy boli zároveň spravidla spojené s funkciou prístavu – spomínajú sa už v mestskom privilégiu Ondreja III. z r. 1291. Panovníci v nasledujúcich rokoch pravidelne udeľovali bratislavským lodníkom a prístavom rôzne privilégiá napríklad v roku 1297 povoľuje Ondrej III. vyvážať tovar z Uhorska do Rakúska výlučne bratislavským lodníkom. V roku 1374 Ľudovít zakazuje žiadať od Bratislavčanov mýto z tovaru vezeného po Dunaji. Kráľ Žigmund udeľuje v roku 1402 mestu Bratislava právo skladu a právo voľne prevážať tovar po Dunaji. [5]

Snaha o skrotenie Dunaja pri Bratislave je zaznamenaná už v diele Mateja Bella, kde popisuje dôležitosť výstavby hrádzí pre stabilizovanie brehov rieky, obmedzenie povodňový škôd a lepšiu splavnosť rieky.[6] V roku 1773 bolo ustanovené Riaditeľstvo vodnej plavby a navigácie, ktoré dostalo za úlohu regulovať Dunaj pri Bratislave. Bolo vybudovaných niekoľko hrádzí prehradzujúcich bočné ramená, ktoré zrýchtili prietok vody v hlavnom koryte, čo malo za následok eróziu v Petržalke aj na Mlynských nivách. Následne boli vybudované kamenné výhony pre usmernenie hlavného toku pri malej vode. Ich plány sa čiastočne v archívoch zachovali rovnako ako aj plány hrádzí kotvených na drevených pilótach. Tieto hrádze čiastočne dokázali plniť svoju funkciu, ale boli pravidelne v menších alebo väčších rozsahoch poškodzované ľadochodom a povodňami. "Regulačné práce sa naplno rozbehli v druhej polovici 19. storočia po vydaní Dunajských plavebných aktov v roku 1856 a prepojení Dunaja so svetovou námornou dopravou."[7]

Najzásadnejšiu zmenu zachovanú do dnešných dní v Bratislave znamenala regulácia toku Dunaja na tzv. strednú vodu v rokoch 1886-1896. Realizovala sa podľa plánov Grazioso Enea Lafranconiho z roku 1881.[8] Táto najrozsiahlejšia a najkomplexnejšia prestavba zahŕňala vybudovanie brehov plavebnej dráhy v súvislej šírke 300m. Táto úprava si vyžiadala skrátenie toku priepichmi zákrut a nasypaním nových brehov v existujúcom koryte. Celkovo bolo upravených 80km koryta Dunaja. Brehy boli vybudované strmé šikmé pomerne vysoké, boli opevnené lomovým kameňom z Devína a Dunaalmásu. Nábrežné hrádze boli v rozstupoch vybavené schodíkmi, ktoré viedli k riečnej hladine. Dunajské nábrežie sa stalo z pohľadu od rieky dominantným prvkom mesta často zachyteným aj na historických vyobrazeniach, pohľadniciach a fotografiách.[9]

V roku 1892 bolo dokončené zasypanie novozámockého/čalovského ramena Dunaja a na vzniknutom priestore bol vyrovnaný terén pre výstavbu novej priemyselnej štvrte mesta, železnice a prístavu. V roku 1897 sa začalo na území medzi pôvodným hlavným tokom Dunaja a Brenerským ramenom (na stabilnom katastri Ersekujvárivagy Brenner ág) s výstavbou Zimného prístavu.

Po spevnení dunajského nábrežia a zasypaní pôvodného čalovského ramena sa prístav v Bratislave nachádzal na nábreží smerom od mestskej sýpky po prúde rieky na ľavom brehu Dunaja. Stálo tu niekoľko prízemných drevených a drevomurovaných skladov, preklad tovaru sa vykonával ručne a s pomocou zvieracej sily. Po postavení železničného mosta a spojení dunajského nábrežia železničnou traťou bola doprava tovaru do skladov a zo skladov urýchlená. Prístav v tej dobe slúžil ako nákladný aj ako osobný prístav. V dobe povodní a ľadochodov však lode neboli chránené, keďže zimný prístav ako útočisko lodí Bratislava nemala.

O výstavbe zimného prístavu s prístavnými bazénmi v Bratislave sa začalo uvažovať na konci 19. storočia. Pôvodne malo ísť len o menší prístav umožňujúci kotvenie lodí v nepriaznivom počasí. V Budapešti sa uvažovalo s výstavbou niekoľkých malých zimných prístavov pozdĺž Dunaja, ale nakoniec sa na ministerstve poľnohospodárstva a na ministerstve dopravy dohodli na vybudovaní väčšieho zimného prístavu pre 200 lodí v Bratislave, ktorý by zároveň slúžil aj ako obchodný pristav.[10] Plány sa však začali realizovať až v roku 1897. Preklad z Preßburger Zeitung z obdobia začiatku výstavby prístavu uvádza " ...pôvodne sa počítalo len s malým zimným prístavom, zatiaľ čo v súčasnosti nám tu vyrastá najväčší riečny dopravný prístav aký kedy Uhorsko malo. ... Nový prístav je hodný toho, aby sa Bratislava oň zaujímala, pretože jeho dokončenie bude predstavovať v budúcom vývoji mesta rozhodujúci míľnik smerom k dobrému. "[11]

Na stavbu prístavu boli použité pozemky poniže starého vyústenia ramena Brenner a územie medzi Mitterhausen a Dunajom, takže musela byť do plánu zahrnutá aj väčšia časť Prievozského chotára. Na tento účel boli mestu vyčlenené rozsiahle lesné pozemky v Mühlau a ďalšie lesné pozemky boli odkúpené od Pálffyovského seniorátu. Plocha, ktorá bola vzatá do užívania sa rozkladala na 50 katastrálnych jutrách, z ktorých až 34 jutár pripadá na samotný prístavný bazén a na zvyšku sa mali nachádzať brehy, železničná stanica a sklady. Prístav bol projektovaný tak, aby pojal 200 lodí, ktoré mali mať k dispozícií 5850 metrov brehu. Na vybudovanie prístavu bolo podľa plánu potrebné presunúť 1 300 000 metrov kubických zeminy. Z toho pripadá na prácu s kameňom 50 000 kubíkov.[12]

Práce na prístave zahŕňali vybudovanie vyvýšeného plató, úpravu terénu, rozsiahle zemné práce pod úrovňou hladiny Dunaja aj vybudovanie ochranných protipovodňových hrádzí a sústavy vlečkových tratí a ciest zabezpečujúcich dopravnú obsluhu prístavu. Nasledovalo budovanie skladov, skládok, colníc, sociálneho vybavenia prístavu. Súčasťou technického vybavenia prístavu boli aj kotviace prvky, v neskoršom období žeriavové dráhy, žeriavy a pneumatické dopravníky, čerpacie stanice, vlečkové trate a i.

V Bratislave sa preklad tovaru prevádzal ručne až do r. 1916, kedy bol počas vojny postavený žeriav Parpol spoločnosťou DDSG.[13] Prechod od ručného prekladania tovarov k mechanickému prekladu bol podmienený najmä ekonomickými faktormi - zvyšujúcimi sa mzdami prístavných robotníkov a nutnosťou rýchlejšieho prekladu a kratších prestojných časov v prístavoch. Pri mechanických prekladacích zariadeniach boli vysoké zriaďovacie náklady, prevádzka už bola lacnejšia a v prístavoch s vyšším obratom tovaru bo mechanický preklad efektívnejší a rentabilnejší ako preklad ručný. Bratislavský prístav bol vybavený po len žeriavmi elektrickými, parné žeriavy sa v Bratislave na rozdiel od prístavov na rieke Labe nevyužívali.[14] Po prvej svetovej vojne sa začalo s prestavbou bratislavského prístavu na moderný nákladný riečny prístav.

Ak chcete vedieť o osude prístavu viac, prečítajte si článok v Monument revue 2/2018 (pdf, 4,02 MB)

[1] Lysá, Žofia. heslo Bratislava. In: Štefánik, Martin – Lukačka, Ján (eds.): Lexikon stredovekých miest na Slovensku.
[2] AMB, listina 330
[3] Lysá, Žofia. heslo Bratislava. In: Štefánik, Martin – Lukačka, Ján (eds.): Lexikon stredovekých miest na Slovensku., s. 106-107; Šedivý, Juraj. Stredoveké prístavy (prievozy) a mýta na Dunaji v okolí Bratislavy. s. 351-353; 359-370
[4] Šedivý, Juraj. Stredoveké prístavy (prievozy) a mýta na Dunaji v okolí Bratislavy.
[5] Šedivý, Juraj. Stredoveké prístavy (prievozy) a mýta na Dunaji v okolí Bratislavy. s. 347)
[6] TIBENSKÝ, Ján. Bratislava Mateja Bela (Notitia Hungariae historico-geographica). s. 185
[7] Sabol, Miroslav. Hospodársky význam bratislavského prístavu do 1.polovice 20. storočia. s. 31
[8] Dvořak, Pavel. Dunaj Napoleóna Bonaparta. s 147-57
[9] Pišút, Peter: Bratislavské podhradie (Zuckermandel) a Dunaj v 17. až 20. storočí, s. 54
[10] Umbau eines großen Umschlagplatzes sammt Winterhafen in Preßburg. In: Pressburger Zeitung. 15. Júla 1897 
[11] Pressburger Stromhafen. In: Pressburger Zeitung. 10. Apríl 1898. s.5
[12] Situačný plánok pôvodného koryta novozámockého dunaja z r. 1888. SNA, KU-VS, šk.717 a Pressburger Stromhafen. In: Pressburger Zeitung. 10. Apríl 1898. s.6
[13] BARTL, Július a kol. Dejiny Bratislavy. Bratislava: Obzor. 1982. s.175 a Přístav v Bratislavě. vývoj jeho vystrojení v letech 1919-1921. SNA, PPÚ, šk. 5
[14] kol. autorov. Plavební ročenka 1929. ČSL. plavební úřad v Praze 1929