Vyhlásenie hrádku v Dvorníkoch za národnú kultúrnu pamiatku

Pamiatkový úrad SR na základe podkladu vypracovaného KPÚ Trnava vyhlásil hrádok v Dvorníkoch, v miestnej časti Posádka, za národnú kultúrnu pamiatku, nakoľko je nositeľom historickej, spoločenskej a urbanistickej pamiatkovej hodnoty. Vytipovaný na vyhlásenie bol počas prác na súpise pamiatok v okrese Hlohovec.

Hrádok sa nachádza na severozápadnom okraji intravilánu Posádky na ľavostrannom okraji terasy Váhu nad záhradkárskou a chatovou kolóniou. Vytvára dominantnú hranicu intravilánu obce a okraja terasy Váhu.

Do súčasnosti sa z reliéfu terénu jadra hrádku zachovali iba časť návršia a relikt priekopy vo svahu severne od neho. Značnú časť lokality pokrýva starý a nový cintorín so súvisiacimi stavbami. Okrem návršia a zvyšku priekopy je slabo viditeľné aj vyvýšené plató kopírujúce časť starého cintorína a nový cintorín. Predpokladáme, že to môže byť pozostatok predhradia. Hrádok bol zo západu chránený strmým svahom, zo severu, východu a južnej strany bolo samotné jadro, príp. aj spolu s predpokladaným predhradím, opevnené priekopou. Na východnom okraji predpokladaného predhradia je v súčasnosti do svahu značne zarezaná poľná cesta, ktorá možno využila priekopu predhradia. Západná časť vyvýšeniny nad príkrym svahom sa zosunula. Bočný zosuv spôsobili vztlakové účinky podzemnej vody pri zvýšených prietokoch Váhu.

Na základe analógií a zatiaľ len skromných nálezov predpokladáme, že hrádok vznikol v 13. alebo 14. storočí. Okrem strážnej funkcie bol pravdepodobne sídlom drobnej šľachty alebo jobagiónov (kráľovských hradných rytierov) z hradu Hlohovec alebo Šintava.

Zo západného Slovenska je známych viacero prípadov, kedy stredoveké opevnenie vzniklo na telese mohyly, a preto za súčasného stavu poznania lokality nevylučujeme, že aj predmetný hrádok bol vybudovaný na mieste mohyly.

Hrádok zaraďujeme k hrádkom s umelo navýšeným jadrom (motte) na prirodzených vyvýšeninách. Zvyčajne vznikali hrádky tohto typu tak, že najprv bol z hliny navŕšený kruhový, oválny alebo obdĺžnikový pahorok. Zemina na umelý násyp sa získala vyhĺbením priekopy okolo návršia. Na pahorku sa potom vybudovala drevená veža, drevená veža s kamenným základom alebo kamenná veža, ktorá sa obkolesila palisádou. Neskôr sa vytvorilo malé predhradie opevnené palisádou, ktoré chránilo najmä ďalšie obydlia, hospodárske stavby a zosilňovalo obranu. Niekedy bývalo jadro (návršie) umiestnené vnútri opevnenej plochy predhradia a niekedy malo jadro samostatné opevnenie, ktoré ho oddeľovalo od vlastného predhradia. V druhom prípade býval prechod medzi motte a podhradím vytvorený po drevenom moste cez priekopu s palisádou.

V 15. storočí obsadzovali, prebudovávali, ale aj stavali nové fortifikácie husiti a bratríci, a práve toponymum Posádka odkazujúce na fortifikačnú funkciu sa zaraďuje do skupiny husitských a bratríckych názvov sídel, takže aj vzhľadom na nálezy z tohto obdobia priamo z lokality a z priestoru medzi ďalšími dvoma blízkymi fortifikáciami sa domnievame, že hrádok bol využitý príslušníkmi týchto hnutí. Jazykovedci názov Posádka odvodzujú od strážneho resp. vojenského oddielu na vymedzenom mieste, ktoré zvykne byť opevnené, pričom samotné slovo posádka sa od 15. stor. používa už vo význame strážnej služby.

V 16. až začiatkom 18. stor. sa vyvýšené polohy aj so starými opevneniami využívali ako strážne a signalizačné miesta v nepokojných časoch.

Hrádok je najstarším viditeľným zvyškom stavby v katastrálnom území Posádka a na území Dvorníkov patrí k najstarším. V Dvorníkoch je hrádok tretím archeologickým náleziskom vyhláseným za národnú kultúrnu pamiatku. Okrem neho bolo v roku 1963 vyhlásené hradisko nad chatovou osadou Bereg a v roku 2015 zaniknutý kostol sv. Petra pri cintoríne.

V Trnavskom kraji je z hrádkov typu motte za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená iba lokalita Kalvária (Hradisko) v Skalici. Celkovo sa na západnom Slovensku vie o cca 30 motte vrátane zaniknutých.

Objekty so statusom národnej kultúrnej pamiatky požívajú najprísnejšiu ochranu v zmysle trestného zákona. Za ich úmyselné poškodenie, napr. pri vykrádaní detektorom kovom, hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na 10 rokov. Spracoval: Matúš Sládok, KPÚ Trnava