Umením a slovom - kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove
„Čo bolo pekné a hlásalo nehynúcu hodnotu umenia, ostalo a je predmetom starostlivosti a záujmu nášho radostného dneška.“- napísala pred vyše polstoročím historička umenia Alžbeta Güntherová - Mayerová v dodnes neprekonanej knižočke o Jasove. Konvent premonštrátov sv. Jána Krstiteľa v Jasove patrí medzi najstaršie mníšske komunity na Slovensku. Jeho kláštorný areál je cennou neskorobarokovou národnou kultúrnou pamiatkou európskeho významu, z obdobia druhej polovice 18. storočia. Kláštor s kostolom a knižnicou, zakomponovaný do krajiny, tu tvorí súhrn krajinných, architektonických, umelecko-remeselných a výtvarných hodnôt, ktoré sú predmetom ochrany. Keď si uvedomíme, čím všetkým prešiel v dejinách, je pozoruhodné, že napriek všetkým nepriaznivým vplyvom aj tak ostalo zachované množstvo jeho súčastí, vybavenia, mobiliáru a súvisiacich pamätihodností a predmetov, ktoré ostávajú v tieni poznania. Bohatstvo a krása jasovských premonštrátskych hnuteľných pamiatok v sebe zahŕňajú pozoruhodnú škálu pestrosti, kde okrem dobre známych súborov významných sochárskych a maliarskych diel známych autorov, vzácneho liturgického náčinia a textílií, či osobitne spracovávaného rozsiahleho písomného a knižného dedičstva, tu evidujeme ako národné kultúrne pamiatky aj napríklad veľký historický glóbus z knižnice, drobný rokokový kalamár i peračník s písacou súpravou, interiérové lampy a svietidlá, zdobené kachľové pece, i ďalšie – neevidované objekty - slnečné hodiny v areáli, stroj mechanických vežových hodín, pozoruhodné „žijúce“ historické zvony vo vežiach kostola, ústredný liatinový kríž romantického lesného rehoľného cintorína (získaný z peňazí lotérie), a iné drobné doplnky kláštorného života z minulosti. Sú to často umelecko-remeselné artefakty z importov, ale i z vlastnej tvorivej produkcie. Nezabúdame, že nemenej dôležitou súčasťou kláštora boli jeho vlastné mlyny, hámre, bane, železiarne, kláštorný pivovar či elektráreň, a že aj tieto objekty, alebo skôr to, čo z nich zostalo, sa v súčasnosti považuje za industriálne kultúrne dedičstvo. Mnohé pamätihodnosti, zbierky a ich súvislosti však zatiaľ ostali takmer nepovšimnuté ...
A práve 900. výročie založenia Rádu premonštrátov poskytlo príležitosť k zostaveniu nového výstavného projektu, ktorý verejnosti predstavuje kultúrne a historické dedičstvo jasovského opátstva s napojením na dejiny zbierkového fondu galérie. Vznikla tak najnovšia výstava „Umením a slovom“ v úzkej súčinnosti Východoslovenskej galérie v Košiciach a Opátstva premonštrátov v Jasove. Rád premonštrátov, ktorý bol založený sv. Norbertom z Xantenu v údolí Prémontré vo Francúzsku v roku 1121, si v tomto roku pripomína významné výročie. Medzi dôležité míľniky jasovského kláštora patrí aj rok 1745, kedy sa tu začala ambiciózna prestavba staršieho kláštora v barokovom štýle, iniciovaná opátom Andrejom Saubererom. Po povýšení kláštora na opátstvo panovníčkou Máriou Teréziou sa stal Sauberer jeho prvým opátom. Jasovské opátstvo bolo zrušené Jozefom II. v roku 1787.
Po jeho obnove v novovekom období bolo zameraním rádu vzdelávanie a veľmi intenzívna hospodárska činnosť v lesníctve, baníctve a správe viacerých fabrík. Opátstvo vplývalo na kultúrny a ekonomický rozvoj regiónu dnešného východného Slovenska. Premonštráti boli súčasťou politického diania, vzdelávania a spoločenského života. Ich činnosť je významne spätá aj s mestom Košice. Premonštráti tu spravujú barokový kostol Najsv. Trojice, priamo susediaci s gymnáziom, ktoré nadväzuje na premonštrátsku tradíciu vzdelávania z roku 1802.
Od stredoveku cez obdobie baroka až po násilnú likvidáciu kláštora v roku 1950 vybudovali premonštráti v Jasove bohatú zbierku umenia, knižnej kultúry a architektonických pamiatok, i liturgických predmetov. Spojivkom aktuálnej výstavy je práve ich umeleckohistorická zbierka s odkazmi na históriu premonštrátov od stredoveku po súčasnosť. Je tu predstavená v širších kontextoch s presahmi do oblastí kultúrneho dedičstva – výtvarné umenie, knižnica, archívne dokumenty, paramenty a architektúra. Člení sa na sekcie ako kultúra, vzdelanie a Boží kult, významné témy, typické pre tento rád. Vystavené predmety ako doklady premonštrátskeho genia loci sa po viac ako polstoročí opäť stretávajú v kontexte ich proveniencie. Medzi zaujímavosti, ktoré na výstave môžete vidieť, určite patrí najstarší liturgický predmet v zbierke Opátstva - kalich z roku 1694, najstaršia kniha jasovského historického fondu – Zbierka vybraných listov luteránskeho teológa Filipa Melanchtona z roku 1565, či najstarší doklad o výsadách - listina uhorského kráľa Bela IV.
Keďže v päťdesiatych rokoch 20. storočia došlo k postupnému rozbitiu premonštrátskej zbierky, a po štátnom zrušení kláštora sa predmety dostali do tzv. náboženského fondu, v roku 1957 pribudla jej veľká časť napokon práve do Východoslovenskej galérie v Košiciach. Táto zbierka bola v roku 2008 premonštrátom navrátená. Bohužiaľ, tragický požiar v roku 1985 v sídle Východoslovenskej galérie v paláci na Hlavnej č. 72 nenávratne zničil vyše tisíc umeleckých diel, vrátane 37 konfiškátov práve z Jasova. Zámerom terajšej výstavy je poskytnúť sondu do súčasného stavu jasovskej zbierky a zmapovať potenciál jej umeleckého a historického významu. Prioritou prezentácie v košickom Župnom dome - na pôde Východoslovenskej galérie - je taktiež sprístupnenie vzácneho a dlhodobo neprístupného kultúrneho dedičstva širokej a odbornej verejnosti. Je výsledkom spolupráce štátnej a cirkevnej inštitúcie v dialógu o ochrane a poznávaní spoločných kultúrnych a pamiatkových hodnôt, a to aj napriek problematickým obdobiam v minulosti.
Výstavný projekt „Umením a slovom“ spája viaceré pamäťové inštitúcie a typy zbierok (archívy, knižnice, múzeá), aby priniesol komplexný pohľad na hlavnú tému a predostrel súvislý pohľad do jednotlivých celkov dedičstva Rádu premonštrátov v Jasove.
Prijmite od nás – košických pamiatkárov, spolu s úprimnou gratuláciou našim galerijným kolegom za ich prácu - aj toto virtuálne pozvanie k objavovaniu krás v čase premonštrátskeho „veľkého roka“.
Autori: Mgr. Juraj Gembický (KPÚ Košice) – Mgr. Lucia Lendelová, PhD. - Mgr. Katarína Nádaská, PhD. (VSG Košice)
Fotografie: dig. fotoarchív VSG Košice (autori: M. Bobula – VSG Košice; T. Czitó)
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov.
Trvanie výstavy: od 17. 12 . 2020 do 21. 3. 2021 (Východoslovenská galéria, Hlavná 27) – PREDĹŽENÉ DO 27. júna 2021
Kurátor výstavy: Mgr. Katarína Nádaská, PhD.
Viac informácií na web stránke vsg.ska v kurátorskom blogu na vsg.sk
