Správa z konferencie "Dějiny archeologie v Československu" v Olomouci
V dňoch 13.-15. septembra sa v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci uskutočnila konferencia zameraná na dejiny archeologického bádania v Čechách, na Morave a na Slovensku. Úlohy hlavného organizátora sa zhostilo Moravské zemské múzeum v Brne a Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Konferencia sa tematicky vzťahovala k dobe a osobe Inocenta Ladislava Červinku (1869-1952), dlhoročného predsedu Moravského archeologického klubu. Organizátorom sa dokonca podarilo premyslene naviazať na 1. archeologický zjazd v Litovli, uskutočnený v roku 1907 pod záštitou Moravského archeologického klubu v Brne a Krajinské musejní společnosti v Litovli, a konferenciu usporiadať pri príležitosti 115. výročia tohto stretnutia. Toto prepojenie sa prejavilo najmä počas exkurzie, ktorá sa snažila kopírovať trasu výletu účastníkov spomenutého 1. archeologického zjazdu pred vyše storočím.
Prvý konferenčný deň (utorok) sa začal uvítacími príhovormi organizátorov – Pavlíny Kalábkovej a Miloša Hlavu (obaja z Univerzity Palackého) a Petra Kostrhuna (Moravské zemské muzeum). Následne odštartoval prvý blok prednášok, ktorý konferovala P. Kalábková. Ten bol venovaný najmä detailnému predstaveniu osobnosti Inocenta Ladislava Červinku. Rôznorodé prístupy prezentujúcich (M. Hlava, P. Kostrhun, D. Kolbinger) umožnili už priamo počas prednášok a následnej diskusie dopĺňať mozaiku informácií a korigovať doposiaľ zaužívané a v literatúre rozšírené informácie. V poobedňajšom bloku príspevkov, vedenom P. Kostrhunom, sa prednášajúci zamerali na vzťahy I. L. Červinku k vybraným regiónom (Dubicko), resp. súčasným bádateľom (Kliment Čermák, Ludvík Domeček). Pozoruhodným bol príspevok J. Maříkovej-Kubkovej zameraný na osobu Ivana Borkovského. Detailným štúdiom domácich i zahraničných archívnych prameňov sa jej podarilo vyvrátiť niekoľko mýtov, ktoré sú s osobou tohto ukrajinského archeológa pôsobiaceho v Československu dodnes spojené. Po ukončení prednáškovej časti pozvala P. Kalábková účastníkov konferencie do Svatováclavského pivovaru, kde sa pokračovalo v neformálnych rozhovoroch.
Druhý deň konferencie priniesol témy, ktoré sa venovali skôr regionálnym bádateľom. Priblížená bola osobnosť zakladateľa múzea v Náchode – Jana Karla Hrašeho (1840-1907), ďalej Josefa Kerna (1883-1945), historického geografa Bohuslava Horáka (1881-1960), no samostatný príspevok bol venovaný aj múzejníkovi a priekopníkovi archeológie na Rakovnicku – Janovi Rennerovi (1869-1959). V tomto bloku, ktorý moderoval M. Hlava, sa objavili aj prvé príspevky venované Slovensku. Pavol Paterka z Krajského pamiatkového úradu v Nitre predstavil dejiny archeologického výskumu rímskeho tábora v Iži, kde možno korene odborného záujmu o túto lokalitu klásť už do 19. storočia. Peter Podolan z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zase predstavil Pavla Jozefa Šafárika ako „starowědca“ (t. j. archeológa), ktorý sa však, možno paradoxne, nikdy priamo nepodieľal na žiadnom archeologickom výskume.
Stredajšie poobedie bol zasvätené exkurzii. Za daždivého počasia sa jej účastníci presunuli z budovy fakulty na autobusovú stanicu, kde už čakal pristavený autobus. Prvou zastávkou na ceste boli Mladečské jaskyne. Už cestou k nim oboznamovala P. Kalábková prítomných o okolitom pravekom osídlení a sprievodný odborný komentár predniesla účastníkom aj priamo v jaskyni. Mali sme tak možnosť obdivovať celoeurópsky najstaršiu jaskynnú lokalitu s osídlením aurignackej kultúry (jej nositeľmi boli už príslušníci rodu Homo sapiens). Následne sa výprava presunula do Uničova, kde sme boli očakávaní v mestskom múzeu v bývalej vodnej bráne. P. Kalábková a M. Hlava nás tu zoznámili s históriou mesta a účastníci exkurzie mali možnosť si aj sami prejsť celú expozíciu. Následne sa celá výprava presunula do centra mesta, kde v podkroví radnice v strede námestia bola špeciálne pripravená expozícia venujúca sa archeologickému výskumu regiónu Uničovska. Prítomní tu mohli obdivovať okrem iného aj nálezy z unikátnej neolitickej studne, ktorá bola objavená v roku 2015 priamo v Uničove. Odvážni záujemcovia mohli vystúpiť aj na radničnú vežu. Bohužiaľ, daždivé počasie nedovoľovalo pokochať sa výhľadmi do diaľky. Po detailnej obhliadke všetkých vystavených exponátov sa výprava vybrala k autobusu a zamierila k poslednej zastávke dnešnej exkurzie – bola ňou kaviareň v Litovli, kde nás miestni privítali v hanáckych krojoch a ponúkli nás regionálnymi špecialitami – nátierkami a olomouckými „tvarůžkami“. Nechýbal slávnostný prípitok a príhovor P. Kostrhuna s pripomenutím, že práve v tomto meste sa pred 115 rokmi konal 1. archeologický zjazd (nie však v priestoroch kaviarne, no v záložni priamo na námestí). Po dostatočnom občerstvení sa účastníci exkurzie presunuli naspäť do Olomouca, konkrétne do budovy fakulty, kde prebiehal do neskorých nočných hodín spoločenský večer.
Posledný tretí deň konferencie vyplnili opäť príspevky venované výskumu na miestnej či regionálnej úrovni – predstavené boli osobnosti archeológie Moravskotřebovska, juhočeských Sudet, no i Komárna a jeho okolia. Matúš Hudák prezentoval v mene širšieho autorského kolektívu dejiny archeologických prieskumov na Hradisku Jánovce Machalovce na Spiši na prelome 19. a 20. storočia. Súčasný výskum naznačuje, že o tejto lokalite z doby laténskej bude v najbližšom čase ešte dosť počuť. Publikum pobavila i detailná, no miestami i úsmevná mikrosonda do osudov nálezu mamuta v Beši zo začiatku 20. storočia. Štvrtkový blok referátov ukončovali opäť príspevky moravských bádateľov pripomínajúcich si významné výročia – 80 rokov existencie Archeologického ústavu v Brne a 150 rokov prezentácie Moravského krasu v Blanensku.
Organizátori prisľúbili, že prednesené referáty budú publikované v zborníku pod hlavičkou Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci. Pôjde tak už o druhý zborník špeciálne venovaný dejinám archeológie v Čechách, na Morave a na Slovensku (prvý vydala online Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v roku 2020). Možno len vysloviť radosť a potešenie nad tým, že téme dejín archeológie, ktorá ešte pred pár rokmi stála mimo hlavný prúd pozornosti v rámci archeologickej obce, sa darí priťahovať stále nových priaznivcov. Kiež by sa tento trend podarilo potvrdiť aj na ďalšom ročníku konferencie, ktorý je plánovaný o ďalšie dva roky v Čechách.
Spracoval: Martin Neumann, Odbor preventívnej údržby pamiatok - PÚ SR
