Správa z 53. medzinárodnej konferencie archeológie stredoveku "Archaeologia historica 2022"

V dňoch 19. až 23. septembra sa v českom barokovom hospitále Kuks (okr. Trutnov) po dvojročnej prestávke, vynútenej pandémiou, uskutočnil v poradí 53. ročník medzinárodnej konferencie archeológie stredoveku. Podujatie s viac ako polstoročnou históriou spája archeológov a medievistov naprieč generáciami a hranicami štátov strednej Európy, hoci jadro tradične tvoria najmä českí, moravskí a slovenskí archeológovia, pričom vymenované tri oblasti sa striedajú v úlohe hostiteľov konferencie. Po slovenskom online ročníku 2021 prebrali štafetu českí kolegovia. Nosná téma aktuálneho ročníka – archeológia hygieny – je reakciou na pandemické obdobie a inšpirovala účastníkov k desiatkam prednášok, rozdelených do troch prednáškových dní, v rámci ktorých dostali priestor prezentácie výsledkov archeologických výskumov odpadových objektov, situácií spojených so zásobovaním vodou a využívaním vodných zdrojov, ako aj špecifická materiálna kultúra (napr. hygienické, lekárske, lekárnické a kozmetické potreby) a poznatky z archeobotaniky, archeozoológie, parazitológie, či doklady chorôb z prostredia fyzickej antropológie. Pertraktovanou témou boli aj stredoveké a ranonovoveké špitály, kúpele a vodné zdroje. Vďaka pozornému organizačnému výboru, ktorý tvorili PhDr. Irena Loskotová, Ph.D., Mgr. Jana Mazáčková, Ph.D., doc. Mgr. Petr Hrubý, Ph.D. (Ústav archeologie a muzeologie FF MU v Brne), Mgr. Martin Tomášek, Ph.D. (NPÚ Praha), Mgr. Petr Žákovský, Ph.D. (Archeologický ústav AV ČR Brno) a Mgr. Pavel Drnovský, Ph.D. (Katedra archeologie FF Univerzity Hradec Králové), sa konferencia niesla v srdečnej atmosfére, umocnenej vynútenou pandemickou prestávkou, počas ktorej odborná obec trpela absenciou nenahraditeľných osobných stretnutí. Radostné naladenie účastníkov konferencie (navzdory téme) zatienila v jej priebehu smutná správa o náhlom úmrtí člena Ústavu archeologie a muzeologie FF MU v Brne profesora Vladimíra Podborského, ktorý bol nestorom moravskej archeológie a jeho práce tvorili jeden zo základných kameňov štúdia archeológie českých i slovenských archeológov.

Z desiatok prednesených referátov spomeňme aspoň niektoré: Michal Slivka so Zuzanou Polákovou predstavili prehľad stavu poznania hygieny v stredoveku na Slovensku, Jiří Varhaník sa venoval tej istej téme v prostredí stredovekého väzenia, Denisa Brejchová prezentovala edukačný projekt Západočeského muzea v Plzni, ktorý reflektuje tému pandémie s využitím archeologických nálezov a historických prameňov Plzne. Ľudské kostrové pozostatky boli pramennou bázou pre referáty druhého bloku. Prednášky druhého dňa sa týkali odpadov a odpadových jám, odkrytých archeologickým výskumom, v rôznych prostrediach (dedina, mesto, kostol, kláštor, hrad, pivovar, hospodársky dvor). Pozoruhodné výsledky výskumu nedávno objavenej zaniknutej stredovekej dediny Kapansko predstavil Jakub Šimík. Na svoje si prišli priaznivci výskumu stredovekého hradu Rokštejn, ktorý je pod dlhoročným drobnohľadom archeológov z Ústavu archeologie a muzeologie v Brne. Výskum na hrade Rokštejn je dôkazom, že precízny a trpezlivý prístup dokáže priniesť  atraktívne pohľady aj na zdanlivo fádne témy, ako je zaobchádzanie s odpadom. Pozoruhodnú archeobotanickú analýzu z klenbových zásypov a rastlinných zvyškov objavených na povalách pod trámami prezentovalo autorské trio Tereza Šálková – Libor Vobejda – Zuzana Thomová. Analýza doložila už v období 18. storočia experimentovanie s exotickými plodinami ako kukurica, slnečnica, ryža či cirok. Záujem vyvolalo tiež predstavenie asi 100 m dlhého úseku pôvodného Svrateckého náhonu s nálezmi zachovanej výdrevy, spracovaného širším kolektívom brnenských archeológov. Nedávno obnovenú Kaplnku sv. Studne v Marianke v kontexte jej architektonicko-historického vývoja na jednom z najstarších mariánskych pútnych miest v rámci Uhorska prezentoval Radomír Sabol. Predpoludnie tretieho dňa bolo venované rôznorodým témam. Špecifické a vzácne archeologické doklady teplovzdušných vykurovacích systémov (hypokaustum) v prostredí hradov a kláštorov v ceoleurópskom kontexte predstavil Martin Hanuš. Stanislava Oporosková sa zamerala na fenomén hradných cisterien a súvisiaci, často pomerne dômyselný a zložitý systém hospodárenia so zachytenou zrážkovou vodou na hradoch. Tému rekonštrukcie cestnej siete na príklade priestoru medzi Ducovým a Bojnou načrtla Lenka Pechová. V rámci posterovej sekcie dostali priestor rôznorodé otázky spojené so spomenutými témami,no svoj priestor dostali aj „nehygienické“ témy (napr. nález unikátne zachovanej konštrukcie včasnostredovekého valu a románskej hradby s vežou na Bratislavskom hrade, prezentovaný Mariánom Samuelom, alebo  výsledky prieskumu pozostatkov zemných opevnení v Pečnianskom lese v Bratislave-Petržalke, predstavené archeológmi Pamiatkového úradu SR). Účastníkov tejto sekcie obzvlášť zaujali ukážky dobových nástrojov používaných pri liečiteľstve a chirurgii, ktoré odprezentoval Pavel Moš. Chirurgické zákroky, ako trepanácia lebky alebo púšťanie žilou, boli predvádzané aj priamo na prítomných dobrovoľných záujemcoch (samozrejme iba náznakovým spôsobom). Štvrtý deň začal autobusovou exkurziou, v rámci ktorej sme navštívili kostol Panny Márie v Broumove, ktorý je najstarším zachovaným dreveným kostolom na území Českej republiky, a malebné mestečko Police nad Metují s monumentálnym, pôvodne ranogotickým kláštorom, založeným v roku 1213 benediktínmi z Břevnova, ktorý v baroku prešiel výraznou prestavbou. Fyzickú kondíciu účastníkov exkurzie preveril výstup na zaniknutý hrad Vlčinec neďaleko Petrovíc a výstup na hrad Vízmburk, ktorý je po kontroverznom celkovom plošnom odkrytí archeologickým výskumom v 70. a 80. rokoch 20. storočia obnovený do podoby sprístupnenej konzervovanej ruiny pod mohutnými krycími pultovými prístreškami, s bohatou prezentáciou archeologických nálezov a stredovekej materiálnej kultúry. Podrobný a pútavý odborný výklad nám poskytli historik Jan Tůma a archeológ Jan Košťál. Spoločenský večer v Hospode na sýpce, tvoriacej pôsobivú súčasť areálu hospitálu v Kukse, ideálne uzavrel bohatý program konferencie. V rámci posledného dňa sme mali možnosť podrobnejšie spoznať hospitál v Kukse, ktorý tvoril ideálne zázemie konferencie. Unikátny barokový komplex zo záveru 17. storočia, nesúci výraznú pečať svojho zakladateľa grófa Františka Antonína Šporka a sochárskej tvorby významného barokového umelca Matthiasa Bernarda Brauna, prešiel v rokoch 2013-2014 pamiatkovou obnovou, ocenenou Grand Prix Europa Nostra. Kostol, záhrada, hrobka rodu Šporkovcov a Sweertsovcov, zachovaná lekáreň z roku 1743 a Braunove sochy personifikovaných cností a nerestí sú klenotmi, ktoré priťahujú návštevníkov na toto miesto s mimoriadne harmonicky pôsobiacim krajinným prostredím. Jedinečný Braunov Betlehem, vytesaný do vystupujúceho skalného podložia na hranici pôvodného panstva Kuks, patrí medzi pamiatky, ktoré sa usilujú o zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.        

Zborník Archaeologia historica periodicky vydáva Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne a jeho základ tvoria príspevky z medzinárodných konferencií archeológie stredoveku. Ide o prestížny recenzovaný odborný časopis. Príspevky z tohto ročníka konferencie budú publikované v nasledujúcom čísle v roku 2023.

Autori textu: Filip Jaššo – Martin Neumann, PÚ SR

Autor fotografií: Filip Jaššo, PÚ SR