Posilnenie odolnosti kultúrneho dedičstva voči dopadom zmeny klímy – ako Európska zelená dohoda súvisí s kultúrnym dedičstvom
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky s potešením oznamuje, že v stredu 7. septembra 2022 Európska komisia zverejnila záverečnú správu špecializovanej pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ s titulom „Posilnenie odolnosti kultúrneho dedičstva voči dopadom zmeny klímy – ako Európska zelená dohoda súvisí s kultúrnym dedičstvom“. Ide o prelomový dokument, ktorý po prvýkrát komplexne prepája problematiku klimatickej zmeny s potrebami ochrany kultúrneho dedičstva a prízvukuje, že kultúrne dedičstvo nie je len „obeťou“ nepriaznivých dopadov zmeny klímy, ale dôležitou súčasťou opatrení na ich zmierňovanie.
Úlohou pracovnej skupiny, ktorá pôsobila na báze otvorenej metódy koordinácie, čo je proces utvárania politík EÚ využívaný členskými štátmi na spoluprácu na európskej úrovni, bolo identifikovať vplyvy zmeny klímy na kultúrne dedičstvo a nedostatky alebo chýbajúce aspekty v reakcii členských štátov na tieto zmeny. Jej mandát zahŕňal aj preskúmanie spôsobov, akými môže kultúrne dedičstvo a dlhodobo udržateľné riešenia, ktoré poskytuje, prispieť k napĺňaniu Európskej zelenej dohody (European Green Deal) a k riešeniu širších hrozieb vyplývajúcich z klimatickej krízy. Slovenskú republiku v odbornej pracovnej skupine zastupovali Michal Ganobjak, pôsobiaci vo Švajčiarsku, vo výskumnom centre Empa – Swiss Federal Laboratories for Materials Science and Technology, a Anna Tuhárska z Pamiatkového úradu SR.
Kultúrne dedičstvo má nezastupiteľný význam pre integritu Európy a identitu jej občanov, preto je nevyhnutné uplatňovať opatrenia na jeho ochranu. Okrem toho sa EÚ a jej členské štáty v Lisabonskej zmluve (článok 3) zaviazali k ochrane kultúrneho dedičstva. Odborná pracovná skupina bola vytvorená na základe tohto záväzku a jej prostredníctvom sa podarilo po prvýkrát spojiť odborníkov z 25 členských štátov EÚ a 3 pridružených krajín, aby spolupracovali na identifikácii opatrení zmierňujúcich dopady zmeny klímy na kultúrne dedičstvo. Výskum realizovaný členmi pracovnej skupiny na jednej strane dokumentuje narastajúcu frekvenciu nepriaznivých dopadov klimatickej zmeny, ktoré ohrozujú všetky formy kultúrneho dedičstva, na strane druhej podčiarkuje kritický nedostatok politík a akčných plánov na európskej i národnej úrovni, ktoré by tieto negatívne vplyvy zmierňovali.
„Európa môže byť hrdá na bohatstvo a rozmanitosť svojho kultúrneho dedičstva. Rovnako môžeme byť hrdí na našu priekopnícku úlohu v oblasti výskumu a inovácií zameraných na ochranu kultúrneho dedičstva pred dopadmi zmeny klímy. Napriek tomu je potrebné urobiť viac a konať rýchlo – vďaka kultúrnemu dedičstvu totiž môžeme transformovať aj náš ekonomický model tak, aby sme sa stali ekologickejšou a udržateľnejšou spoločnosťou odolnou voči zmene klímy,“ uviedla eurokomisárka Marija Gabriel.
Úplné znenie záverečnej správy spolu so stručným zhrnutím a desiatimi odporúčaniami formulovanými odbornou pracovnou skupinou je k dispozícii na webovej stránke Úradu pre vydávanie publikácií EÚ https://doi.org/10.2766/44688.
Kľúčové závery správy upozorňujú na naliehavú potrebu vytvoriť a implementovať vhodné stratégie na posilnenie odolnosti kultúrneho dedičstva voči dopadom zmeny klímy a na nutnosť zahrnúť kultúrne dedičstvo do všetkých hlavných politík, od opatrení v oblasti klímy a energetiky, cez fiškálnu politiku, až po politiky stability a rastu. Správa tiež poukazuje na skutočnosť, že podpora ochrany pamiatok a historických lokalít, ako aj kontinuálna údržba a opätovné využívanie starých budov namiesto ich demolácie, predstavujú spôsob ako prispieť k ochrane klímy. Oživenie a využitie tradičných a zabudnutých zručností a techník môže výrazne napomôcť ekologizácii Európy a stimulovať ekonomickú obnovu. Okrem toho je potrebné, aby sa kultúrne dedičstvo systematicky začleňovalo do vnútroštátnych vzdelávacích systémov a aby sa vytvorili vnútroštátne výskumné programy zamerané na definovanie ochranných opatrení proti dopadom zmeny klímy. Ďalším aspektom, zdôrazneným v správe, je okamžitá potreba zvýšiť povedomie o kultúrnom dedičstve v čase klimatickej krízy na všetkých úrovniach, na úrovni politického rozhodovania, u širšej verejnosti a na úrovni jednotlivých komunít spravujúcich alebo užívajúcich kultúrne dedičstvo.
Podľa Dr. Johanny Leissner, predsedníčky odbornej pracovnej skupiny a delegátky Nemecka, „Skupina spolupracovala a spojila svoje sily v skutočne európskom duchu. Bola to pre nás všetkých veľká česť a jedinečná príležitosť spolupracovať v takom kritickom čase a na takom naliehavom probléme. Na jednej strane sme boli šokovaní bezprecedentnou rýchlosťou a rozsahom, v akom klimatické zmeny ohrozujú naše kultúrne dedičstvo, na druhej strane sme našli množstvo odpovedí ukazujúcich, že naše kultúrne dedičstvo môže prispievať k riešeniu klimatickej krízy a akým spôsobom ho môžeme zachovať pre budúce generácie. “.
Priekopnícky charakter aktuálne publikovanej správy sa zvlášť výrazne prejavuje v jej ústrednom výstupe, ktorým je kolekcia (prvá svojho druhu) 83 príkladov dobrej praxe pri ochrane alebo využívaní kultúrneho dedičstva v kontexte zmeny klímy obsahujúca príspevky z 26 krajín zo všetkých kútov Európy. Tieto príklady zahŕňajú všetky typy hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva: pamiatky a historické stavby, muzeálne zbierky, archeologické lokality, kultúrnu krajinu a historické záhrady, tradičné zručnosti a vedomosti, kultúrne dedičstvo pod vodou, atď. Zozbierané osvedčené postupy predstavujú bezprecedentný zdroj inšpirácie a kreatívneho prístupu k riešeniu ohrození kultúrneho dedičstva vyvolaných zmenou klímy, z ktorého môžu čerpať tvorcovia rozhodnutí v oblasti klímy, ale aj odborníci zaoberajúci sa kultúrnym dedičstvom, remeselníci či pedagógovia. Prezentované príklady dobrej praxe tiež pripomínajú zásadnú úlohu, ktorú pri ochrane kultúrneho dedičstva pred dopadmi zmeny klímy zohráva vedecký výskum, a podporujú uplatňovanie ekologických, udržateľných a na dedičstve založených riešení v boji proti klimatickej kríze.
Aktuálne publikovaná správa dokazuje silný záväzok najvyššej politickej úrovne EÚ podporovať kultúrne dedičstvo v boji proti klimatickej kríze. Vzhľadom na narastajúce hrozby vyplývajúce zo zmeny klímy a fakt, že kultúrne dedičstvo môže byť súčasťou riešenia, je nesmierne dôležité vnímať a využívať ho ako jeden zo základných nástrojov v našom spoločnom úsilí smerujúcom k odvráteniu deštruktívnych dôsledkov klimatickej krízy. Správa a odporúčania odbornej pracovnej skupiny sú k dispozícii všetkým záujemcom o ich implementáciu a veríme, že pomôžu upriamiť naše individuálne i spoločné úsilie na záchranu kultúrneho dedičstva. V záujme uchovania historickej pamäte a lepšej budúcnosti pre naše dedičstvo i našu spoločnosť.
Členské štáty EÚ zastúpené v odbornej pracovnej skupine:
Belgicko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko,
a pridružené krajiny: Švajčiarsko, Nórsko a Island.
Príklady prípadových štúdií uvedených v správe:
a) Taliansko: „Posudzovanie rizík a udržateľná ochrana kultúrneho dedičstva v meniacom sa prostredí (ProteCHt2save)“ – cieľom projektu ProteCHt2save bolo zlepšiť kapacity verejného a súkromného sektora na zmiernenie dopadov zmeny klímy a prírodných katastrof na lokality kultúrneho dedičstva vrátane pamiatok, historických budov a súvisiacich zbierok v mestských a prímorských oblastiach strednej Európy.
b) Slovensko: „Využitie aerogélu v architektúre, stavebníctve a pri obnove kultúrneho dedičstva“ – výskumný projekt zameraný na prehĺbenie poznania o superizolačných materiáloch, skúmanie ich vplyvu na kultúrne dedičstvo a uplatnenie výsledkov výskumu v praxi. Aerogély majú potenciál zohrávať významnú úlohu pri znižovaní spotreby energie v nových i starších budovách, a tým aj pri plnení klimatických a energetických cieľov EÚ.
c) Fínsko: „Saami: adaptácia Saamov na zmenu klímy“ – na základe dostupnej odbornej literatúry a etnografického výskumu v teréne projekt vytvoril holistický prehľad o zmene klímy a jej rôznych vplyvoch na životné prostredie v domovskom regióne Saamov a na tradičnú saamsku kultúru, komunitu, kvalitu života s cieľom poskytnúť miestnym lídrom vedecky podložené informácie na prijatie vhodných adaptačných opatrení.
Spracovala: Mgr. Anna Tuhárska, PÚ SR
