KPÚ Trnava - Pamätná tabuľa v zbierkach Západoslovenského múzea v Trnave priniesla odpoveď na mnohé nezodpovedané otázky
Roku 2018 bola ukončená komplexná obnova Arcibiskupského gymnázia biskupa Pavla Jantauscha v Trnave. (obr.1) Objekt, v ktorom gymnázium sídli sa nachádza na Hollého ulici, a vytvára spolu so susednými budovami súvislú uličnú frontu palácových stavieb. Všetky tieto objekty, prvotne postavené ako semináre a konvikty pre potreby historickej Trnavskej univerzity, sú národné kultúrne pamiatky.
Budova gymnázia bola pôvodne postavená pre Generálny seminár (Collegium generale cleri regni Hungariae) - označovaný aj ako rubrorum podľa červeného odevu klerikov. Z pôvodného trojkrídlového komplexu založeného arcibiskupom Jurajom Lipaiom (Lippay) v roku 1649, zostalo len východné krídlo, severné (dvorové) a západné- uličné krídlo bolo nanovo postavané v roku 1914, kedy už budovy slúžili Arcibiskupskému gymnáziu (od roku 1852).
V odbornej literatúre doteraz absentovala vedomosť o autorovi tak rozsiahlej prestavby tohto vzdelávacieho komplexu. Autor projektu hlavnú uličnú fasádu zjednotil s fasádami susedných seminárov, pričom do nej zakomponoval aj dva barokové portály.(obr. 2)
V zbierkach Západoslovenského múzea v Trnave sa nachádza zaujímaný predmet - pamätná tabuľa (obr.3), ktorej text informuje o osobách, ktoré sa nejakým spôsobom podieľali na stavbe bližšie nekonkretizovanej budovy. Pri tomto predmete ale chýba informácia, kedy, odkiaľ a za akých okolností sa tabuľa dostala do múzea. Dobrá spolupráca dvoch trnavských inštitúcií - pamiatkovej a múzejnej, dopomohla obom k zodpovedaniu mnohých doteraz nezodpovedaných otázok. Nápis na tabuli je v maďarčine a prinášame jeho preklad:
Za spravovania Jeho Svätosti Benedikta XV., vládnutia Jeho Výsosti Františka Jozefa I., za kardinála Jána Černocha (Csernoch) arcibiskupa, ministra kultúry Vojtecha Jankoviča (Béla Jankovich), riaditeľa Jozefa Šinkóa (Sinkó) neskôr Emila Hudymu, podľa plánov architekta Ernesta (Ernő) Foerka a (stavebného) inžiniera Júliusa Petrováca (Gyula Petrovácz) staval stavebný majster Ján Tomášek (Tomaschek) v rokoch svetovej vojny 1914 a 1915.
Na základe tohto nápisu a pri poznaní stavebného vývoja významnejších objektov v meste sa podarilo identifikovať budovu, ktorá v nápise nebola uvedená. Išlo o Arcibiskupské gymnázium v Trnave. Toto zistenie tak prinieslo aj cenné informácie o samotných autoroch projektov. Ernó (Ernest) Foerk (1868-1934) patril k významným maďarským architektom, pre ktorého tvorbu bol typický historizmus. Je známy najmä ako staviteľ kostolov, ale pracoval aj na návrhu interiéru a zariadení budovy parlamentu v Budapešti. Často pri svojej práci spolupracoval s Júliusom Petrovácom (Gyula Petrovácz) (1877- 1953), stavebným inžinierom. Obaja okrem projektovania pôsobili aj ako pedagógovia – profesori na vyššej stavebnej priemyselnej škole v Budapešti. Budovu gymnázia postavil Ján Tomášek, známy realizáciou stavieb najmä v Nitre- obytné vily, administratívne budovy – stará radnica, budova súdu, hygieny, ..., mnohé z nich sú národnými kultúrnymi pamiatkami, tak ako aj jeho dom - vila na Štefánikovej triede v Nitre.
Pamätný nápis mal teda odkazovať všetkým, ktorí ho budú čítať na významný počin- výstavbu nového pedagogického komplexu.
Tabuľa s rozmermi 224 cm na dĺžku, 125 cm na výšku a 4 cm na hĺbku - si vyžadovala na osadenie miesto, ktoré by bolo dostatočne reprezentatívne a zároveň bežne dostupné očiam okoloidúceho.
Vhodným priestorom na tento účel sa ukázala stena nad hlavnou vstupnou bránou vo vestibule budovy. (obr.4) Pred poslednou obnovou objektu sa v štukovom olemovaní nachádzal štátny znak Československej socialistickej republiky medzi rastlinnými motívmi a okrídlenými levmi. Znak v tejto podobe – s levom bez koruny a bez trojvršia s dvojkrížom v štíte, bol uzákonený na konci roku 1960. V súčasnosti je celý sadrový reliéf prekrytý nakoľko nevykazoval vysoké výtvarné hodnoty a nekorešpondoval s pôvodným výrazom vstupných priestorov. Zostal ale zachovaný ako odkaz pre budúce bádania.
Predpokladáme, že pôvodná tabuľa s maďarským nápisom bola odstránená krátko po zmene pomerov – po vzniku Československej republiky, prípadne po zmene vo vedení školy v marci 1919 kedy došlo aj k premenovaniu cirkevného gymnázia na Československé reálne štátne gymnázium Jána Hollého. Je možné, že tento priestor nezostal dlho bez výzdoby, ale ratolestiam a levom dominoval vtedajší štátny znak. Ale to je zatiaľ len v rovine hypotéz. Možno sa ešte nájdu pamätníci, ktorí budú vedieť zodpovedať túto otázku…
Kedy a za akých okolností sa pamätná tabuľa dostala do múzea zostáva zatiaľ nezodpovedané. Avšak vďaka predvídavosti neznámeho, ktorý tak urobil pravdepodobne aj s úcty k jej historickým hodnotám, napriek tomu, že tabuľa svojim nápisom v maďarčine už nebola v súlade so štátnou doktrínou, vykonal záslužný čin, ktorý ocenili až ďalšie generácie. Tak sme sa my mohli dozvedieť niečo zo zabudnutej histórie našich malých - veľkých dejín.
Mgr. Zuzana Rábiková, Ing. Monika Horváthová, KPÚ Trnava
