Oslavujeme, kostol v Dúbravici pri Banskej Bystrici odkryje skrytý poklad

18.06.2020KPÚ Banská Bystrica

01 - Dúbravica – celkový pohľad na kostol sv. Žofie

V histórii je vždy niekoľko významných udalostí, ktoré sa zapísali do pamätných dní ľudstva – komunity, lokality - obce. V histórii Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica, ako aj verejnosti mesta Banskej Bystrice, je 18. máj dňom vyhlásenia Mestskej pamiatkovej rezervácie. V roku 2020 sa tento deň spojil aj s dátumom spustenia hlasovania Nadácie VÚB „Poklady Slovenska“, ktorá má za cieľ prispievať k zvyšovaniu povedomia o stave historických pamiatok na Slovensku a poskytovať konkrétne riešenie pre ich záchranu. Vybraných bolo deväť historických pamiatok či umeleckých artefaktov, ktoré sa uchádzali cez webovú stránku nadácie o hlas a finančnú výhru na obnovu pamiatky. Do hlasovania sa tento rok zapojilo viac ako 58-tisíc ľudí z celého Slovenska. Veľmi tesné bolo hlasovanie medzi komunitou podporujúcou hlasovanie za novogotické mauzóleum rodiny Rakovských v obci Rakovo pri Martine v Žilinskom kraji a komunitou podporujúcou reštaurovanie nástenných malieb v rímskokatolíckom kostole sv. Žofie v Dúbravici pri Banskej Bystrici v Banskobystrickom kraji. S malým rozdielom v počte hlasov výhru získal kostol v Dúbravici. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica sa výrazne zapojil do hlasovania o túto pamiatku.

Vznik kostola je datovaný do 15. storočia. Podľa dispozície bol riešený ako jednolodie s polygonálnym presbytériom a severnou kaplnkou, ktorá dnes slúži ako sakristia. Sakristia je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou. Pri zmene jej účelu využitia došlo k zmenšeniu (zamurovaniu) otvoru - širšieho oblúka, ktorým sa kaplnka otvárala do lode. Predpokladá sa, že severná kaplnka bola pôvodne pohrebnou kaplnkou rodu Dúbravických. Ich erb sa nachádza na svorníkoch klenby dnešnej sakristie (zvyšky maľby) i svätyne (kamenný reliéf). Tento predpoklad podporuje aj fakt, že v malom priestore sa nachádzajú tri niky – dve s polkruhovým záklenkom (pravdepodobne sedílie) a jedna menšia (obdĺžnikového tvaru). S podobnou situáciou sa stretávame aj v neďalekých Ponikách, kde je tiež kaplnka datovaná do obdobia okolo roku 1500. V období baroka bol kostol v Dúbravici upravený. V tom čase došlo k výmene mobiliáru. Z pôvodného vybavenia ostala len kamenná krstiteľnica z prvej polovice 16. storočia. Podľa nápisu na víťaznom oblúku bol kostolík v roku 1948 opravovaný a vymaľovaný (jednoduchým bielym náterom).

V roku 2019 realizoval reštaurátor Mgr. art. Ján Sikoriak reštaurátorský výskum zameraný na identifikáciu starších nástenných malieb v interiéri nie veľkého kostolíka. Historik umenia, dlhoročný pracovník Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica – Mgr. Peter Kajba, PhD. na základe odborných skúseností a súvislostí predpokladal, že v interiéri kostola by mohla byť pod sekundárnymi nátermi zachovaná staršia výmaľba. Milan Togner (1988), pri mapovaní stredovekej výmaľby na Slovensku, staršiu výmaľbu v tomto kostolíku nepredpokladal. Sondážou však bolo potvrdené, že nástenné maľby sa pravdepodobne nachádzajú v celom rozsahu kostola. Podľa charakteru ide o maliarsku výzdobu realizovanú technikou al secco (tzn. maľbu na suchú omietku). Dekorované sú nielen steny, ale aj architektonické prvky a detaily (okná, či rebrá klenby). Reštaurátor orientačne datoval výmaľbu do prelomu 15. - 16. storočia. Na základe sondáže nie je zatiaľ možné jednoznačne identifikovať ikonografický program, ktorý sa ukrýva pod nánosmi vápenných náterov. Čiastočne sa v sondách objavujú ornamenty, ale aj figúry a heraldické motívy. Zaujímavým nálezom sú dva erby po stranách víťazného oblúka. Fragment maľby, ktorý sa stal vďaka hlasovaniu Nadácie VÚB „Poklady Slovenska“ známy, zobrazuje muža s mešcom – v tomto čase identifikovaný ako Judáš. Traduje sa, že vznik kostola je spojený s aktivitou šľachticov z rodu Dúbravických, ktorí mali neďaleko svoje sídlo.

Ako je uvedené na stránke VUB - obnova vzácnych fresiek s podporou Nadácie VÚB umožní rozšíriť zoznam stredovekých nástenných malieb na Slovensku a zvýši historickú hodnotu aj záujem verejnosti o miestny vidiecky kostolík. Zároveň bude možné prehodnotiť potenciál lokality aj vo vzťahu k doposiaľ známym nástenným maľbám v regióne, v neďalekých obciach: Poniky, Čerín, Zolná. Nástenné maľby v uvedených lokalitách sú datované do 14. a 15. storočia, tzn. o niečo staršie než maľby objavené v Dúbravici. Na základe odhalených sond je možné (zatiaľ len orientačne) vyjadriť hypotézu, že výmaľba v Dúbravici má bližšie k výmaľbe v interiéri kostola sv. Barbory v Jazernici než k maľbám, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednom okolí.

Reštaurovanie výmaľby v interiéri kostola v Dúbravici prináša okrem možnosti bližšej identifikácie ikonografického programu, datovania, určenia autorstva a kultúrnych súvislostí aj potenciál z pamiatkového hľadiska. V prípade nástenných malieb v Čeríne ich reštaurovanie bolo realizované na prelome 20.-30. rokov 20. storočia (reštauroval P. J. Kern), rovnako aj po 2. svetovej vojne, v 70. rokoch 20. storočia a posledný krát v roku 2016. Maľby v Zolnej a na Ponikách boli odhalené v 60. a 70. rokoch 20. storočia a následne reštaurované (pričom reštaurovanie bolo ukončené až v 90. rokoch minulého storočia).

Pri poslednom reštaurovaní nástenných malieb v Čeríne sa jednalo o kombináciu re-reštaurovania a reštaurovania. Miera zachovania originálnych vrstiev a ich rozsah v rímskokatolíckom kostole sv. Žofie v Dúbravici budú podstatné parametre pri určení metodiky obnovy. Metodika uplatnených reštaurátorských prístupov vždy odrážala požiadavky pamiatkovej starostlivosti. Od radikálnych puristických zásahov, kedy bolo výrazne presadzované hodnotenie gotiky (na úkor odstránenia všetkých historicky mladších období či už v rámci výmaľby, výzdoby alebo architektonickej formy), sa predmet záujmu pamiatkovej starostlivosti zmenil – rešpektujúc autenticitu diela. Po konzervátorskej metóde sa pristúpilo k aplikovaniu tzv. syntetickej metóde obnovy a reštaurovania, ktorá spočíva v optimálnom prehodnocovaní hmoty aj formy. Reštaurovanie pamiatok je dnes zverené do rúk kvalifikovaných odborníkov a nie maliarom a sochárom, resp. amatérom, ktorí v minulosti nemali potrebnú kvalifikáciu ani nadanie.

Po zreštaurovaní výmaľby v interiéri kostola sv. Žofie v Dúbravici bude možné prezentovať hodnoty pamiatky a interpretovať obsah výmaľby v širších kultúrno-spoločenských a vzdelávacích vzťahoch. Rovnako sa bude dať bližšie identifikovať kontakty a historické súvislosti, ktoré sa týkali členov rodu Dúbravických v 15. – 16. storočí.

Okrem iného je potešujúce, že práve v tomto roku 2020, keď výhru získala pamiatka z nášho regiónu - oslavuje Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica 60. výročie od založenia (pod názvom Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody). Miestne združenie Periférne centrá z Dúbravice v rámci komentovanej túry s názvom KulTúra prepojilo kostoly v Čeríne, Dúbravici a v obci Poniky. Existuje ambícia, že do budúcnosti by tu mohla vzniknúť obdoba gotickej cesty severným Podpoľaním.
Na záver by sme sa chceli verejne poďakovať za všetky hlasy kolegov, kamarátov, milovníkov umenia a sympatizantov za podporu pri hlasovaní. O výsledkoch obnovy interiéru rímskokatolíckeho kostolíka sv. Žofie v Dúbravici vás budeme informovať.

Mgr. Miloslava Borošová Michalcová, PhD. a kolektív, KPÚ Banská Bystrica

Bibliografia
SIKORIAK, J.: Dúbravica, r. k. kostol sv. Žofie. Reštaurátorský výskum interiéru a exteriéru kostola. 2019. Nepublikovaný materiál.
BAUEROVÁ, Z.: Konzervovanie – reštaurovanie umeleckých diel v Československu 1918 – 1971. Dizertačná práca. Brno : Masarykova univerzita, 2009.