Juraj Halász (1949 – 2022), historik, mešťan a lokálpatriot Košíc

Veľký milovník histórie, dušou i telom mešťan a košický lokálpatriot, nezabudnuteľný Juraj Halász sa narodil v roku 1949 v Košiciach

"Pospěšme milovat lidi, protože tak brzy odcházejí..."

Motto:

„...Tu v tomto hanebne zanedbanom hrobe leží prísna stará mama Klementína. Všetci žijú vo mne. S vychádzkovou palicou v ruke kráčam pomedzi ich hroby tak podomácky a roztržito, ako keď sa človek vo svojom byte prehŕňa v zásuvkách medzi starými vecami. Toto je ich domov, tento cintorín, ktorého sa nedotkla cudzia ruka, a títo mŕtvi strážia právo obyvateľov mesta na dielo majstrov. Títo ľudia a ich predkovia postavili dole v údolí Dóm, každá rodina po stáročia nejakým spôsobom prispievala k budovaniu jeho klenieb, štítových striech, kamenných tesaných ozdôb: fyzickou prácou, liatinovým svietnikom, vyšívaným obrusom na oltár, vierou a ctižiadosťou, ktoré žili a plápolali v dušiach detí tohto mesta. Títo starí mešťania, ktorých kosti tu práchnivejú na cintoríne Rozália, boli sebe vlastným spôsobom všetci umelcami: prácou svojich rúk, duchovným rozletom, vycibreným vkusom, spôsobom, akým žili, vytvorili čosi, čoho spoločným menovateľom bola „uhorská mestská kultúra“.

(Sándor Márai)

Veľký milovník histórie, dušou i telom mešťan a košický lokálpatriot, nezabudnuteľný Juraj Halász sa narodil v roku 1949 v Košiciach, a odišiel na večnosť 15. mája v tomto roku 2022. Po ukončení strednej školy sa zamestnal na Technickej univerzite v Košiciach, kde pracoval vyše 40 rokov až do odchodu na dôchodok. Jeho veľkou láskou bola od detstva láska k rodnému mestu, k jeho histórii a osobnostiam, ktoré ju tvorili. Tento vzťah zrejme nosil v génoch ako Staromešťan, keďže jeho košickí predkovia tu dokázateľne žili už od 18. storočia. V roku 1992 založil Historickú spoločnosť Imricha Henszlmanna v Košiciach, ktorú až do posledných dní viedol. Počas tridsaťročnej histórie spoločnosti s vyše dvadsiatimi členmi bolo vydaných vyše 20 publikácií o meste, o jeho historických udalostiach a o cirkevných pamiatkach, či významných „zabudnutých“ osobnostiach mesta. Osobitne možno spomenúť Staré cintoríny a pohrebné miesta v Košiciach (1996), či témy ako Košice v r. 1848 – 1849, František II. Rákoczi, a aj Imrich Henszlmann. Od roku 1998 vychádzala viacjazyčná edícia vôbec prvých knižných Sprievodcov po košických kostoloch, a tiež edícia Zabudnutí Košičania – Elfelejtett Kassaiak. Juraj Halász bol sám autorom značnej časti týchto publikácií. Bol tiež spoluautorom knihy Az elveszett város (Stratené mesto, 2006). Bol kurátorom niekoľkých významných výstav s medzinárodným ohlasom, napr. výstava k 100. výročiu prevezenia a uloženia pozostatkov Františka II. Rákocziho a jeho druhov v Košiciach (2006), tiež výstav o dvoch významných Košičanoch – o Bélovi Gersterovi (1850-1923), projektantovi Korintského prieplavu a vytyčovateľovi trasy Panamského prieplavu (2010) a o Imrichovi Henszlmannovi (1813-1888) v r. 2008 a 2013, z ktorých spracoval a zabezpečil aj vydanie katalógov. Juraj Halász bol aj spoluautorom dejepisnej čítanky Kľúče k dejinám Košíc, ktorá vznikla v dielni Referátu marketingu a komunikácie na Magistráte Mesta Košice (zostavil: Š. Šutaj, vyd. Univerzum, 2009), a ktorá sa stala učebnou pomôckou na miestnych základných školách.

Najvýznamnejším a najrozsiahlejším výskumným i knižným počinom Juraja Halásza je kniha - katalóg o historickom,pamiatkovo chránenom Cintoríne sv. Rozálie v Košiciach (2014), ktorá sa zrodila na podnet Slovenského národného múzea - sekcie kultúry Maďarov na Slovensku, a v priebehu piatich rokov intenzívnej autorskej práce Juraja Halásza a jeho celoživotného skúmania na vyše 500 stranách podrobne mapuje 450 hrobových miest s viac ako 1800 fotografiami v databáze (vrátane 83 úmrtných oznámení a 103 podobizní pochovaných významných Košičanov). Táto výnimočná publikácia presahuje zvyčajný „sprievodcovský“ rozsah podrobnosťou dokumentácie pohrebných pamiatok, ako aj hĺbkou spracovania informácií o osobách a osobnostiach. Stala sa veľmi prínosnou prácou vedecko-výskumného charakteru, poskytujúc poznanie aj o súvisiacom nehmotnom kultúrnom dedičstve. Používa sa aj ako prameň pre populárno-náučné aktivity a školské vzdelávanie, a pre budúcnosť ostáva neoceniteľným odrazovým mostom pre ďalšie skúmanie zachovaných aj zaniknutých - artefaktov, alebo osudov ľudí, ktorí tu boli pochovaní. Juraj Halász najlepšie vedel, že mestá majú vždy veľkú časť svojej histórie ukrytú na cintorínoch, a že práve preto ich výskum a ochrana si zaslúži našu osobitnú pozornosť. Jeho krédom v tomto dlhoročnom úsilí bolo pokúšať sa o záchranu toho, čo sa ešte zachrániť dá, a urobiť všetko preto, aby sme toto dedičstvo uchovali aj pre nasledujúce generácie. Jeho veľkou zásluhou spolu s inými spriaznenými autormi v osobitnej komisii Magistrátu mesta Košice je aj agenda tzv. významných chránených hrobov na území mesta Košice, i všetky s tým súvisiace aktivity. Ostali však u autora spracované i ďalšie materiály, ešte len čakajúce na svoje vydanie: predovšetkým o dejinách areálu košickej Kalvárie (aj so zaniknutým cintorínom). História mesta a všetko s ňou spojené bolo jeho srdcovou záležitosťou celý život. Keďže to nebola náplň jeho profesie, naplno venoval tejto svojej záľube nesmierne veľa svojho voľného času, s celoživotnou podporou svojich najbližších. Ocenilo to i samotné mesto, keď v roku 1998 prvýkrát získal Cenu primátora mesta Košice a v roku 2010 aj Cenu mesta Košice za významný prínos pri mapovaní histórie mesta, publikačnú činnosť a verejnoprospešné aktivity v oblasti samosprávy. Napokon v roku 2017 mu bola udelená aj Cena Mestskej časti Košice – Staré Mesto, a to za významnú výskumnú a publikačnú činnosť v Historickej spoločnosti Imricha Henszlmanna v oblasti histórie Košíc a jej obyvateľov.

Práve táto Jurajom Halászom založená spoločnosť je občianskym združením, zameraným na uchovávanie historického a kultúrneho dedičstva Košičanov. Veľmi symbolicky nesie meno významného košického rodáka Imricha Henszlmanna, ktorý významnou mierou prispel k založeniu Hornouhorského múzea v Košiciach (dnes VSM Košice), darujúc na tento účel svoju rozsiahlu súkromnú zbierku. Henszlmann bol zároveň zakladateľom inštitucionalizovanej ochrany pamiatok v Uhorsku. Aj cieľom spoločnosti je preto v kolektívnej spolupráci „nepoznajúc únavu“ mapovať pamätné miesta, pomníky, pamätníky, vyhľadávať a zbierať materiály, knihy, historické fotografie a pohľadnice o Košiciach a o Košičanoch, zdokumentovať ich, vydávať publikácie o významných udalostiach, osobnostiach mesta a okolia, mapovať predovšetkým košické cintoríny a krypty, a podľa možností aj zachraňovať hroby osobností, či upozorňovať na záchranu pamiatok – spolupracovať s meťanmi i odborníkmi, a to predovšetkým v maďarsko-slovenských a slovensko-maďarských vzťahoch - ako správni Košičania. Aj o tom všetkom je odkaz života i diela Juraja Halásza pre nás a ďalšie generácie.

Epilóg:
Juraj Halász celým svojím pôsobením sa k nám – košickým pamiatkárom - každým gestom prihováral v duchu veľkých pamiatkarov Henszlmanna či Myskovského, ktorí, podobne ako on, vedeli, že - „...s našimi významnými kultúrnymi pamiatkami sme na tom tak, ako s našimi významnými osob¬nosťami. Začínajú nás zaujímať, začíname si ich vᬞiť až vtedy, keď zomreli, keď už neexistujú.“

A ako by pri poslednej rozlúčke za nás všetkých pri jeho odchode na večnosť dodal Vincent van Gogh - ".... Keď som stál nad jeho zosnulým telom, tu sa pokoj, vážnosť a slávnostné ticho tak odrážali od nás žijúcich, že sme všetci naplno vyciťovali, čo povedala jeho dcéra: „...je oslobodený od bremena života, ktoré my ešte musíme niesť. (...) A predsa lipneme na tomto starom živote, pretože proti skľúčenej nálade máme nádej, a naše srdcia a naše duše sa radujú ako škovránok, ktorý musí zrána spievať, aj keď už niekedy klesáme na duchu a sme v úzkych. A spomienka na všetko, čo sme milovali, zostáva, a na sklonku života sa k nám navracia. To všetko nezomrelo, ale spí, a je dobré nahromadiť si z toho poklad."

Viac na:
kosicednes.sk
kosice.korzar.sme.sk
kassaimagyarok.sk
Filmová spomienka na Juraja Halásza (od 59 minúty a 15 sekundy) v dokumente „66 sezón“ (P. Kerekes, 2003) na youtube.com

Autor: Juraj Gembický, KPÚ Košice a kolektív košických pamiatkárov
Foto: digitálny archív KPÚ Košice (J. Gembický); fotoarchív J. Halásza