Cestný most v Humennom a transformátorová stanica v Šali
Medzi technické pamiatky boli v roku 2017 zapísané aj cestný most v Humennom a stanica transformátorová v Šali, v oboch prípadoch dala podnet na vyhlásenie za NKP miestna samospráva (Mesto Humenné a Mesto Šaľa).
Tzv. Valaškovský alebo Laborecký most v Humennom, pôvodne cestný most cez rieku Laborec, bol postavený v roku 1900 na objednávku župy podľa projektu Maďarskej kráľovskej stavebnej kancelárie v Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom v dneš. Maďarsku) pod dozorom hlavného kráľovského inžiniera Deszó Hönscha a kráľovského inžiniera Ignáca Czakó. Priehradový most s dolnou mostovkou založený na základoch jedného piliera a spevnenými základmi brehov rieky má celkovú dĺžku 62,40 m a šírku 5,98 m. Oceľová konštrukcia bola vytvorená pomocou tzv. „horúcej“ technológie spájania nitmi. Hornú – oceľovú časť mosta tvoria dve polia mostovky a konštrukcie mosta; mostovku tvoria plnostenné nosníky v tvare „I“, konštrukcia mosta pozostáva zo segmentových postranných priehradových oblúkov a zábradlia, na ktorom sú zachované dve kovové nápisové tabule s maďarským textom – jedna sa viaže k okolnostiam vzniku mosta spolu s rokom jeho výstavby, druhá udáva názov stavebnej firmy a mená konštruktérov mosta. Most je zachovaný takmer v autentickej podobe – zachovaná je hmota mosta, mostovka s pilierom, nábehy mosta (spevnené brehy rieky), slohový výraz konštrukcií, materiálové a konštrukčné riešenie mosta i pôvodné remeselné a konštrukčné prvky a detaily (nosníky, oblúky, zábradlia). Architektonickým a technicko-konštrukčným riešením je most podstatným hmotným dokumentom a výpoveďou o vývoji mostného staviteľstva na začiatku 20. storočia – ako príklad konštrukčného riešenia mostových nitovaných konštrukcií a tým je nositeľom predovšetkým historickej, urbanistickej, architektonickej a technickej pamiatkovej hodnoty.
Fotodokumentácia: PaedDr. ThLic. A. Liška, KPÚ Prešov, 05/2017
Transformátorová stanica na Kráľovskej ul. v Šali je dodnes jedinou zachovanou stavbou asanovaného areálu bývalého umelého mlyna a elektrárne, dochovanou vo vysokom stupni intaktnosti funkčného riešenia a architektonického prevedenia. Postavená bola pravdepodobne v roku 1913-1914 ako súčasť elektrárne, je však možné pripustiť i neskoršie datovanie do obdobia okolo roku 1924 v rámci prebudovania mlyna na tzv. bratislavskú sieť. Objekt trafostanice sa zachoval v autentickom riešení hmoty, vnútorného dispozičného riešenia a stavebno-technického riešenia, v celkovom architektonickom výraze interiéru a exteriéru vrátane riešenia atypickej betónovej strechy, už bez technologického vybavenia. Objekt na obdĺžnikom pôdoryse v interiéri riešený ako jednoduchý jednopriestor v dvoch podlažiach nad sebou (vežovitá stavba), v exteriéri zachovaný v štandardnom dobovom výraze industriálnej architektúry s historizujúcim tvaroslovím a dekoratívnymi prvkami tvorenými skladbou tehlového muriva (omietkový sokel, kordónová rímsa, korunná rímsa, vlys s motívom zuborezu, záklenky okien), bol vybudovaný pre potrebu distribúcie elektrickej energie v areáli bývalého mlyna a dodnes si zachoval svoj architektonický slohový výraz priemyselnej architektúry z prvých desaťročí 20. storočia. Po demontovanom transformátorovom zariadení zostali zachované len horizontálne a vertikálne oceľové nosníky pre jeho uchytenie v interiéri. Trafostanica ako významný doklad počiatočných štádií elektrifikácie priemyselných podnikov a obcí na Slovensku a ako kvalitný doklad priemyselnej architektúry daného obdobia a daného typu stavby v rámci v súčasnosti známeho fondu zachovaných obdobných objektov na území Slovenska, je nositeľom predovšetkým historickej, urbanistickej, architektonickej a technickej pamiatkovej hodnoty.
Fotodokumentácia: PhDr. R. E. Pročka, KPÚ Nitra, 07/2017
Spracoval: Mgr. Naďa Kirinovičová
