Mauzóleum rodiny Murínovej v Námestove - nová pamiatky na Hornej Orave
Mauzóleum rodiny Murínovej (ÚZPF č. 13038) sa nachádza v centrálnej časti cintorína hornooravského mesta Námestovo. Predtým sa pochovávalo v okolí farského kostola a nový cintorín, situovaný v mierne svahovitom teréne, bol založený niekedy v polovici 19. storočia. Objekt mauzólea je situovaný na umelo vyrovnanej terase s mierne zvažujúcim sa terénom južným smerom. Z archívneho výskumu (Peter Buday, 2021) vieme, že na základe žiadosti Mateja Murína, predloženej slúžnemu okresu Námestovo, mu obec rozhodnutím z 3. mája 1896 vyhradila plochu na miestnom cintoríne za účelom výstavby mauzólea, avšak pod podmienkou vydania stavebného povolenia zo strany slúžnovského úradu. V zápisnici z 19. mája 1896, spísanej slúžnym Kamilom Klinovským, okresným lekárom Bódogom Steinom a richtárom Jánom Kršákom, bola vymedzená plocha 13 x 9 m v strede cintorína, na ktorej mala stáť kaplnka. Na väčšej časti vyznačenej plochy sa už šesťdesiat rokov nepochovávalo, na menšej, juhovýchodnej, sa nepochovávalo tridsaťpäť rokov. Pôvodné stavebné plány mauzólea/kaplnky sa nezachovali, autora nepoznáme. Podľa údajov z monografie mesta Námestovo mauzóleum/kaplnku dali postaviť bratia Matej a Arpád Murínovci. „Kaplnku údajne stavali talianski majstri, ako to uviedol vo svojich spomienkach z mladosti dnes už nebohý starý pán Šipoš. Matej a Arpád Murín v rodinnej hrobke sú so svojimi rodičmi (Antonom Murinom a Teréziou rod. Kubányiovou), manželkami a potomkami“.
Koncom 70. rokov 20. storočia mesto Námestovo prejavilo záujem o odkúpenie a rekonštrukciu pomerne poškodenej stavby so zámerom adaptácie na Dom smútku. So súhlasom vlastníkov sa v rokoch 1978 – 1979 začalo s rekonštrukciou objektu, pričom sa mesto zaviazalo dodržať, že hroby pod kaplnkou i oltár zostanú neporušené (oltár bol však po prestavbe prekrytý), mramorové tabule sa nanovo osadia, sakrálne predmety budú odovzdané rímskokatolíckej farnosti, príbuzným bude umožnený vstup do kaplnky. Projektovú dokumentáciu rekonštrukcie vyhotovila Ing. arch. Jariabková a interiérové zariadenie a výzdobu (vitráže, mobiliár, dekoratívne prvky) navrhol akademický maliar Ladislav Záborský.
Dvojpodlažná tehlová stavba s podzemnou kryptou má pôdorys gréckeho kríža so severným vstupom a apsidálnym ukončením na južnej strane. Centrálna dispozícia objektu je výnimočná svojou čistotou a jasným geometrickým rozvrhom s vyváženým gradovaním priestoru smerom k centru. Jednopriestorová členitá stavba je v centrálnej časti ukončená jednoduchým plochým stropom a v bočných ramenách gréckeho kríža jednoduchými polkruhovými klenbovými pásmi, v časti vstupného priestoru s úzkou valenou klenbou. Záver s oltárom má konchovité zaklenutie. Exteriér stavby je vzhľadom na krížový pôdorys veľmi členitý. Členitosť podporuje systém striech rôznych tvarov a výšok, ako aj pravidelný rytmus operákov s dekoratívnou funkciou a ukončením kamennou viacstupňovou nadstavbou. Hlavná dominantná kupolovitá strecha so štvorcovou základňou je vo vrchole ukončená lucernou s ozdobným kovovým krížom. Nižšie osadené strechy ramien kríža sú sedlové. Takmer totožné fasády so symetrickou kompozíciou sú ukončené trojuholníkovým štítom. Pôvodne boli fasády zdobené v omietke ustúpenými krížmi a plastickými rímsami s geometrickými vzormi. Prístup do interiéru je cez štylizovaný pravouhlý portál s ústupkovou šambránou s polkruhovým tympanónom s basreliéfom zobrazujúcim Tri Márie pri Kristovom hrobe s anjelom. V interiéri sa nachádza oltár sv. Antona Paduánskeho s neorománskym tvaroslovím a s obrazom z roku 1897. Luster, dekoratívny plastický kovový pás nad vstupom, dva dekoratívne panely na stenách po stranách vstupu, stojanové svietniky (6 ks) a vitráže sú vytvorené podľa autorského návrhu Ladislava Záborského. Národnou kultúrnou pamiatkou sa mauzóleum stalo v januári 2025.
Ing. arch. Karol Ďurian, PhD. a Mgr. Jana Piecková, KPÚ Žilina
