Cena Pamiatkového úradu SR 2022
Poznáme nových laureátov ocenenia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky – Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany nášho pamiatkového fondu za rok 2022. Z jedenástich nominačných návrhov vybrala komisia tri osobnosti, ktoré sa významnou mierou podieľali na formovaní pamiatkovej starostlivosti a prezentácii nášho kultúrneho dedičstva.
Poznáme nových laureátov ocenenia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky – Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany nášho pamiatkového fondu za rok 2022. Z jedenástich nominačných návrhov vybrala komisia tri osobnosti, ktoré sa významnou mierou podieľali na formovaní pamiatkovej starostlivosti a prezentácii nášho kultúrneho dedičstva.
Nositeľmi ocenenia v roku 2022 sú:
PhDr. Katarína Kosová
PhDr. Juraj Spiritza
Dr. h. c. doc. PhDr. Karol Kahoun CSc., in memoriam
Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutoční v priestoroch Zvolenského zámku v dňoch 29. – 30. apríla 2022 v rámci podujatia organizovaného Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky. Ocenenia budú udelené aj laureátom, ktorých komisia vybrala v roku 2020, avšak z dôvodu opatrení súvisiacich s pandémiou covid-19, nebolo možné ich odovzdanie uskutočniť.
Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2022
PhDr.Katarína Kosová (* 1954)
Katarína Kosová sa narodila v Trnave. Po štúdiu dejín umenia a etnografie v rokoch 1973 – 1978 na univerzite v Brne, nastúpila do Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Od roku 1990 pôsobila ako riaditeľka Štátnych reštaurátorských ateliérov, v rokoch 1994 – 1995 bola štatutárkou Pamiatkového ústavu, resp. Národného pamiatkového a krajinného centra. Do jeho vedenia sa opäť vrátila v roku 1998. V rokoch 2002 – 2020 pôsobila ako generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Podieľala sa na kreovaní systematickej starostlivosti a doplňovaní chráneného pamiatkového fondu Slovenskej republiky, zápise vybraných pamiatok do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO i zápisoch pamiatok do Zoznamu európskeho dedičstva. Zaslúžila sa o materiálne dobudovanie PÚ SR, vznik a formovanie dotačného systému MK SR Obnovme si svoj dom. Osobitnú pozornosť venovala aj komplexnej obnove a revitalizácii NKP Červený kláštor, ako aj o domácej i zahraničnej reprezentácii kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Je dlhoročnou aktívnou členkou redakčnej rady časopisu Pamiatky a múzeá, revue pre kultúrne dedičstvo. V neposlednom rade bol osobnou iniciatívou Kataríny Kosovej, popri realizácii množstva odborných aktivít i bohatej publikačnej činnosti, i vznik Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej.
PhDr. Juraj Spiritza (* 1935)
Historik, výrazná osobnosť slovenského archívnictva a zakladateľ slovenskej kampanológie. Od 60. rokov 20. storočia publikoval rozsiahle množstvo odborných článkov a štúdií vychádzajúcich z vlastných výskumov v teréne, historickej literatúry a archívnych prameňov, pre spracovanie ktorých mal osobitné jazykové dispozície a odbornú prípravu historika. Publikoval v odborných periodikách, bol aktívny aj v oblasti prípravy archívnickej legislatívy – podieľal sa i na príprave novely archívneho zákona (1991). V bádateľskej a dokumentačnej práci sa venoval špecifickým odborom histórie, archívnictvu, numizmatike, epigrafii, najmä však kampanológii. Prínosom práce PhDr. Juraja Spiritzu je predovšetkým dokumentácia rozsiahleho teritória kampanologických pamiatok a sústavne doplňovaná databáza zvonolejárov pôsobiacich na území Slovenska. Svoj osobitný bádateľský záujem zameral na Spiš, prispieval do rôznych oblastí mapujúcich dejiny a vývoj regiónu. Svedčia o tom aj vydané knižné publikácie: Spišské zvony (1972), Podoby starého Spiša (1975), Jozef Hlinka (2000), Slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí (2002). Pri príležitosti jeho jubilea a diela vydal Pamiatkový úrad SR špeciálne tematické číslo periodika Monument revue (2015, roč. 4, č. 2) a edične pripravuje vydanie monografie Zvony a zvonolejári na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť.
Dr. h. c. doc. PhDr. Karol Kahoun, CSc. in memoriam (*1930 – †2019)
Významný slovenský historik umenia, pamiatkar a vysokoškolský pedagóg vyštudoval dejiny umenia a národopis na Katedre vied o umení Filozofickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave (1954), kde zostal aj pracovať ako vedecký a pedagogický pracovník (1955 – 1996). Tu ho viedli a ovplyvnili aj významné osobnosti dejín umenia a pamiatkovej starostlivosti ako Václav Mencl, Vladimír Wagner, Alžbeta Güntherová-Mayerová a iní. V roku 1969 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu v odbore teória a dejiny výtvarných umení a v roku 1979 sa habilitoval v odbore staršie dejiny slovenského a európskeho výtvarného umenia. Aktívne sa podieľal na poznávaní, ochrane a obnove kultúrneho dedičstva, participoval na príprave podkladov k Súpisu pamiatok na Slovensku vydaného v rokoch 1967 – 1969. Špecializoval sa na stredovekú a zvlášť gotickú sakrálnu architektúru a umenie. K najvýraznejším z dlhého zoznamu publikovaných vedeckých textov patrí monografia Neskorogotická architektúra na Slovensku a stavitelia východného okruhu (1973). Okrem staršieho umenia sa odborne venoval aj súčasnému umeniu, najmä sochárstvu. Od polovice 60. rokov 20. storočia bol členom Medzinárodnej organizácie výtvarných kritikov AICA pri UNESCO a neskôr aj podpredsedom jej československej sekcie. V rokoch 1995 – 2005 pôsobil ako predseda Umeleckohistorickej spoločnosti Slovenska pri SAV a d roku 1995 aj ako vysokoškolský pedagóg na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (do roku 2009). Okrem iných ocenení bolo v roku 2005 Karolovi Kahounovi prezidentom Slovenskej republiky prepožičané vyznamenanie Rádu Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2011 mu Vedecká rada Trnavskej univerzity v Trnave udelila čestný titul doctor honoris causa za celoživotné umenovedné dielo a rozsiahlu pedagogickú prax v odbore dejiny umenia.