Cena Pamiatkového úradu SR 2017
Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2017
20. marca 2017 sa zišla komisia na výber laureátov tohtoročnej Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej, aby vybrala ocenených z týchto 10 nominácií:
Ing. arch. Ivan Gojdič
doc. PhDr. Karol Kahoun, CSc.
PhDr. Klára Kubičková, PhD.
doc. Ing. arch. Jara Lalková, PhD.
PhDr. Mária Poláková
PhDr. Juraj Spiritza
PhDr. Norma Urbanová
PhDr. Anton C. Glatz in memoriam
PhDr. Marta Remiášová CSc. in memoriam
Ing. Ivan Tkáč in memoriam
Anonymným hlasovaním členovia komisie rozhodli, že tohtoročnými laureátmi ceny sú
PhDr. Mária Poláková, PhDr. Norma Urbanová a Ing. Ivan Tkáč in memoriam.
PhDr. Mária Poláková odišla v roku 2013 po viac ako 45 pracovných rokoch prežitých medzi pamiatkarmi a pamiatkami z Krajského pamiatkového úradu Prešov do dôchodku. Pripomeňme si osobnosť a celoživotné dielo tejto „východoslovenskej pamiatkarky“: ako čerstvá absolventka Strednej priemyselnej školy stavebnej v Prešove nastúpila Mária Šoukalová do pracovného pomeru 15. 7. 1967 do vtedajšieho Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v prešove ako technický pracovník. Po necelom poldruha roku už bola zaradená na pozíciu odborný pracovník na oddelení metodiky pamiatkovej starostlivosti. Ako všetci začínajúci pamiatkari, aj ona prešla celou škálou metodických činností a venovala sa všetkým druhom pamiatok. Na prelome 60. a 70. Rokov sa najintenzívnejšie venovala východoslovenským dreveným kostolíkom, čo súviselo s úlohou vtedajšieho Pamiatkového ústavu, ktorý zastrešoval špeciálny výskum a obnovu drevených kostolov ako fenoménu východného Slovenska. Pracovné skúsenosti a úspešne ukončené vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove ju posunuli medzi metodické opory prešovského pracoviska.
V ďalšom období sa začala systematicky špecializovať nas oblasť reštaurovania, no aj naďalej sa venovala ostatným druhom pamiatok. Po 15 rokoch práce s pamiatkami Východoslovenského kraja bol jej odborný potenciál zavŕšený tým, že od 1. decembra 1984 sa stala vedúcou oddelenia metodiky pamiatkovej starostlivosti (PS) a od . O rok neskôr (1. júla 1985) sa stala vedúcou odboru PS a od 1. januára 1989 vedúcou útvaru metodiky PS- V porevolučných dňoch (od 30. novembra 1989) bola štatutárnou zástupkyňou riaditeľa Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody až do 1. februára 1991, keď bola vymenovaná za riaditeľku Pamiatkového ústavu, regionálneho strediska Prešov.
Na tomto poste sa zaslúžila o odborné posilnenie strediska a stabilizovanie pracovného kolektívu, ktorý pod jej vedením úspešne zvládol prechod na nový spôsob zabezpečovania ochrany pamiatkového fondu po prijatí zákona č. 49/2002 transformáciou na špecializovaný orgán štátnej správy v oblasti pamiatkového fondu. Mária Poláková však aj vďaka osobnostným kvalitám a odbornosti zvládla aj viaceré ďalšie aktivity, ktoré presahovali rámec pracoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov. Pracovala v odborných komisiách na miestnej, krajskej aj celoslovenskej úrovni, pôsobila v grantových komisiách MK SR aj ako členka Reštaurátorskej komisie PÚ SR. Doposiaľ je členkou Odborno-metodickej komisie pri PÚ SR. Pri príležitosti životného jubilea jej bola v roku 2008 udelená Cena primátora mesta Prešov.
PhDr. Norma Urbanová absolvovala v roku 1966 Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Po štúdiu pracovala ako metodička pre obnovu pamiatkových objektov v Krajskom ústave štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove. V rokoch 1970 – 1977 pôsobila ako odborná asistentka pre dejiny umenia a tajomníčka Katedry výtvarnej výchovy na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Tu na Katedre všeobecných dejín obhájila v roku 1975 dizertačnú prácu a zložila rigorózne skúšky z dejín umenia a všeobecných dejín. V tej dobe pôsobila aj v regionálnych a celoslovenských výtvarných komisiách pri Slovenskom fonde výtvarných umení. Po roku 1977 pracovala v prešovskom stredisku Projektového ústavu kultúry (PÚK) ako vedúca odborná pracovníčka v skupine pre pamiatkové výskumy. V roku 1986 zamenila pracovisko v Prešove za bratislavské stredisko PÚK, kde pracovala ako vedúca ateliéru pamiatkového výskumu až do roku 1991. Krátko pokračovala na výskumoch pre kultúrne pamiatky v profesijnom združení pre pamiatkový výskum. Spracovávala pamiatkové výskumy ako podklady pre obnovu kultúrnych pamiatok a pre územné plány miest. Jej posledným pôsobiskom bol Pamiatkový ústav v Bratislave, v ktorom pracovala do roku 2000.
Výsledkom dlhoročnej odbornej práce PhDr. Normy Urbanovej je viac ako 130 výskumov jednotlivých kultúrnych pamiatok od meštianskych domov, kanónií i celých blokov historickej zástavby či opevnení v pamiatkových rezerváciách Bardejov, Košice, Levoča, Prešov, Spišská Kapitula či Trenčín po kaštiele, kúrie, kostoly a iné pamiatky, najmä v oblasti východného Slovenska (napr. kaštiele v Hertníku, Kecerovciach, Brezovici, Čečejovciach, Pečovskej Novej Vsi, Trávnici, kúria v Betlanovciach, r. k. kostol v Žalobíne, meštianske domy v Gelnici, Košiciach, Levoči, Prešove i Spišskom Podhradí). K tejto činnosti patria aj kultúrno-historické prieskumy spracovávané v rôznych odborných kolektívoch pre územné celky Bratislava, Banská Štiavnica, Gelnica, Hlohovec, Považská Bystrica, Trenčín, výskum Karpatského regiónu pre participačný projekt UNESCO, ale aj výskum pamiatkových hodnôt pre zápis Pamiatkovej rezervácie Bardejov a židovského suburbia do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Súčasťou jej odbornej činnosti je množstvo článkov, štúdií, prednášok či recenzií a posudkov, ako aj publikácií o pamiatkových rezerváciách Prešov (1986) a Košice (1992) a o bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne (1991). V roku 2003 sa ako spoluautorka podieľala na troch častiach o stredovekých mestách a meštianskej architektúre v publikácii Gotika, vydanej pri príležitosti rovnomennej výstavy v SNG Bratislava. Norma Urbanová sa neprestala venovať odbornej pamiatkarskej práci ani po odchode do dôchodku a stále sa aktívne venuje architektonicko-historickým a umeleckohistorickým pamiatkovým výskumom. Ostatným výstupom zúročujúcim jej odbornosť a skúsenosti je autorstvo a odborná garancia textov pre Súpis národných kultúrnych pamiatok – Levoča.
Ing. Ivan Tkáč (narodený 16. apríla 1963), vedúci Pamiatkového úradu – Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči sa s nami navždy rozlúčil v závere minulého roku, len pár dní pred Vianocami, vo veku 53 rokov. Rodák zo Spišskej Novej Vsi v tomto meste absolvoval základnú aj strednú školu, vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1990 na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Po krátkom pôsobení v stavebnej firme sa v máji 1992 zamestnal v Štátnych reštaurátorských ateliéroch – Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči najprv ako výrobný dispečer, od 1. júla 1997 ako vedúci ORA.
Takmer dvadsaťročné pôsobenie Ivana Tkáča v tejto funkcii mu prinieslo mnoho úspešných, občas i menej úspešných dní, tak, ako to život prináša každému z nás. Jeho pracovný život, rovnako ako život levočského reštaurátorského ateliéru, popretkávali organizačné zmeny i zmeny sídla ateliéru, tiež nárast počtu zamestnancov vyplývajúci zo zlepšených priestorových podmienok. K výraznej zmene dochádza presťahovaním sa do špecificky a účelovo projektovaného a rekonštruovaného objektu na Novej ulici č. 55 v roku 1997, kedy sa zároveň stáva i jeho vedúcim. Tento areál s veľkoryso riešenými priestormi – ateliérmi, dielňami a inými prevádzkovými priestormi, poskytol v plnej miere možnosti realizácie náročných úkonov, ktoré si reštaurátorská prax vyžaduje. Aby objekt žil a plnil poslanie, pre ktoré bol vybudovaný, bolo ho treba naplniť prácou – reštaurátorskými akciami a ľudským potenciálom, ktorý reštaurátorské práce prinášal, organizačne zabezpečoval a fyzicky vykonával. Parketou pre Ivana Tkáča bolo prinášanie mimoriadneho množstva reštaurátorských akcií pre tento ateliér, ktorý sa takto zúčastnil na mnohých reštaurátorských počinoch.
Cena Pamiatkového úradu SR za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky – Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2017 bude po jubilejný desiaty raz slávnostne udelená laureátom pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel. Ocenenie odovzdá generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarína Kosová na slávnostnom podujatí v Kostole sv. Antona Pustovníka v areáli národnej kultúrnej pamiatky – kartuziánskeho kláštora v Červenom Kláštore 22. apríla 2017.
POZVÁNKA (pdf, 686 kB)
Viac informácií: Cena Pamiatkového úradu SR