Bardkontakt 2016

Pozývame Vás na 26. ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Bardkontakt 2016 - Problematika mestských pamiatkových centier, ktorá sa uskutoční 23.-24. augusta 2016 v zasadacej sieni mestského zastupiteľstva na Radničnom námestí č.16 v Bardejove. Hlavná téma konferencie: Profesijná zodpovednosť aktérov ochrany pamiatok Konferenciu podporili: Ministerstvo kultúry SR Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Pamiatkový úrad Slovenskej republiky? Slovenská komora stavebných inžinierov? Slovenská komora architektov? Mesto Bardejov Pozvánka s programom (pdf, 147 kB) (PDF, 147 kB) Bardkontakt 2016 - zhrnutie

V Bardejove sa v dňoch 23.-24.8.2016 konal už 24. ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, ktorá sa dlhodobo zaoberá problematikou mestských pamiatkových centier. Každý rok je zvolená konkrétna nosná téma, napr. v roku 2013 to bol meštiansky dom – ochrana a obnova, v roku 2014 sa venoval program konferencie doprave v historických centrách, tohtoročnou nosnou témou bola profesijná zodpovednosť aktérov ochrany pamiatok.

Konferenciu už tradične organizuje Mesto Bardejov pod záštitou Združenia historických miest a obcí Slovenskej republiky a Pamiatkového úradu SR, s odbornou garanciou Fakulty architektúry STU Bratislava a Krajského pamiatkového úradu Prešov. Tohto roku po prvýkrát boli do vedeckého výboru konferencie prizvaní aj zástupcovia Komory architektov a Komory stavebných inžinierov. Konferenciu slávnostným príhovorom otvoril primátor mesta Bardejov MUDr. B. Hanuščák a v zastúpení PhDr. K. Kosovej, generálnej riaditeľky Pamiatkového úradu SR úvodným príhovorom oslovila prítomných Ing. E. Semanová z Krajského pamiatkového úradu Prešov.

V úvodnom príhovore odznelo: „V celospoločenskom hľadaní princípov demokracie je tendencia hovoriť predovšetkým o právach, avšak s nimi kráčajú pracovným životom aj povinnosti a s nimi je spojená aj zodpovednosť a zodpovednosť kráča ruka v ruke s poznaním. Je bežné pri akýchkoľvek zlyhaniach povedať: to tí iní - vlastník nepožiadal, pamiatkar stanovil nedobré podmienky, výskumník nedostatočne vyhodnotil stav, projektant nenavrhol dobré riešenie, realizátor nekvalitne urobil, stavebný úrad nezosúladil všetky pripomienky, koneční užívatelia nevhodne využívajú...

V tomto výpočte veľa práv nie je, je tu však veľa rôznorodých povinností pre každého, ale predovšetkým povinnosť poznania: pre vlastníka kultúrnej pamiatky poznanie výnimočnosti jeho majetku, pre pamiatkara poznanie pamiatkových hodnôt, pre výskumníka poznanie vývoja, znakov, súvislostí, pre projektanta poznanie technických postupov a noriem, pre realizátorov poznanie technologických postupov a remeselných zvyklostí, pre schvaľujúce orgány poznanie interakcií stavebného procesu, pre vlastníkov poznanie, že všetci zúčastnení v procese ochrany pamiatkového fondu majú za cieľ dať jeho vlastníctvu pridanú hodnotu. Jediným nevýhodným momentom, ktorý však ovplyvňuje ochranu pamiatkového fondu v celej škále jej práv a povinností je financovanie. Vlastník sa pýta prečo toto všetko má zaplatiť a všetci ostatní aktéri veľakrát porovnávajú svoju zodpovednosť s výškou honoráru, mzdy či zmluvnej ceny. Zdalo by sa, že peniaze sú tým hlavným postulátom, ktorý určuje kvalitu obnovy pamiatkového fondu. Skúsenosť však hovorí, že to nie je pravda. Naopak – veľa peňazí je nepriateľom pamiatok číslo jeden. Len atribút poznania, jeho kvalita a interaktívne spojenie poznania všetkých aktérov ochrany pamiatkového fondu je tým základným východiskovým postulátom, ktorý môže zaručiť, aby všetci, ktorí majú možnosť sa akýmkoľvek spôsobom dotknúť kultúrnych pamiatok, nadobudli bázeň pred ich pamiatkovými hodnotami.“

Do procesu ochrany pamiatkového fondu vstupujú účastníci (aktéri) na základe ustanovení zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších zmien a doplnkov (pamiatkový zákon) a s ním súvisiacich právnych predpisov. Stretávajú sa tu záujmy vlastníkov, reprezentované prostredníctvom výpovede architektov a projektantov rôznorodých profesií. Pristupujú tu záujmy miest a obcí, povoľujúcich úradov, realizačných firiem a v posledných rokoch aj záujmy tretieho sektora. Stretáva sa tu celý rad odborníkov, ktorí v rámci svojej odbornej spôsobilosti navrhujú a vykonávajú riešenia pre dosiahnutie kvalitného výsledku.

Cieľom konferencie bolo poskytnúť priestor medziodborovej diskusii o otázkach profesijnej zodpovednosti jednotlivých účastníkov procesu ochrany pamiatkového fondu s ohľadom na súbežné nároky zákonných ustanovení, technických noriem, požiadaviek udržateľnosti pamiatkových hodnôt kultúrnych pamiatok. Kľúčovým momentom sa javí správne vyhodnotenie tých pamiatkových hodnôt tvoriacich podstatu pamiatky, ale tiež zvládnuť špecializovanú koordináciu celého procesu z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu. Do procesu tak vstupuje miestne príslušný krajský pamiatkový úrad, ktorý má postavenie rozhodujúceho štátneho orgánu. Na konferencii odznelo viacero veľmi zaujímavých a podnetných prednášok, ktoré boli zaradené do piatich okruhov:

1. Profesijná zodpovednosť - otázky právnej zodpovednosti za vyvolané dopady 2. Ochrana pamiatok ako zákonná povinnosť všetkých – podnety a limity profesijnej prípravy (školská príprava, overená prax, celoživotné vzdelávanie) 3. Ochrana pamiatok – vec verejná alebo súkromná (využívanie pamiatok, financovanie, sprístupnenie, pomoc verejných inštitúcií...) 4. Regenerácia historických jadier v kontexte úloh miest a obcí – aktivity, iniciatívy, limity, námety na riešenie a pomoc 5. Realizácia ochrany pamiatok – skúsenosti, podnety, námety na riešenie.

Všetky prednášky, prednášané v korektnom duchu, výrazným spôsobom dokladovali, že poznanie a odborná pripravenosť dávajú predpoklad dobrej spolupráce. Už z formulovania názvov jednotlivých prednášok Špecifiká profesijnej zodpovednosti pri ochrane pamiatok, Pamiatkar – bojovník alebo diplomat?, Cesta k úspešnej obnove pamiatky, Ochrana pamiatkového fondu – povinnosť a zodpovednosť všetkých, Príprava obnovy a jej vplyv na kvalitu realizácie, Hľadanie novej funkcie priemyselných pamiatok v kontexte udržateľnosti, Spoločenská zodpovednosť vlastníkov pri ochrane pamiatok, Spolupráca krajských pamiatkových úradov pri projektoch ROP, Postupný zánik pamiatok v dôsledku nespolupráce jednotlivých aktérov, Reklamný a informačný smog v pamiatkových územiach – dopad laických zásahov, Metodik verzus normy, Statické problémy pri sanácii zavlhnutých pamiatkových objektov, Občiansky aktivizmus a slovenské pamiatky... je zrejmé, že na konferencii odznela široká škála rôznorodých reálne existujúcich problémov. Aby však neostalo toto poznanie len pri konštatovaní a zabudnuté, prišli zástupcovia vedeckého výboru konferencie s návrhom, aby sa zostavil spoločný sumár jednotlivých problematických okruhov aj s návrhmi a podnetmi na riešenie a vedecký výbor konferencie ich postúpi zastrešujúcim orgánom a organizáciám (príslušným ministerstvám a úradom, stavovským komorám, združeniam miest a obcí, príslušným odborom vysokých škôl...) s cieľom tlmočiť podnety na zlepšenie spoločenského, legislatívneho a odborného prostredia ochrany pamiatkového fondu.

Každoročne sa na záver konferencie koná prehliadka mesta Bardejov, vždy zameraná na aktuálne prebiehajúcu obnovu niektorej časti Pamiatkovej rezervácie Bardejov alebo konkrétnej kultúrnej pamiatky. Tohto roku boli prezentované výsledky archeologického výskumu južného barbakánu Mestského opevnenia, ktorý posunul poznanie stredovekého Bardejova z romantizujúcich predstáv do reálu a dal základ pre možnosť jeho obnovy a vložením novotvaru aj nového využitia nie len pre domácich ale aj návštevníkov lokality zapísanej v zozname svetového kultúrneho dedičstva.

Primátor mesta v ďakovnom liste vyslovil uznanie prípravnému a organizačnému tímu konferencie a uznanie kvality vkladu jednotlivých aktérov je prvým predpokladom pre dobrú vzájomnú spoluprácu, bez ktorej nemôže byť žiadna obnova dobrá.