BARDKONTAKT 2019 resumé
Ako každoročne aj v roku 2019 dovolenkové obdobie spestril BARDKONTAKT. Odborná konferencia s medzinárodnou účasťou sa konala 19.-20.8.2019 v Bardejove. Jej ústrednou témou je už 27 rokov „Problematika mestských pamiatkových centier (Town conservation reserve world heritage)“ a keďže táto téma zaberá široký diapozón, každý rok sa volí špecifická užšia podtéma, ktorá sa tohto roku zamerala na fasády a jej názov bol „Obnova fasád meštianskeho domu v historických jadrách v kontexte života a rozvoja miest“. Konferenciu organizuje Mestský úrad Bardejov s Fakultou architektúry STU Bratislava, odbornú garanciu zabezpečuje Pamiatkový úrad SR v zastúpení Krajským pamiatkovým úradom Prešov spolu s Fakultou architektúry STZ Bratislava.
Cieľom konferencie je poskytnúť priestor pre prezentáciu skúseností odborníkov – vlastníkov, stavbárov, projektantov, pamiatkarov, reštaurátorov, výskumníkov... a dať priestor medziodborovej diskusii a vzájomnej výmene názorov a skúseností.
Zameranie prednášok bolo nasmerované predovšetkým na obnovu fasád a s ňou súvisiacich prác, ale odzneli aj prednášky, ktoré sa venovali stavebnotechnickému stavu hlavne vertikálnych konštrukcií, systemizácii porúch a poškodení fasád či materiálovej základni uplatňovanej v minulosti na fasádach. Zamýšľali sme sa aj nad otázkou vhodnosti uplatňovania nových technológií pre pamiatkovú obnovu fasád stavieb postavených do konca 19. storočia. Venovali sme sa aj problematike svetla ako ďalšieho rozmeru fasád. Prezentovaný bol aj proces filolocko-kritickej analýzy a reštaurovania historických stavieb s podrobným vysvetlením typologickej a degradačnej analýzy obnovy fasád objektu Villa Ada-Savoia v Ríme.
Z tohto rámca sa vymykalo niekoľko prednášok napr. o klimatických zmenách v historických urbanistických štruktúrach, ale s priamou súvislosťou na stav fasád. Ďalšou bola problematika znižovania energetickej náročnosti historických stavieb, ktorá síce rezonuje vo vlastníckych kruhoch, predovšetkým v požiadavkách nahradenia historických okien novodobými, aplikácie zatepľovacích kontaktných systémov, strešných izolácii...,ale nateraz historické stavby v zmysle zákona 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov disponujú výnimkou. Podľa uvedeného zákona historické budovy, ktoré sú chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty, alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad, nepodliehajú povinnej certifikácii.
Ak sa vrátime ku prezentáciám, ktoré sa venovali obnove fasád, bola prebratá problematika výskumov historicko-architektonických aj reštaurátorských, problematika projektovania obnov, prezentovania nálezov i zaniknutých súčastí fasád a boli predstavené aj viaceré realizácie obnov konkrétnych objektov. Vypočuli sme si kontexty a obrazy o sv. Krištofovi na priečelí františkánskeho kostola v Košiciach, z pamiatkovej rezervácie Prešov bola odprezentovaná výtvarná výzdoba vybratých fasád meštianskych domov, odznela aj prednáška o obnove čelnej fasády domu remesiel ÚĽUV na Obchodnej ulici v Bratislave, podrobne bola rozobratá príprava a realizácia obnovy domu Podmanických vo Svätom Jure a aj história obnov fasád Grasalkovičovho paláca v Bratislave. Hľadanie a vyjadrovanie súvislostí bolo prezentované na objekte Račianskej kúrie v Bratislave, obnova dvoch meštianskych domov na Hlavnej ulici v Košiciach bola priblížená cez ich príbehy ich vlastníkov, venovali sme sa aj architektonicko-výtvarnej kompozícii fasád meštianskej architektúry 19. storočia v Košiciach, ale aj vývoju a princípom uplatňovanej farebnosti vo väzbe na architektonické štýly. Adaptácia Thurzovho domu v Banskej Bystrici bola predstavená v historických súvislostiach aj s popisom pamiatkových obnov realizovaných v 20. storočí.
V závere bolo konštatované, že každá fasáda a aj ich celé súbory v domoradiach predstavujú ešte jeden veľmi významný fenomén. Spolupôsobia na pocity a psychologický vnem pri vytváraní obrazu o istom priestore, kde sa fasády priamo podieľajú na vytváraní emocionálneho dojmu užívateľov každého sídelného centra a dávajú pasantom kódovanú prvoinformáciu o kvalite časopriestoru, v ktorom sa práve nachádzajú. Ide o formovania neuvedomelého pocitového názoru, jeho východísk ale aj pozitívnych či negatívnych dôsledkov, ktoré si navždy každý návštevník určitého miesta uloží do podvedomia ako pocitovú spomienku páči/nepáči, harmonický/rušivý, pokojný/nepokojný, pohodový/nepríjemný...
Ing. Eva Semanová
Krajský pamiatkový úrad Prešov
