Informácia o záveroch sekcie hradov a fortifikácií k rezolúcii o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov
Jedným z bodov programu zasadnutia odbornej sekcie hradov a fortifikácií Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej len „sekcie“), ktoré sa konalo 29. júna 2023 v Bratislave na pôde Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, bola aj diskusia k téme zastrešovania hradných objektov. Podnetom pre iniciovanie tejto diskusie bola Rezolúcia o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov (ďalej len „rezolúcia“), predložená Pamiatkovému úradu SR občianskym združením Donjon, pôsobiacim na hrade Sklabiňa, ktoré je spolu s viacerými členmi združenia Zachráňme hrady a predstaviteľmi miestnej samosprávy tvorcom tejto iniciatívy. Rezolúciu podporilo 23 signatárov.
Zasadnutie viedol predseda sekcie Mgr. Peter Grznár. Diskusia o rezolúcii bola témou prvej - rozšírenej časti zasadnutia, na ktorej sa zúčastnili popri interných a externých členoch sekcie aj prizvaní odborníci z Pamiatkového úradu SR, ICOMOS Slovensko, Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, zástupcovia signatárov rezolúcie, ako aj iných iniciatív, podieľajúcich sa na obnove hradov a pamiatok torzálnej architektúry. V úvode dostali priestor iniciátori rezolúcie Michal Svateník (predseda OZ Donjon na hrade Sklabiňa) a Mgr. Ladislav Babuščák (správca hradu Šariš, člen implementačnej jednotky MK SR pre národný projekt Ľudia a hrady). Následne M. Svateník predstavil rezolúciu, vyjadrujúcu kritiku doterajšej praxe obnovy ruín hradov na Slovensku, ktorá uplatňuje konzervačnú metódu ako hlavný princíp a nosnú metódu pri obnove pamiatok v torzálnom stave zachovania. Autori rezolúcie sa dožadujú zmeny v prístupe orgánov na ochranu pamiatkového fondu v prospech povoľovania rekonštrukčných metód vo väčšom rozsahu aj pri obnove torzálne zachovaných objektov a taktiež ich zastrešenia, v záujme lepšieho funkčného využitia a efektívnejšej údržby. M. Svateník zdôraznil význam postavenia vlastníkov, správcov, koordinátorov prác a starostov, ako partnerov pri rokovaní a rozhodovaní o zámeroch obnovy, na ktorých názor by mali podľa jeho názoru krajské pamiatkové úrady vo väčšej miere prihliadať a viesť s nimi otvorený dialóg. Ocenil by tiež zorganizovanie konferencie za účasti spomenutých zainteresovaných subjektov na tému využitia a financovania obnovy hradných ruín.
Na M. Svateníka nadviazal vo svojom príhovore Mgr. L. Babuščák. Podľa jeho názoru jedným z kľúčových problémov je, že Pamiatkový úrad SR nerešpektuje správcov zrúcanín ako rovnocenných partnerov pri riešení ich dlhodobej obnovy. Správcovia ruín hradov, resp. koordinátori prác, majú zodpovednosť za efektívne vynaloženie prostriedkov pri obnove, a v prípade, ak je stanovená ako jediná prípustná metóda obnovy konzervačná metóda, nie je podľa jeho názoru možné dosiahnuť efektívne vynaloženie prostriedkov, ako to vyžaduje zákon o obecnom zriadení. Zachovávanie torzálnosti objektov podľa neho komplikuje prevádzku, bezpečnosť a údržbu hradných ruín. L. Babuščák poukázal na zahraničné príklady, z ktorých by sme si vraj mali vziať inšpiráciu; podotkol, že je otázne, dokedy štát bude ochotný financovať obnovu hradov. V závere požiadal o väčšiu snahu o vzájomné pochopenie.
Ďalší bod programu tvorila prednáška Mgr. Michala Šimkovica (privátny bádateľ, držiteľ osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti pre vykonávanie architektonicko-historického, umelecko-historického a archeologického výskumu), ktorý formou komentovanej prezentácie s množstvom obrazových príkladov charakterizoval najväčšie aktuálne problémy obnovy hradov. Súčasťou prezentácie bola tiež štatistická tabuľka s prehľadom 67 hradov, na ktorých sa uskutočnila v ostatných rokoch obnova v menšom alebo väčšom rozsahu, s uvedením informácií týkajúcich sa sfunkčnenia a zastrešenia objektov. Z tejto tabuľky vyplýva, že na 39 hradných ruinách sa nachádza aspoň jeden prekrytý, resp. zastrešený priestor, najčastejšie skrytou technickou strechou. V niektorých prípadoch ide o miestnosti so zachovanou klenbou. Prestrešenia ďalších priestorov sú v štádiu príprav. M. Šimkovic poukázal na zložitý historický stavebný vývoj, ktorým spravidla hrady na našom území prešli a výrazne prevažujúci torzálny stav zachovania hradov na Slovensku, pričom ruiny hradov sa prirodzene stali charakteristickou črtou koloritu krajiny. Často sa vyskytujúce fatálne statické poruchy patria k najvážnejším problémom našich hradov. M. Šimkovic zhrnul vývoj, ktorým prešli prístupy k ochrane ruín hradov od začiatku 20. storočia dodnes. Pred rokom 1989 bolo uskutočnených iba 14 obnov hradov, z toho niektoré ešte za prvej Československej republiky. V nasledujúcom období, ktoré trvá až dodnes, sa hybnou silou obnovy zrúcanín stali občianske združenia, ktoré s podporou z verejných prostriedkov dosiahli výrazné výsledky, vrátane popularizácie hradov a rozšírenia našich poznatkov, pričom kľúčovým faktorom úspešných projektov bola tímová práca. Preferovaná metodika obnovy sledovala minimalizáciu zásahov a v prípade intervencií uprednostňovala reverzibilné riešenia. Popri konzervačnej metóde sa uplatňovalo aj dopĺňanie a čiastočné nadmurovanie torzálne zachovaných objektov s cieľom ich statickej stabilizácie, v záujme predĺženia životnosti murív. V rámci archeologického výskumu vo viacerých prípadoch došlo k odkryvom v prílišnom rozsahu, pričom archeologický výskum v rámci obnovy hradných ruín by mal byť realizovaný v čo najužšej súčinnosti s plánom konzervačných zásahov a obmedziť sa na nevyhnutný rozsah. V závere načrtol ďalšie aktuálne problémy obnovy hradov, ako sú otázky vlastníctva, slabý stav spracovania prípravnej dokumentácie, v realizačnej rovine časté uprednostňovanie kvantity nad kvalitou, neprimeraný tlak správcov na umožňovanie zastrešenia a sfunkčnenia priestorov, neriešenie priorít podľa statických pasportov a problematické celkové smerovanie obnov niektorých hradov.
V následnej dlhšej diskusii sa k téme vyjadrili takmer všetci prítomní, z rôznych uhlov pohľadov, pričom bolo poukazované na rôzne aspekty, vstupujúce priamo či nepriamo do obnovy hradných ruín, a ktoré je potrebné primerane zohľadňovať (klimatické pomery, využiteľnosť priestorov, ohlasy zo strany verejnosti, koordinácia s ochranou prírody, technické aj spoločensko-historické aspekty obnovy, komplexnosť prístupu, metodika obnovy, prípravné dokumentácie, inžiniersko-biologická sanácia korún murív, viazanosť vyplývajúca z medzinárodných dohovorov o ochrane kultúrneho dedičstva, prínos občianskych združení k obnove hradov, interdisciplinárny prístup, torzálna architektúra ako významný a neobnoviteľný historický hmotný prameň, hrad ako exponát sám o sebe, autenticita, zázemie pre správcov, rešpektovanie individuálnych charakteristík každého hradu a zároveň zjednocovanie metodiky obnovy, bezpečnosť, ochrana pamiatkových hodnôt, ktorej sa má prispôsobovať funkčné využitie objektov, dialóg s vlastníkmi a správcami a ich vzťah k pamiatke, vizuálna integrita pamiatky).
Sekcia sa po skončení diskusie uzniesla na nasledovnom:
Počas úvodnej časti sekcie boli vypočutí zástupcovia autorov predmetnej rezolúcie a o veci prebehla diskusia. K tvrdeniam, návrhom a úvahám predkladanej rezolúcie účastníci sekcie hradov a fortifikácií uvádzajú nasledovné stanovisko:
1. Súčasné metodické prístupy zohľadňujú fakt, že autenticita a integrita sú základnými kvalitatívnym faktorom a tvoria základ pre pamiatkovú obnovu (Dokument o autenticite, Nara 1994, bod 9). Z uvedeného dôvodu je základom pamiatkovej ochrany pri obnove hradov konzervačná metóda, ktorá vychádza z ustanovení medzinárodných dohovorov a zároveň reflektuje súčasné trendy pamiatkovej ochrany. Práce nad rámec konzervačnej metódy sú prípustné najmä v prípadoch potreby odstránenia vážneho statického narušenia architektúry.
2. Tieto metodické prístupy nevylučujú zastrešovanie hradných objektov aj priznanými strechami, ak je splnená kombinácia vstupných podmienok, a to najmä: vysoká miera zachovania dochovanie stôp o type a vzhľade krovovej konštrukcie, existencia dostatočných obrazových archívnych prameňov, potreba prekryť vzácne pozostatky výtvarnej výzdoby či rozsiahlejších plôch omietkových vrstiev, klenieb, vzácnych prvkov architektúry a pod. a v neposlednom rade, ak zastrešenie rešpektuje zvolenú koncepciu obnovy hradnej ruiny.
Pri týchto úvahách je potrebné vždy individuálne vychádzať z pamiatkového výskumu a schváleného návrhu obnovy. Samotný zámer využiť objekt nie je dostatočným dôvodom na zastrešenie, masívne zásahy do archeologických terénov či rozsiahle domurovania.
3. Konzervačné postupy obnovy (mimo zastrešovania priznanými alebo skrytými strechami) vychádzajú z desiatok rokov skúseností z obnov objektov torzálnej architektúry u nás i vo svete. Pri ich vhodnom použití, kvalitnom remeselnom prevedení a údržbe ich chápeme ako vhodný a funkčný prostriedok obnovy torzálnej architektúry.
4. Finančné prostriedky využívané na obnovu hradov je potrebné využívať efektívne, t. j. v súlade s cieľom obnovy, ktorým je pri hradných ruinách konzervácia pamiatky pri zachovaní jej pamiatkových hodnôt.
5. Pri úvahách o výraznom zásahu do pamiatky, akým je vybudovanie priznanej strechy, je potrebné pri posudzovaní trvať na kombinácii nosných metodických prístupov kombinovaných s individuálnym posúdením každej pamiatky vzhľadom na jedinečnosť každého hradného areálu.
6. Cieľom obnovy hradných ruín, všeobecne pamiatok, je najmä ochrana hmotných pozostatkov, historických konštrukcií, výtvarných prvkov výzdoby ako historických hmotných prameňov i charakteru prostredia, v ktorom sa pamiatka nachádza. Tento prístup zachováva autenticitu pamiatky a špecifický genius loci.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že využívanie pamiatok ako prostriedku na zvýšenie návštevnosti, oživenia cestovného ruchu či plošnú využiteľnosť, sú z hľadiska potrieb pamiatky sekundárne a možno na ne prihliadať, iba ak nie sú v rozpore s predmetom ochrany, autenticitou a integritou hradnej ruiny. Z rovnakých východísk je potrebné vychádzať aj pri posudzovaní výstavby rôznych utilitárnych novotvarov, prístavieb, dostavieb či osadzovanie technických zariadení a budovanie inžinierskych sietí.
Sekcia sa plne stotožňuje s predloženým stanoviskom, ktorý sekcii zaslal Ing. arch. Martin Bóna, PhD.
Súvisiace odkazy:
1. Stanovisko národného komitétu ICOMOS Slovensko:
2. Stanovisko Rady Sdružení pro stavebněhistorický průzkum, z. s. (ČR):
3. Stanovisko Ing. arch. Martin Bónu, PhD.:
4. Stanovisko Radima Vrlu, metodika Národního památkového ústavu (ČR) so špecializáciou na pamiatkovú ochranu torzálnej architektúry:
pripomienky-zastresovanie-Vrla.pdf (pdf, 514 kB)
5. Pinčíková, Ľubica. „Zastrešovanie hradných ruín. Stanovisko Národného komitétu ICOMOS Slovensko k Rezolúcii o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov pre Pamiatkový úrad SR.“ In: BARDKONTAKT 2023, s. 68 – 71, Bardejov, 2023. Zborník dostupný online:
http://www.bardejov.sk/bardejov/konferencia-bardkontakt
Spracoval: Mgr. Filip Jaššo, PhD., tajomník sekcie hradov a fortifikácií PÚ SR
Informácia o záveroch sekcie hradov a fortifikácií k rezolúcii o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov
Jedným z bodov programu zasadnutia odbornej sekcie hradov a fortifikácií Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej len „sekcie“), ktoré sa konalo 29. júna 2023 v Bratislave na pôde Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, bola aj diskusia k téme zastrešovania hradných objektov. Podnetom pre iniciovanie tejto diskusie bola Rezolúcia o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov (ďalej len „rezolúcia“), predložená Pamiatkovému úradu SR občianskym združením Donjon, pôsobiacim na hrade Sklabiňa, ktoré je spolu s viacerými členmi združenia Zachráňme hrady a predstaviteľmi miestnej samosprávy tvorcom tejto iniciatívy. Rezolúciu podporilo 23 signatárov.
Zasadnutie viedol predseda sekcie Mgr. Peter Grznár. Diskusia o rezolúcii bola témou prvej - rozšírenej časti zasadnutia, na ktorej sa zúčastnili popri interných a externých členoch sekcie aj prizvaní odborníci z Pamiatkového úradu SR, ICOMOS Slovensko, Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, zástupcovia signatárov rezolúcie, ako aj iných iniciatív, podieľajúcich sa na obnove hradov a pamiatok torzálnej architektúry. V úvode dostali priestor iniciátori rezolúcie Michal Svateník (predseda OZ Donjon na hrade Sklabiňa) a Mgr. Ladislav Babuščák (správca hradu Šariš, člen implementačnej jednotky MK SR pre národný projekt Ľudia a hrady). Následne M. Svateník predstavil rezolúciu, vyjadrujúcu kritiku doterajšej praxe obnovy ruín hradov na Slovensku, ktorá uplatňuje konzervačnú metódu ako hlavný princíp a nosnú metódu pri obnove pamiatok v torzálnom stave zachovania. Autori rezolúcie sa dožadujú zmeny v prístupe orgánov na ochranu pamiatkového fondu v prospech povoľovania rekonštrukčných metód vo väčšom rozsahu aj pri obnove torzálne zachovaných objektov a taktiež ich zastrešenia, v záujme lepšieho funkčného využitia a efektívnejšej údržby. M. Svateník zdôraznil význam postavenia vlastníkov, správcov, koordinátorov prác a starostov, ako partnerov pri rokovaní a rozhodovaní o zámeroch obnovy, na ktorých názor by mali podľa jeho názoru krajské pamiatkové úrady vo väčšej miere prihliadať a viesť s nimi otvorený dialóg. Ocenil by tiež zorganizovanie konferencie za účasti spomenutých zainteresovaných subjektov na tému využitia a financovania obnovy hradných ruín.
Na M. Svateníka nadviazal vo svojom príhovore Mgr. L. Babuščák. Podľa jeho názoru jedným z kľúčových problémov je, že Pamiatkový úrad SR nerešpektuje správcov zrúcanín ako rovnocenných partnerov pri riešení ich dlhodobej obnovy. Správcovia ruín hradov, resp. koordinátori prác, majú zodpovednosť za efektívne vynaloženie prostriedkov pri obnove, a v prípade, ak je stanovená ako jediná prípustná metóda obnovy konzervačná metóda, nie je podľa jeho názoru možné dosiahnuť efektívne vynaloženie prostriedkov, ako to vyžaduje zákon o obecnom zriadení. Zachovávanie torzálnosti objektov podľa neho komplikuje prevádzku, bezpečnosť a údržbu hradných ruín. L. Babuščák poukázal na zahraničné príklady, z ktorých by sme si vraj mali vziať inšpiráciu; podotkol, že je otázne, dokedy štát bude ochotný financovať obnovu hradov. V závere požiadal o väčšiu snahu o vzájomné pochopenie.
Ďalší bod programu tvorila prednáška Mgr. Michala Šimkovica (privátny bádateľ, držiteľ osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti pre vykonávanie architektonicko-historického, umelecko-historického a archeologického výskumu), ktorý formou komentovanej prezentácie s množstvom obrazových príkladov charakterizoval najväčšie aktuálne problémy obnovy hradov. Súčasťou prezentácie bola tiež štatistická tabuľka s prehľadom 67 hradov, na ktorých sa uskutočnila v ostatných rokoch obnova v menšom alebo väčšom rozsahu, s uvedením informácií týkajúcich sa sfunkčnenia a zastrešenia objektov. Z tejto tabuľky vyplýva, že na 39 hradných ruinách sa nachádza aspoň jeden prekrytý, resp. zastrešený priestor, najčastejšie skrytou technickou strechou. V niektorých prípadoch ide o miestnosti so zachovanou klenbou. Prestrešenia ďalších priestorov sú v štádiu príprav. M. Šimkovic poukázal na zložitý historický stavebný vývoj, ktorým spravidla hrady na našom území prešli a výrazne prevažujúci torzálny stav zachovania hradov na Slovensku, pričom ruiny hradov sa prirodzene stali charakteristickou črtou koloritu krajiny. Často sa vyskytujúce fatálne statické poruchy patria k najvážnejším problémom našich hradov. M. Šimkovic zhrnul vývoj, ktorým prešli prístupy k ochrane ruín hradov od začiatku 20. storočia dodnes. Pred rokom 1989 bolo uskutočnených iba 14 obnov hradov, z toho niektoré ešte za prvej Československej republiky. V nasledujúcom období, ktoré trvá až dodnes, sa hybnou silou obnovy zrúcanín stali občianske združenia, ktoré s podporou z verejných prostriedkov dosiahli výrazné výsledky, vrátane popularizácie hradov a rozšírenia našich poznatkov, pričom kľúčovým faktorom úspešných projektov bola tímová práca. Preferovaná metodika obnovy sledovala minimalizáciu zásahov a v prípade intervencií uprednostňovala reverzibilné riešenia. Popri konzervačnej metóde sa uplatňovalo aj dopĺňanie a čiastočné nadmurovanie torzálne zachovaných objektov s cieľom ich statickej stabilizácie, v záujme predĺženia životnosti murív. V rámci archeologického výskumu vo viacerých prípadoch došlo k odkryvom v prílišnom rozsahu, pričom archeologický výskum v rámci obnovy hradných ruín by mal byť realizovaný v čo najužšej súčinnosti s plánom konzervačných zásahov a obmedziť sa na nevyhnutný rozsah. V závere načrtol ďalšie aktuálne problémy obnovy hradov, ako sú otázky vlastníctva, slabý stav spracovania prípravnej dokumentácie, v realizačnej rovine časté uprednostňovanie kvantity nad kvalitou, neprimeraný tlak správcov na umožňovanie zastrešenia a sfunkčnenia priestorov, neriešenie priorít podľa statických pasportov a problematické celkové smerovanie obnov niektorých hradov.
V následnej dlhšej diskusii sa k téme vyjadrili takmer všetci prítomní, z rôznych uhlov pohľadov, pričom bolo poukazované na rôzne aspekty, vstupujúce priamo či nepriamo do obnovy hradných ruín, a ktoré je potrebné primerane zohľadňovať (klimatické pomery, využiteľnosť priestorov, ohlasy zo strany verejnosti, koordinácia s ochranou prírody, technické aj spoločensko-historické aspekty obnovy, komplexnosť prístupu, metodika obnovy, prípravné dokumentácie, inžiniersko-biologická sanácia korún murív, viazanosť vyplývajúca z medzinárodných dohovorov o ochrane kultúrneho dedičstva, prínos občianskych združení k obnove hradov, interdisciplinárny prístup, torzálna architektúra ako významný a neobnoviteľný historický hmotný prameň, hrad ako exponát sám o sebe, autenticita, zázemie pre správcov, rešpektovanie individuálnych charakteristík každého hradu a zároveň zjednocovanie metodiky obnovy, bezpečnosť, ochrana pamiatkových hodnôt, ktorej sa má prispôsobovať funkčné využitie objektov, dialóg s vlastníkmi a správcami a ich vzťah k pamiatke, vizuálna integrita pamiatky).
Sekcia sa po skončení diskusie uzniesla na nasledovnom:
Počas úvodnej časti sekcie boli vypočutí zástupcovia autorov predmetnej rezolúcie a o veci prebehla diskusia. K tvrdeniam, návrhom a úvahám predkladanej rezolúcie účastníci sekcie hradov a fortifikácií uvádzajú nasledovné stanovisko:
1. Súčasné metodické prístupy zohľadňujú fakt, že autenticita a integrita sú základnými kvalitatívnym faktorom a tvoria základ pre pamiatkovú obnovu (Dokument o autenticite, Nara 1994, bod 9). Z uvedeného dôvodu je základom pamiatkovej ochrany pri obnove hradov konzervačná metóda, ktorá vychádza z ustanovení medzinárodných dohovorov a zároveň reflektuje súčasné trendy pamiatkovej ochrany. Práce nad rámec konzervačnej metódy sú prípustné najmä v prípadoch potreby odstránenia vážneho statického narušenia architektúry.
2. Tieto metodické prístupy nevylučujú zastrešovanie hradných objektov aj priznanými strechami, ak je splnená kombinácia vstupných podmienok, a to najmä: vysoká miera zachovania dochovanie stôp o type a vzhľade krovovej konštrukcie, existencia dostatočných obrazových archívnych prameňov, potreba prekryť vzácne pozostatky výtvarnej výzdoby či rozsiahlejších plôch omietkových vrstiev, klenieb, vzácnych prvkov architektúry a pod. a v neposlednom rade, ak zastrešenie rešpektuje zvolenú koncepciu obnovy hradnej ruiny.
Pri týchto úvahách je potrebné vždy individuálne vychádzať z pamiatkového výskumu a schváleného návrhu obnovy. Samotný zámer využiť objekt nie je dostatočným dôvodom na zastrešenie, masívne zásahy do archeologických terénov či rozsiahle domurovania.
3. Konzervačné postupy obnovy (mimo zastrešovania priznanými alebo skrytými strechami) vychádzajú z desiatok rokov skúseností z obnov objektov torzálnej architektúry u nás i vo svete. Pri ich vhodnom použití, kvalitnom remeselnom prevedení a údržbe ich chápeme ako vhodný a funkčný prostriedok obnovy torzálnej architektúry.
4. Finančné prostriedky využívané na obnovu hradov je potrebné využívať efektívne, t. j. v súlade s cieľom obnovy, ktorým je pri hradných ruinách konzervácia pamiatky pri zachovaní jej pamiatkových hodnôt.
5. Pri úvahách o výraznom zásahu do pamiatky, akým je vybudovanie priznanej strechy, je potrebné pri posudzovaní trvať na kombinácii nosných metodických prístupov kombinovaných s individuálnym posúdením každej pamiatky vzhľadom na jedinečnosť každého hradného areálu.
6. Cieľom obnovy hradných ruín, všeobecne pamiatok, je najmä ochrana hmotných pozostatkov, historických konštrukcií, výtvarných prvkov výzdoby ako historických hmotných prameňov i charakteru prostredia, v ktorom sa pamiatka nachádza. Tento prístup zachováva autenticitu pamiatky a špecifický genius loci.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že využívanie pamiatok ako prostriedku na zvýšenie návštevnosti, oživenia cestovného ruchu či plošnú využiteľnosť, sú z hľadiska potrieb pamiatky sekundárne a možno na ne prihliadať, iba ak nie sú v rozpore s predmetom ochrany, autenticitou a integritou hradnej ruiny. Z rovnakých východísk je potrebné vychádzať aj pri posudzovaní výstavby rôznych utilitárnych novotvarov, prístavieb, dostavieb či osadzovanie technických zariadení a budovanie inžinierskych sietí.
Sekcia sa plne stotožňuje s predloženým stanoviskom, ktorý sekcii zaslal Ing. arch. Martin Bóna, PhD.
Súvisiace odkazy:
1. Stanovisko národného komitétu ICOMOS Slovensko:
2. Stanovisko Rady Sdružení pro stavebněhistorický průzkum, z. s. (ČR):
3. Stanovisko Ing. arch. Martin Bónu, PhD.:
4. Stanovisko Radima Vrlu, metodika Národního památkového ústavu (ČR) so špecializáciou na pamiatkovú ochranu torzálnej architektúry:
pripomienky-zastresovanie-Vrla.pdf (pdf, 514 kB)
5. Pinčíková, Ľubica. „Zastrešovanie hradných ruín. Stanovisko Národného komitétu ICOMOS Slovensko k Rezolúcii o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov pre Pamiatkový úrad SR.“ In: BARDKONTAKT 2023, s. 68 – 71, Bardejov, 2023. Zborník dostupný online:
http://www.bardejov.sk/bardejov/konferencia-bardkontakt
Spracoval: Mgr. Filip Jaššo, PhD., tajomník sekcie hradov a fortifikácií PÚ SR
Najnovšie publikácie
Informácia o záveroch sekcie hradov a fortifikácií k rezolúcii o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov
Jedným z bodov programu zasadnutia odbornej sekcie hradov a fortifikácií Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej len „sekcie“), ktoré sa konalo 29. júna 2023 v Bratislave na pôde Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, bola aj diskusia k téme zastrešovania hradných objektov. Podnetom pre iniciovanie tejto diskusie bola Rezolúcia o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov (ďalej len „rezolúcia“), predložená Pamiatkovému úradu SR občianskym združením Donjon, pôsobiacim na hrade Sklabiňa, ktoré je spolu s viacerými členmi združenia Zachráňme hrady a predstaviteľmi miestnej samosprávy tvorcom tejto iniciatívy. Rezolúciu podporilo 23 signatárov.
Zasadnutie viedol predseda sekcie Mgr. Peter Grznár. Diskusia o rezolúcii bola témou prvej - rozšírenej časti zasadnutia, na ktorej sa zúčastnili popri interných a externých členoch sekcie aj prizvaní odborníci z Pamiatkového úradu SR, ICOMOS Slovensko, Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, zástupcovia signatárov rezolúcie, ako aj iných iniciatív, podieľajúcich sa na obnove hradov a pamiatok torzálnej architektúry. V úvode dostali priestor iniciátori rezolúcie Michal Svateník (predseda OZ Donjon na hrade Sklabiňa) a Mgr. Ladislav Babuščák (správca hradu Šariš, člen implementačnej jednotky MK SR pre národný projekt Ľudia a hrady). Následne M. Svateník predstavil rezolúciu, vyjadrujúcu kritiku doterajšej praxe obnovy ruín hradov na Slovensku, ktorá uplatňuje konzervačnú metódu ako hlavný princíp a nosnú metódu pri obnove pamiatok v torzálnom stave zachovania. Autori rezolúcie sa dožadujú zmeny v prístupe orgánov na ochranu pamiatkového fondu v prospech povoľovania rekonštrukčných metód vo väčšom rozsahu aj pri obnove torzálne zachovaných objektov a taktiež ich zastrešenia, v záujme lepšieho funkčného využitia a efektívnejšej údržby. M. Svateník zdôraznil význam postavenia vlastníkov, správcov, koordinátorov prác a starostov, ako partnerov pri rokovaní a rozhodovaní o zámeroch obnovy, na ktorých názor by mali podľa jeho názoru krajské pamiatkové úrady vo väčšej miere prihliadať a viesť s nimi otvorený dialóg. Ocenil by tiež zorganizovanie konferencie za účasti spomenutých zainteresovaných subjektov na tému využitia a financovania obnovy hradných ruín.
Na M. Svateníka nadviazal vo svojom príhovore Mgr. L. Babuščák. Podľa jeho názoru jedným z kľúčových problémov je, že Pamiatkový úrad SR nerešpektuje správcov zrúcanín ako rovnocenných partnerov pri riešení ich dlhodobej obnovy. Správcovia ruín hradov, resp. koordinátori prác, majú zodpovednosť za efektívne vynaloženie prostriedkov pri obnove, a v prípade, ak je stanovená ako jediná prípustná metóda obnovy konzervačná metóda, nie je podľa jeho názoru možné dosiahnuť efektívne vynaloženie prostriedkov, ako to vyžaduje zákon o obecnom zriadení. Zachovávanie torzálnosti objektov podľa neho komplikuje prevádzku, bezpečnosť a údržbu hradných ruín. L. Babuščák poukázal na zahraničné príklady, z ktorých by sme si vraj mali vziať inšpiráciu; podotkol, že je otázne, dokedy štát bude ochotný financovať obnovu hradov. V závere požiadal o väčšiu snahu o vzájomné pochopenie.
Ďalší bod programu tvorila prednáška Mgr. Michala Šimkovica (privátny bádateľ, držiteľ osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti pre vykonávanie architektonicko-historického, umelecko-historického a archeologického výskumu), ktorý formou komentovanej prezentácie s množstvom obrazových príkladov charakterizoval najväčšie aktuálne problémy obnovy hradov. Súčasťou prezentácie bola tiež štatistická tabuľka s prehľadom 67 hradov, na ktorých sa uskutočnila v ostatných rokoch obnova v menšom alebo väčšom rozsahu, s uvedením informácií týkajúcich sa sfunkčnenia a zastrešenia objektov. Z tejto tabuľky vyplýva, že na 39 hradných ruinách sa nachádza aspoň jeden prekrytý, resp. zastrešený priestor, najčastejšie skrytou technickou strechou. V niektorých prípadoch ide o miestnosti so zachovanou klenbou. Prestrešenia ďalších priestorov sú v štádiu príprav. M. Šimkovic poukázal na zložitý historický stavebný vývoj, ktorým spravidla hrady na našom území prešli a výrazne prevažujúci torzálny stav zachovania hradov na Slovensku, pričom ruiny hradov sa prirodzene stali charakteristickou črtou koloritu krajiny. Často sa vyskytujúce fatálne statické poruchy patria k najvážnejším problémom našich hradov. M. Šimkovic zhrnul vývoj, ktorým prešli prístupy k ochrane ruín hradov od začiatku 20. storočia dodnes. Pred rokom 1989 bolo uskutočnených iba 14 obnov hradov, z toho niektoré ešte za prvej Československej republiky. V nasledujúcom období, ktoré trvá až dodnes, sa hybnou silou obnovy zrúcanín stali občianske združenia, ktoré s podporou z verejných prostriedkov dosiahli výrazné výsledky, vrátane popularizácie hradov a rozšírenia našich poznatkov, pričom kľúčovým faktorom úspešných projektov bola tímová práca. Preferovaná metodika obnovy sledovala minimalizáciu zásahov a v prípade intervencií uprednostňovala reverzibilné riešenia. Popri konzervačnej metóde sa uplatňovalo aj dopĺňanie a čiastočné nadmurovanie torzálne zachovaných objektov s cieľom ich statickej stabilizácie, v záujme predĺženia životnosti murív. V rámci archeologického výskumu vo viacerých prípadoch došlo k odkryvom v prílišnom rozsahu, pričom archeologický výskum v rámci obnovy hradných ruín by mal byť realizovaný v čo najužšej súčinnosti s plánom konzervačných zásahov a obmedziť sa na nevyhnutný rozsah. V závere načrtol ďalšie aktuálne problémy obnovy hradov, ako sú otázky vlastníctva, slabý stav spracovania prípravnej dokumentácie, v realizačnej rovine časté uprednostňovanie kvantity nad kvalitou, neprimeraný tlak správcov na umožňovanie zastrešenia a sfunkčnenia priestorov, neriešenie priorít podľa statických pasportov a problematické celkové smerovanie obnov niektorých hradov.
V následnej dlhšej diskusii sa k téme vyjadrili takmer všetci prítomní, z rôznych uhlov pohľadov, pričom bolo poukazované na rôzne aspekty, vstupujúce priamo či nepriamo do obnovy hradných ruín, a ktoré je potrebné primerane zohľadňovať (klimatické pomery, využiteľnosť priestorov, ohlasy zo strany verejnosti, koordinácia s ochranou prírody, technické aj spoločensko-historické aspekty obnovy, komplexnosť prístupu, metodika obnovy, prípravné dokumentácie, inžiniersko-biologická sanácia korún murív, viazanosť vyplývajúca z medzinárodných dohovorov o ochrane kultúrneho dedičstva, prínos občianskych združení k obnove hradov, interdisciplinárny prístup, torzálna architektúra ako významný a neobnoviteľný historický hmotný prameň, hrad ako exponát sám o sebe, autenticita, zázemie pre správcov, rešpektovanie individuálnych charakteristík každého hradu a zároveň zjednocovanie metodiky obnovy, bezpečnosť, ochrana pamiatkových hodnôt, ktorej sa má prispôsobovať funkčné využitie objektov, dialóg s vlastníkmi a správcami a ich vzťah k pamiatke, vizuálna integrita pamiatky).
Sekcia sa po skončení diskusie uzniesla na nasledovnom:
Počas úvodnej časti sekcie boli vypočutí zástupcovia autorov predmetnej rezolúcie a o veci prebehla diskusia. K tvrdeniam, návrhom a úvahám predkladanej rezolúcie účastníci sekcie hradov a fortifikácií uvádzajú nasledovné stanovisko:
1. Súčasné metodické prístupy zohľadňujú fakt, že autenticita a integrita sú základnými kvalitatívnym faktorom a tvoria základ pre pamiatkovú obnovu (Dokument o autenticite, Nara 1994, bod 9). Z uvedeného dôvodu je základom pamiatkovej ochrany pri obnove hradov konzervačná metóda, ktorá vychádza z ustanovení medzinárodných dohovorov a zároveň reflektuje súčasné trendy pamiatkovej ochrany. Práce nad rámec konzervačnej metódy sú prípustné najmä v prípadoch potreby odstránenia vážneho statického narušenia architektúry.
2. Tieto metodické prístupy nevylučujú zastrešovanie hradných objektov aj priznanými strechami, ak je splnená kombinácia vstupných podmienok, a to najmä: vysoká miera zachovania dochovanie stôp o type a vzhľade krovovej konštrukcie, existencia dostatočných obrazových archívnych prameňov, potreba prekryť vzácne pozostatky výtvarnej výzdoby či rozsiahlejších plôch omietkových vrstiev, klenieb, vzácnych prvkov architektúry a pod. a v neposlednom rade, ak zastrešenie rešpektuje zvolenú koncepciu obnovy hradnej ruiny.
Pri týchto úvahách je potrebné vždy individuálne vychádzať z pamiatkového výskumu a schváleného návrhu obnovy. Samotný zámer využiť objekt nie je dostatočným dôvodom na zastrešenie, masívne zásahy do archeologických terénov či rozsiahle domurovania.
3. Konzervačné postupy obnovy (mimo zastrešovania priznanými alebo skrytými strechami) vychádzajú z desiatok rokov skúseností z obnov objektov torzálnej architektúry u nás i vo svete. Pri ich vhodnom použití, kvalitnom remeselnom prevedení a údržbe ich chápeme ako vhodný a funkčný prostriedok obnovy torzálnej architektúry.
4. Finančné prostriedky využívané na obnovu hradov je potrebné využívať efektívne, t. j. v súlade s cieľom obnovy, ktorým je pri hradných ruinách konzervácia pamiatky pri zachovaní jej pamiatkových hodnôt.
5. Pri úvahách o výraznom zásahu do pamiatky, akým je vybudovanie priznanej strechy, je potrebné pri posudzovaní trvať na kombinácii nosných metodických prístupov kombinovaných s individuálnym posúdením každej pamiatky vzhľadom na jedinečnosť každého hradného areálu.
6. Cieľom obnovy hradných ruín, všeobecne pamiatok, je najmä ochrana hmotných pozostatkov, historických konštrukcií, výtvarných prvkov výzdoby ako historických hmotných prameňov i charakteru prostredia, v ktorom sa pamiatka nachádza. Tento prístup zachováva autenticitu pamiatky a špecifický genius loci.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že využívanie pamiatok ako prostriedku na zvýšenie návštevnosti, oživenia cestovného ruchu či plošnú využiteľnosť, sú z hľadiska potrieb pamiatky sekundárne a možno na ne prihliadať, iba ak nie sú v rozpore s predmetom ochrany, autenticitou a integritou hradnej ruiny. Z rovnakých východísk je potrebné vychádzať aj pri posudzovaní výstavby rôznych utilitárnych novotvarov, prístavieb, dostavieb či osadzovanie technických zariadení a budovanie inžinierskych sietí.
Sekcia sa plne stotožňuje s predloženým stanoviskom, ktorý sekcii zaslal Ing. arch. Martin Bóna, PhD.
Súvisiace odkazy:
1. Stanovisko národného komitétu ICOMOS Slovensko:
2. Stanovisko Rady Sdružení pro stavebněhistorický průzkum, z. s. (ČR):
3. Stanovisko Ing. arch. Martin Bónu, PhD.:
4. Stanovisko Radima Vrlu, metodika Národního památkového ústavu (ČR) so špecializáciou na pamiatkovú ochranu torzálnej architektúry:
pripomienky-zastresovanie-Vrla.pdf (pdf, 514 kB)
5. Pinčíková, Ľubica. „Zastrešovanie hradných ruín. Stanovisko Národného komitétu ICOMOS Slovensko k Rezolúcii o možnostiach a spôsoboch zastrešovania hradných objektov pre Pamiatkový úrad SR.“ In: BARDKONTAKT 2023, s. 68 – 71, Bardejov, 2023. Zborník dostupný online:
http://www.bardejov.sk/bardejov/konferencia-bardkontakt
Spracoval: Mgr. Filip Jaššo, PhD., tajomník sekcie hradov a fortifikácií PÚ SR