Václav Mencl

Mencl vo fonde Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave
Mencl a Pamiatky architektúry (xls, 145 kB) (xls, 155 kB)
Mencl a Ľudová architektúra (xls, 145 kB) (xls, 99,5 kB)
Mencl v Zbierke negatívov (xls, 74 kB) (xls, 73,5 kB)
Mencl v Zbierke diapozitívov (xls, 44 kB) (xls, 44 kB)
Mencl v Zbierke projektov a zameraní (rtf, 132 kB) (RTF, 133 kB)
Mencl v zbierke Schematických zameraní (xls, 26 kB) (xls, 26 kB)
Bibliografia Václava Mencla
Mencl – Odporúčaná literatúra
Václav Mencl a Dobroslava Menclová (Osobnosti pamiatkovej starostlivosti na Slovensku)

INVENTÁR

VÁCLAV MENCL

*16. 01. 1905 Plzeň - † 29. 07. 1978 Sušice 

Osobný fond

Václav Mencl patrí medzi najväčšie osobnosti slovenskej pamiatkovej starostlivosti. Zaraďuje sa k nim nielen vďaka tomu, že v rokoch 1930 - 1939 bol pracovníkom Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ale najmä svojimi odbornými prácami, ktorými položil základy pre pamiatkovú prax a s ktorými sa podnes vyrovnávajú všetky generácie pamiatkarov.

Doc. PhDr. Ing. arch. Václav Mencl, DrSc. sa narodil 16. januára 1905 v Plzni, v rodine spätej po päť generácií s architektúrou a stavebníctvom. Preto niet divu, že aj Václav vyštudoval architektúru a pozemné staviteľstvo na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Zároveň navštevoval prednášky známych profesorov Birnbauma, Cibulku a Wirtha na dejinách umenia Filozofickej fakulty Karlovej univerzity. Okrem toho sa už ako študent zúčastňoval stretnutí Klubu za starou Prahu, v ktorom sa po prvý raz zoznámil s disciplínou, ktorej zostal verný celý život, a síce s ochranou pamiatok. Určite nebolo náhodou, že keď Zdeněk Wirth poveril W. R. Zalozieckeho preskúmať drevené kostoly na východnom Slovensku, za pomocníka mu vybral práve nadaného študenta architektúry, Václava Mencla. Tak sa v lete 1925 Mencl po prvý raz osobne zoznámil so Slovenskom. Dobrodružná cesta po najvýchodnejšom a najkonzervatívnejšom kúte krajiny, zaplnenom nezvyčajnou sakrálnou i ľudovou architektúrou, v spoločnosti inteligentného dr. Zalozieckeho, sa mladému vnímavému študentovi navždy zapísala do pamäti. Podobnú cestu, no už bez dobrodružných prekvapení, absolvoval Mencl aj cez prázdniny 1926 s profesormi architektmi Ausovským a Vávrom, pri prieskume drevených kostolov stredného a západného Slovenska.

Po skončení štúdia v Prahe narukoval Mencl v roku 1928 k delostrelcom do Štúrových kasární v Bratislave. Na Slovensku zostal ďalších desať rokov. 1. mája 1930 nastúpil ako architekt pre stredovekú architektúru do Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku s nástupným platom 1200 Kč. S manželkou Dobroslavou sa ubytovali v Račišdorfe, v dnešnej Rači, odkiaľ cestovali vlakom do Bratislavy. Štátny referát vtedy sídlil na prvom poschodí františkánskeho kláštora. Piatim zamestnancom šéfoval dr. Jan Hoffman. Najbližším spolupracovníkom sa Menclovi stal historik umenia dr. Vladimír Wagner.

Štátny referát mal v tom čase za sebou desať rokov existencie, počas ktorých sa usiloval čo najviac zapísať do povedomia verejnosti nielen svoju existenciu ako úradu, ale najmä prítomnosť obrovského pamiatkového fondu, ktorý je potrebné ochraňovať a zachovať pre budúce generácie. Václav Mencl od svojho nástupu do Štátneho referátu prispieval do tohto úsilia významnou mierou. Jeho zásluhou bolo zachránených a obnovených niekoľko desiatok slovenských pamiatok. Popri každodennej pamiatkarskej práci, množstve služobných ciest po celom Slovensku, obhliadok, komisií, kolaudácií, si neustále nachádzal čas aj na odborné výskumy. V priebehu siedmych rokov dokázal zozbierať a syntetizovať materiál o slovenskej románskej architektúre a pokračoval v bádaní gotickej sakrálnej i meštianskej architektúry.

V roku 1939 patril medzi posledných českých vedcov, ktorí ešte zostali na Slovensku. V tom čase okrem práce v Štátnom referáte prednášal dejiny umenia na Filozofickej fakulte v Bratislave. Po rozdelení republiky sa však aj Menclovci rozhodli vrátiť do Prahy. 1. mája 1939 Václav Mencl rozviazal pracovný pomer so Štátnym referátom v Bratislave.

Počas vojny pracoval Mencl na ministerstve školstva a ako súkromný docent prednášal dejiny umenia na Karlovej univerzite. Vo svojej vedeckej práci pokračoval výskumom českej gotiky. V roku 1945 sa stal vedúcim Státního ústavu památkové péče v Prahe, zároveň riadil a redigoval časopis Zprávy památkové péče.

Štyridsiaty ôsmy rok bol pre Václava i Dobroslavu osudný. Nastupujúcimi komunistickými ideológmi bol Mencl označený za reakcionára a sluhu buržoáznej ideológie, čo v praxi znamenalo nútený odchod z Prahy. Do roku 1953 prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave, ale po rozporoch s vedením fakulty ukončil svoju pedagogickú činnosť v Bratislave a vrátil sa späť do Prahy. Stihol však ešte nezmazateľne ovplyvniť svojich bratislavských žiakov, z ktorých vyrástli uznávaní odborníci a významní pracovníci Slovenského pamiatkového ústavu. S ich pomocou aj na Slovensku rozbehol akciu začatú ešte v Čechách, a síce vyhlásenie mestských pamiatkových rezervácií a rezervácií ľudovej architektúry. V lete roku 1950 spolu so študentmi z Prahy i Bratislavy spisovali stredovekú architektúru v slovenských mestách, ktoré boli potom vyhlásené za MPR. Podobný prieskum, venovaný tentoraz ľudovej architektúre - nachádzaniu objektov, ktoré sa pre svoju hodnotu mali chrániť ako pamiatky, uskutočnil Mencl so študentmi aj nasledujúce leto.

Terénnemu prieskumu ľudovej i stredovekej architektúry po slovenských dedinách sa Mencl venoval aj v ďalších rokoch. Pomocníkmi mu boli manželka Dobroslava a Ing. arch. František Fackenberg z bojnického múzea.
V roku 1957 sa Mencl uchádzal o miesto v Slovenskom pamiatkovom ústave. Jeho žiadosť bola zamietnutá. Preto sa opäť vrátil do Prahy a v roku 1958 nastúpil do Státního ústavu památkové péče. Ochrane a výskumu pamiatok ostal verný celý zvyšok života. Jedna z mnohých ciest za pamiatkami minulosti mu bola osudná. V júli 1978 sa stal obeťou autonehody. O tri mesiace ho nasledovala aj manželka Dobroslava. Česká i slovenská veda stratili v oboch manželoch naslovovzatých odborníkov.

Pozostalosť Václava Mencla

O práci a diele Václava Mencla vypovedajú nielen jeho publikované práce, ktorých bibliografiu Vám tiež ponúkame, ale aj záznamy, ktoré sa stali súčasťou archívnych fondov. Menclova pozostalosť tvorená jeho spismi, rukopismi, grafickými a obrazovými záznamami i fotografiami, je uložená v Archíve Národného múzea v Prahe. Časť korešpondencie je v Památníku národního písemníctví v Prahe a veľa dokumentov vlastnia aj príbuzní Václava Mencla v rodinných archívoch.

Záznamy, ktoré dokumentujú činnosť Václava Mencla ako pamiatkara na Slovensku, jeho každodennú prácu v Štátnom referáte na ochranu pamiatok v Bratislave v 30-tych rokoch i jeho cesty po slovenských lokalitách v 50-tych rokoch, sú uložené v archíve Pamiatkového ústavu v Bratislave. Tieto dokumenty netvoria súhrnnú pozostalosť, ale sú súčasťou existujúcich archívnych fondov. Skutočnosť, že v tejto chvíli môžeme publikovať aspoň časť záznamov, ktorých autorom je Václav Mencl, umožňuje elektronické spracovanie archívnych fondov, ktorému sa v posledných rokoch aktívne venujeme.

Záznamy Václava Mencla tvoria úradné spisy, grafická a textová dokumentácia, fotografie, negatívy, diapozitívy. Do archívu Pamiatkového ústavu sa dostali rôznymi cestami.

Václav Mencl v archívnych fondoch

Vo fondoch spisovej agendy sa práca Václava Mencla odzrkadľuje v úradných spisoch, ktoré mu boli pridelené na vybavenie ako odbornému pracovníkovi Štátneho referátu. Jeho doménou bola stredoveká architektúra, najmä hrady, kostoly a mestské hradby, v rámci účasti v regulačnej komisii sa ho dotkli aj problémy bratislavských pamiatok. Spisy, vzniknuté činnosťou Štátneho referátu a teda aj činnosťou Václava Mencla, sú súčasťou fondu Pamiatkový ústav 1919 - 1950. Sú usporiadané dvoma spôsobmi: lokalitno-predmetným a chronologicko-numerickým.

V prvom prípade je pri orientácii dôležité poznať príslušnú lokalitu, čiže najprv musíme poznať, v ktorých lokalitách Mencl v rámci svojej práce pôsobil a až potom môžeme skúmať jeho pamiatkarske pracovné postupy a metódy. To znamená, že Menclovo autorstvo je vlastne až druhotnou informáciou. Ako pracovník Štátneho referátu sa totiž podpísal pod nepomerne väčšie množstvo pamiatkových akcií, ako sú dnes všeobecne známe.

Ani v druhom prípade sa nedopátrame väčších úspechov. Orientáciu v tzv. dodatkoch usporiadaných chronologicko-numericky, umožňuje menný, miestny a vecný register. Registre sú však z pochopiteľných dôvodov zamerané na vnútorný obsah spisov, preto sa v nich aj meno Václava Mencla vyskytuje len v prípadoch, keď je on sám predmetom listu. Konkrétne ide o 5 listov, pričom všetky sa týkajú Menclovej cesty po východnom Slovensku v rámci prieskumu drevených kostolov v roku 1925 (signatúry 1021, 1023, 1066, 1069, 1088).

V prvej polovici 50-tych rokov Mencl opäť pôsobil na Slovensku. Počas svojej pedagogickej činnosti sa neustále venoval aj pamiatkarskej problematike. V úvode sme uviedli, že spolu so svojimi študentmi robil prieskum vzácnych objektov slovenskej ľudovej architektúry. Výsledkom tohto bádania sú okrem iného záznamy, ktoré sa neznámou cestou ocitli vo fonde Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava. Záznamy tvorí Evidenční památkový list s krátkym popisom objektu a odporúčaním, aby bol vyhlásený za pamiatku a fotografie objektu nalepené na osobitných listoch. Okrem toho sa v tomto fonde pri niektorých lokalitách nachádzajú aj kópie Menclových pôdorysov kostolov. Zoznam všetkých zachovaných dokumentov s Menclovým autorstvom je uvedený v prílohe. Tento zoznam vznikol vďaka novej forme počítačového spracovania Inventára daného fondu, pričom Menclovo meno bolo pri usporadúvaní fondu osobitne sledované.

Žiaľ, pri usporadúvaní a spracovávaní iných fondov spisovej agendy, sa doteraz nepoužívali počítačové programy, ktoré by umožňovali využívať tieto fondy aj iným spôsobom, aký bol doteraz zaužívaný. Preto bádateľovi nemôžeme predložiť viac informácii o Václavovi Menclovi v iných fondoch spisovej agendy.

Václav Mencl v archívnych zbierkach

Záznamy Václava Mencla sa nachádzajú aj v archívnych zbierkach. Ich časť získal Pamiatkový ústav už pri prevzatí archívu Štátneho referátu v čase vzniku Pamiatkového ústavu v roku 1951. Bohužiaľ, sklamane musíme konštatovať, že to ani zďaleka nebol kompletný predvojnový archív. Druhú časť materiálov získal vtedajší SÚPSOP v roku 1975 odkúpením od samotného Václava Mencla. Dodané záznamy boli trojakej povahy:
a) výskumný materiál k dejinám stredovekej a ľudovej architektúry - texty, pôdorysy, rezy, matrice, náčrty, plány, situácie
b) fotografický materiál - diapozitívy na sklenených doskách, sklenené i fotonegatívy, pozitívy rôznych formátov
c) publikácie - knihy, separáty, časopisy

V pôvodnom usporiadaní Václava Mencla boli jednotlivé materiály rozdelené tematicky a v rámci toho podľa lokalít, napr. kostoly, stredoveké mestá, stredoveká architektúra členená podľa žúp, ľudová architektúra. Materiál k určitej lokalite teda zahŕňal textovú časť, grafické i fotografické záznamy, literatúru. Keďže so spracovaním pozostalostí osobností neboli vo vtedajšom dokumentačnom oddelení Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (predchodca dnešného archívu PÚ) žiadne skúsenosti, materiál získaný od Václava Mencla bol usporiadaný tak, aby vyhovoval potrebám pamiatkarskej praxe - záznamy boli rozdelené podľa druhov a zaradené do príslušného dokumentačného fondu (dnes archívne zbierky). Priradila sa im signatúra, teda inventárne číslo, a v príslušnom katalógu sa zoradili podľa lokalít a v rámci toho podľa objektov. To znamená, že autorstvo Václava Mencla dnes môžeme nájsť v zbierke základných výskumov (signatúra Z), v zbierke projektov a zameraní (signatúra A), v zbierke tematických výskumov (signatúra T), v zbierke schematických zameraní (signatúra V), ako aj v zbierke diapozitívov a fotonegatívov.

Hľadanie v tradičných katalógoch, ktoré sú usporiadané lokalitne a nie vždy uvádzajú meno autora, by bolo príliš prácne a zdĺhavé. Elektronické spracovanie fondov a zbierok nám však umožňuje vytvoriť zoznamy práve tých dokumentov, pod ktorými je podpísaný Václav Mencl (pozri prílohy). Veríme, že našim bádateľom predkladáme zaujímavú a prínosnú archívnu pomôcku, ktorá im pomôže rozšíriť vedomosti o slovenských pamiatkach i o osobnosti Václava Mencla.

Postupný prechod na moderné spracovanie všetkých archívnych fondov a zbierok nám v budúcnosti umožní poskytovať návštevníkom archívu Pamiatkového ústavu stále nové a kvalitnejšie informácie, a vytvárať archívne pomôcky, ktoré zefektívnia prácu bádateľov na poli ochrany pamiatok.

© Mgr. Halina Mojžišová, Mgr. Martina Orosová, PhDr. Viera Plávková, Bratislava 2000