Ilona Cónová

* 1955 – † 2010

Mgr. Ilona Cónová sa narodila 19. 7. 1955 v Jindřichovom Hradci. Po skončení gymnázia sa s manželom a malým synom presťahovala do Bratislavy, kde žila a pracovala až do konca svojich dní. Zamestnala sa vo vtedajšom Slovenskom ústave štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Počas štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského – katedre Estetiky a vied o výtvarnom umení, prerušila načas prácu v ústave, ale naďalej rozvíjala svoje vedomosti a skúsenosti na poli pamiatok ako externý spolupracovník SNG v Bratislave. Po ukončení štúdii diplomovou prácou „Historický nábytok do r. 1800 v zbierkach východoslovenských múzeí“ v roku 1984 znovu nastúpila na SÚPSOP a okrem niekoľkých rokov, ktoré pracovala v dokumentácii jeho pobočky - Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave zotrvala v radoch jeho stálych pracovníkov počas celého svojho života. Jej zaradenie do Oddelenia výtvarných pamiatok jej umožnilo naďalej rozvíjať svoje vedomosti v oblasti hnuteľných pamiatok a stať sa jednou z najuznávanejších odborníčok v špecializácii na historický nábytok a zvlášť na zlatnícke liturgické predmety.

Popri menších jej pridelených úlohách sa vždy podieľala na hlavných úlohách ústavu v oblasti HNKP a výtvarných súčastí architektúry ako boli základné výskumy, revízie, inventarizácie a návrhy na vyhlásenie kultúrnej pamiatky, taktiež vypracovávala návrhy a metodiky na reštaurovanie HNKP. Mnoho rokov pracovala v odborno – metodickej komisii PÚ a bola predsedníčkou Komisie na ochranu kultúrneho dedičstva – tzv. Vývoznej komisie.

O tom, že jej pracovný záber bol naozaj celoslovenský svedčia pôsobiská jej pracovnej činnosti či už v rámci revízií NKP (okres Bratislava – vidiek, okres Trenčín, okres Ružomberok, okres Čadca, okres Námestovo, okres Kysucké Nové Mesto, okres Bytča, Topoľčianky, Levoča, Bardejov, Martin, Nitra, Kremnica, Veľké Uherce, Košice, atď.), alebo v rámci návrhov vyhlásenia predmetu za KP (Topoľčianky – mobiliár v kaštieli, Bardejov mobiliár v r. kat. kostole sv. Egídia, Piešťany - mobiliár v Thermia Palace, predmety v okresoch Trenčín a Námestovo atď.) a tiež v rámci zásad na reštaurovanie (Trenčianske Bohuslavice – kaplnka kaštieľa, Kežmarok – ev. a. v. kostol, liturgické predmety v Kremnici, Pavlovciach nad Uhom, Sennom, Poprade – Veľkej atď.).

Venovala sa takisto metodickej činnosti PÚ či už ako autorka ( Metodika spracovania evidencie zlatníckych predmetov ) alebo spoluautorka ( Metodika spracovania HNKP pre topografiu Slovenska a Upresnenie vedenia ÚZ HNKP a AR ). Spolu s Mgr. Lackovou bola zostavovateľkou a spoluautorkou tak náročných materiálov ako Slovník unifikovaných názvov hnuteľných pamiatok a Terminologický slovník unifikovaných názvov urbanizmu, architektúry a nehnuteľných pamiatok. Popri prednáškovej činnosti treba spomenúť aj jej publikačnú činnosť – množstvo článkov v odborných periodikách ako Pamiatky a múzeá, Monumentorum tutela, Renovatio, Umění a řemesla, Klenotník a hodinář, Galéria, Műemlék - védelem, alebo štúdie v ročenkách SNG.

Je autorkou knihy Levočský zlatník Ján Siláši a spolu zostavovateľkou a spoluautorkou rozsiahlej publikácie Vitráže na Slovensku, ocenenej Cenou Pamiatok a múzeí a Prémiou Literárneho fondu.

Zlatník Ján Siláši (alebo Johannes Szillassy) a jeho rozsiahle dielo sa stali po mnohé roky stredobodom jej výskumu, analýzy a syntézy jeho života a práce, ktoré potom zhodnotila nielen vo vyššie spomínanej publikácii ale aj v návrhu na vyhlásenie jeho diela za Národnú kultúrnu pamiatku ,, Zlatnícke dielo Jána Szilássyho“, ktorá bola v časoch vybratých NKP na Slovensku iba druhou NKP súboru hnuteľných pamiatok po súbore diel Majstra Pavla z Levoče. Takisto neskôr pripravila podobný návrh NKP – Gotické zlatnícke liturgické predmety na Slovensku, avšak tou dobou boli už ale všetky pamiatky hnuteľné aj nehnuteľné preklasifikované na NKP.

Vo výpočte jej odbornej pamiatkarskej činnosti treba tiež spomenúť jej teoretické štipendijné práce či už z oblasti zlatníckych predmetov (Umenovedné aspekty reštaurovania zlatníckych liturgických predmetov), datovania (Problematika vročenia ako datovacieho prvku), alebo historického nábytku ( Gotický nábytok na Slovensku), ktoré isto poslúžia jej nasledovníkom.

V čase pred nenápadným prihlásením sa choroby dokončovala aktualizáciu revízie HNKP okresu Námestovo, vytvárala Podklady na vyhlásenia vytypovaných HNKP okresu Trenčín a zbierala podklady pre plánovaný projekt dôkladného zmapovania a rozboru renesančných zlatníckych liturgických predmetov na Slovensku.

Žiaľ, postupujúca choroba jej zabránila pokračovať v práci aj v živote a čoraz viac sa stupňujúca túžba po spánku prešla v spánok večný. My, ktorí sme zostali, jej príbuzní, kolegovia, spolupracovníci, priatelia a známi, jej už môžeme iba poďakovať za jej prínos k slovenskej umenovede, za to, že sme mali tú česť poznať ju a prežiť s ňou časť svojich životov a priať jej, nech odpočíva v pokoji.

Peter Fratrič