Eva Ricottiová
akad. mal. (*1929 - † 2011)
Eva Ricottiová sa narodila v rumunskom meste Targu Sacuesc 13. novembra 1929 ako Eva Palugyay. Stredoškolské vzdelanie nadobudla v Liptovskom Mikuláši, zmaturovala v roku 1950. V tom istom roku ju prijali na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. V oddelení prof. Karla Veselého študovala odbor reštaurovania kultúrnych pamiatok a výtvarných diel. Jej absolventskou prácou (1956) bolo reštaurovanie tabuľovej maľby Klaňanie Troch kráľov zo zbierok Slovenskej národnej galérie. 15. októbra 1956 nastúpila do reštaurátorského pracoviska SNG. Galéria jej umožnila pracovať na reštaurovaní najvzácnejších výtvarných diel – závesných obrazov, olejomalieb, malieb na dreve, drevených polychrómovaných plastík. Popri desiatkach menších konzervátorských zásahov realizovala pätnásť komplexných reštaurátorských úloh.
Začiatkom 60. rokov sa ako reštaurátorka osamostatnila . K najvýznamnejším prácam tohto obdobia patrilo reštaurovanie neskorogotického oltárneho obrazu sv. Anny Mettercie z Kostola sv. Alžbety v Košiciach. Na východnom Slovensku sa stretla s dielami Majstra Pavla z Levoče a jeho okruhu, ktoré sa stali v ďalších rokoch jej doménou.
V ďalšom zamestnaní – v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, kam nastúpila 1. júla 1964, zažila mimoriadne tvorivé obdobie. V rámci plnenia úloh ústavu sa podieľala na záchrane najvzácnejších a najohrozenejších pamiatok, okrem iných neskorogotických krídlových oltárov sv. Filipa a sv. Jakuba ml. z Mošoviec a sv. Barbory z Jazernice. Pritom uplatnila vlastné chápanie princípov reštaurovania, čo jej otvorilo cestu k ďalším reštaurátorským úlohám, medzi ktorými vynikajú najmä diela Majstra Pavla z Kostola sv. Jakuba v Levoči a z Kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote. Za obnovu týchto diel získala r. 1971 titul Laureát štátnej ceny SSR. Jej reštaurované diela boli v rokoch 1971 – 1972 vystavené na Bratislavskom hrade na výstave Reštaurátorská tvorba 1945 – 1970.
Organizačná zmena v SÚPSOP r. 1977 viedla k delimitovaniu reštaurátorských ateliérov do novozriadenej organizácie Ústredie umeleckých remesiel, kde od 1. septembra 1977 prešla pracovať aj E. Ricottiová. Fundovanosť a profesionalita, ale aj skúsenosti s riadením ju predurčili na vedenie ateliéru nástennej maľby s celoslovenskou pôsobnosťou. Dokázala skĺbiť a koordinovať prácu tímov, v ktorých pôsobili umeleckí remeselníci aj odborní reštaurátori, nielen na jednotlivých hnuteľných pamiatkach, ale pri komplexných obnovách pamiatkových objektov. Do roku 1981 jej ateliér zreštauroval rozsiahle nástenné maľby, medzi ktorými vyniká výzdoba v hradnej kaplnky v Kežmarku a v ústrednej sieni kaštieľa Dardanely v Markušovciach. Dva reštaurátorské ateliéry pod dohľadom E. Ricottiovej sa stretli pri prácach na obnove interiéru artikulárneho kostola v Paludzi. Maliarka ostala verná aj polychrómovanej plastike a v rokoch 1979 – 1981 zreštaurovala súsošie Kalvárie zo Spišskej Soboty. Medzi prvými akciami Ústredia umeleckých remesiel bolo aj komplexné reštaurovanie ranogotických nástenných malieb v Kostole sv. Kríža v Hamuliakove.
V roku 1982 bola reštaurátorská zložka Ústredia umeleckých remesiel delimitovaná do Štátnych reštaurátorských ateliérov. E. Ricottiovú poverili vedením ateliéru nástennej maľby a sgrafita v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri Bratislava. Do roku 1990 realizoval okolo 30 prieskumných a reštaurátorských prác na objektoch v Banskej Štiavnici (karner na Starom zámku), Kremnici (domy č. 13 a 14 na Štefánikovom nám.), Levoči (južná fasáda radnice), Beckove (sirotinec), Bardejove (radnica), Trenčíne (slnečné hodiny na kláštore piaristov), Bratislave (Zichyho palác, evanjelické lýceum, priečelie domu na Bielej č. 6). Medzi vrcholné práce E. Ricottiovej patrí reštaurovanie barokových nástenných malieb v kaplnke Arcibiskupského paláca v Bratislave (1984 – 1987). Po 33 rokoch aktívnej práce, počas ktorých vykonala 67 náročných úloh pri záchrane najvzácnejších kultúrnych pamiatok a výtvarných diel na Slovensku, zavŕšila svoju pracovnú kariéru v Štátnych reštaurátorských ateliéroch koncom roku 1989.
Eva Ricottiová je výrazným zjavom slovenskej reštaurátorskej tvorby a ochrany pamiatok. Svoju prácu vykonávala vždy dôsledne a s veľkým zanietením. Práci obetovala všetky svoje sily, schopnosti a čas, nezriedka aj na úkor osobného života. Svojim komplexným prístupom k reštaurovanému dielu a samotným reštaurátorským zásahom priniesla do tejto disciplíny nové impulzy, ktoré aj po rokoch ostávajú stále v platnosti a sú vzorom pre súčasnú generáciu reštaurátorov. Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej, ktorá jej bola udelená v roku 2009, bola zaslúženým ocenením jej práce pri záchrane a prezentácii pamiatkového fondu Slovenska. Eva Ricottiová opustila náš svet 12.1.2011. Česť jej pamiatke!
Martina Orosová