Eva Križanová

Mgr., *1932 - †2021

Mgr. Eva Križanová spojila svoj profesionálny život s prácou na záchrane nášho pamiatkového fondu, s prácou v Slovenskom pamiatkovom ústave, kde pracovala od svojho vstupu do praxe v roku 1952 až do odchodu na dôchodok v roku 1990. Ešte počas štúdií odboru dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ako žiačka doc. PhDr. V. Wagnera, doc. A. Güntherovej-Mayerovej a doc. V. Mencla, zamerala svoju pozornosť na podrobné poznanie architektonických pamiatok. Po ukončení štúdia v roku 1955 sa zapájala do podrobného terénneho výskumu pamiatkového fondu, podieľala sa na náročných prácach spojených s identifikáciou a súpisom pamiatok na Slovensku. V priebehu rokov prešla takmer všetkými stupňami zaradení od odborného asistenta až po vedúceho pracovníka odboru výskumu a metodiky pamiatkovej starostlivosti. V rámci špecializácie venovala a venuje sústredenú pozornosť umeleckohistorickému poznaniu vývoja, ochrane a následne aj využitiu nehnuteľných kultúrnych pamiatok s dôrazom na hrady, kaštiele a zámky.

Ako kmeňová pracovníčka ústavu realizovala výskumy významných pamiatok a pamiatkových celkov na území celého Slovenska. Dôležitým pre vývoj architektúry zvoníc sú výsledky výskumu Urbanovej veže v Košiciach, ktorý realizovala v r. 1967, následne skúmala zvonice aj vo Vrbove, Kežmarku a Strážkach. Významným dielom bol i jej výskum kaštieľa v Parížovciach (1972), v rámci ktorého určila vznik kaštieľa ako hrádku v 14. – 15. storočía. Následne skúmala i kaštiele v Holíči, Veľkých Uherciach, Liptovskej Štiavničke, Strážkach, Šimonovanoch a ďalšie. Prelomovým bol jej výskum Komorského dvora v Banskej Štiavnici (1978), kde ako jedna z prvých spolupracovala s reštaurátormi a odovzdala komplexné výsledky o pamiatkovom objekte a jeho podobe z r. 1550. Jej najnovšie výskumy (2006 ) sa dotýkajú Kežmarského hradu a upresňujú pohľad na stredoveké vežové domy z 13. – 14. storočia.
Eva Križanová počas pôsobenia v pamiatkarskej praxi riešila koncepčné úlohy, spracovávala rozbory stavu a vývoja pamiatkovej starostlivosti, koordinovala úlohy v oblasti výskumu prvých mestských pamiatkových rezervácií, spracovávala tiež podklady pre vyhlasovanie architektúr za nehnuteľné kultúrne pamiatky. Široké spektrum predstavuje jej neúnavná práca v oblasti propagácie pamiatok – publikuje odborné články, štúdie a intenzívne sa aktivizuje v prednáškovej činnosti. Ku knižnému bohatstvu Slovenska bezpochyby patrí aj jej publikácia o hradoch a kaštieľoch na Slovensku, Stručné dejiny architektúry Slovenska a publikácie pre vydavateľstvo Osveta Martin o nehnuteľných pamiatkach: Bytča, Holíč, Topoľčianky, Strážky, Oravský hrad a Komárno.
Svoje odborné skúsenosti využíva a odovzdáva i dnes pri riešení aktuálnych otázok spojených s ochranou a využívaním pamiatkového fondu v nových spoločenských podmienkach ako členka Pamiatkovej rady MK SR, Vedeckej rady PÚ SR a v Umeleckohistorickej spoločnosti SR. Aktívnym spôsobom prispieva aj k riešeniu súčasných úloh Pamiatkového úradu SR pri rozširovaní poznatkov o našom kultúrnom dedičstve v celoeurópskom kontexte.

Dňa 19. apríla 2008 bola slávnostne udelená Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej Mgr. Eve Križanovej pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel.