Dušan Tóth

*3.7.1945 - †28.6.2020

Dušan Tóth bol dlhoročným vedúcim Oddelenia grafickej dokumentácie Pamiatkového úradu SR a jeho predchodcov. Oddelenie vybudoval a viedol až do roku 2015, keď sa dostal do „ôsmej dekády“, ako zvykol hovoriť, a odišiel zo zdravotných dôvodov do dôchodku. Jeho špecifický humor, optimistický pohľad na svet, popiskovanie a asi do roku 2010 aj cigaretový dym, nás sprevádzali na pracovných cestách po celom Slovensku, aj v budove nášho úradu. Bol jedným z tých ľudí, ktorých sme mohli zaradiť do kolónky „pamiatkový inventár“.

Dušan Tóth sa narodil 3. júla 1945 v Liptovskej Osade v rodine lesníka a učiteľky. Mal štyroch súrodencov. V roku 1950 sa rodina presťahovala na bratislavské Palisády, kde sa, ako s hrdosťou spomínal, aktívne zapájal do pouličných šarvátok miestnych detských skupín. Absolvoval stavebnú priemyslovku a nastúpil na Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde vydržal dva semestre. Odtiaľ prestúpil na odbor psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave, ktoré navštevoval ďalších šesť semestrov. Podľa jeho vlastných slov sa v druhej polovici búrlivých šesťdesiatych rokov popri vzdelávaní „trošku venoval radostiam posunutej puberty“, čo ho nakoniec viedlo k rozhodnutiu zanechať vysokoškolské štúdium. Od 1. mája 1968 sa zamestnal v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Pracoval ako technik v archeologickom oddelení pod vedením PhDr. Adriana Vallašeka. Bol to zlatý vek veľkých pamiatkových výskumov, v ktorých Dušan Tóth začínal zameriavaním a dokumentovaním archeologických výskumov. V Banskej Štiavnici spolu s výskumným tímom postupne zdokumentoval objekty Kammerhofu a Starého Zámku, domy na Trojičnom námestí a na Hlavnej ulici, rotundu sv. Juraja v Skalici, hrad Beckov či kaštieľ v Holíči. Nezameniteľnou skúsenosťou bola dokumentácia objektov v zátopovej oblasti Liptovská Mara. Práca u pamiatkarov mu priniesla osudového stretnutie – jeho priamou vedúcou sa stala Mgr. Štefánia Tóthová – jeho budúca manželka.

Získané odborné zručnosti priviedli Dušana Tótha do Štátnych reštaurátorských ateliérov, kde sa od júna 1983 stal vedúcim oddelenia grafickej dokumentácie. Dostal príležitosť vybudovať toto oddelenie personálne aj metodologicky, čo naplno využil. Grafická dokumentácia sa stala nevyhnutnou súčasťou reštaurátorskej dokumentácie. Pod Dušanovým vedením dokázali pracovníci, resp. pracovníčky oddelenia graficky zdokumentovať a „analógovo“ zamerať typovo rôznorodé sakrálne a meštianske objekty, ale aj hnuteľné mobiliáre kostolov, najmä oltáre, ikonostasy, nástenné maľby a podobne. Ich počet postupne narastal, až dosiahol viac ako 300 pamiatkových objektov na celom území Slovenska. Spomeňme aspoň najvýznamnejšie akcie: podrobné dokumentovanie južnej strany Dómu sv. Alžbety v Košiciach, Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, zameranie farského kostola v Banskej Bystrici, Kostola sv. Jána Krstiteľa v Trnave, románskeho paláca na Spišskom hrade, hradnej veže na Ľubovnianskom hrade, hradnej veže na Šarišskom hrade, Kostola sv. Ducha v Žehre a tak ďalej. V rámci medzinárodnej spolupráce medzi slovenským a maďarským pamiatkovým úradom sa podieľal na zameraní gotických kostolov s nástennými maľbami na území Maďarskej republiky v lokalitách Abaújvár, Szentsimon, Ózd, Rakacaszend a Lónya.

Nežnú revolúciu a zmenu politicko-spoločenských podmienok privítal Dušan Tóth s nadšením. V rokoch 1989 – 1990 sa aktívne zapájal do budovania novej podoby organizácie pamiatkovej starostlivosti. Participoval na návrhoch organizačných zmien a aktívne prispel k zachovaniu Štátnych reštaurátorských ateliérov aj v nasledujúcom období. Po ich zlúčení so Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti v roku 1994 pokračoval vo vedení oddelenia grafickej dokumentácie v novozriadenom Pamiatkovom ústave. Oddelenie sa okrem vytvárania grafickej dokumentácie pre reštaurovanie začalo spolupodieľať aj na rôznych typoch pamiatkových výskumov.
Významným počinom s nesmiernym presahom do budúcnosti bolo postupné zavádzanie výpočtovej techniky, ktoré sa v oddelení grafickej dokumentácie začalo už v roku 1991, a ktorého výsledkom bolo vykresľovanie pamiatkových objektov v CAD programoch. Vďaka úsiliu pracovníkov oddelenia neustále zlepšovať techniku dokumentovania a stopercentne ovládať nové výpočtové zručnosti získalo oddelenie grafickej dokumentácie Pamiatkového ústavu v roku 2000 grant od japonskej vlády, a to bezodrazovú totálnu meraciu stanicu a digitálny zrkadlový fotoaparát s príslušenstvom. Skúsenosť s prácou s výpočtovou technikou a s novými meracími technológiami bola determinantom pre nástup digitálnej dokumentácie pamiatok v Pamiatkovom úrade SR v nasledujúcom období.

V roku 2012 sa Pamiatkový úrad SR stal nositeľom európskeho projektu Digitálny pamiatkový fond v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti – Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. V tom istom roku sa oddelenie grafickej dokumentácie pod vedením Dušana Tótha včlenilo do novovznikajúceho Odboru digitalizácie a grafickej dokumentácie a stalo sa realizátorom projektu. V hlavnom období trvania projektu v rokoch 2012 až 2015 pracovníci oddelenia pod vedením Dušana Tótha zdokumentovali a zdigitalizovali 400 pamiatkových objektov a metodologicky participovali na externej digitalizácii na ďalších 1 455 pamiatkových objektoch. Projekt digitalizácie je momentálne vo fáze udržateľnosti, ktorá potrvá do roku 2020.

Dušan Tóth patrí k tým šťastlivcom, ktorí si môžu povedať, že jeho odkaz stále žije. Vybudoval silné, odborne a kvalitatívne špičkové oddelenie, ktoré sa dokázalo pretransformovať na moderné pracovisko 21. storočia. Všetci kolegovia želajú laureátovi Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej veľa pohody, nech ho nikdy neopúšťa jeho neutíchajúci optimizmus a humor, nech ho okolo seba rozdáva ešte veľa šťastných rokov.

Laudatio bolo prednesené pri príležitosti udeľovania cien laureátom Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2019, apríl 2019 v Červenom Kláštore.

Dušan Tóth zomrel príliš skoro, v roku 2020 vo veku 75 rokov. Dušan, často na Teba spomíname, odpočívaj v pokoji.

Ivica Kravjanská