Alexander Frický

 Mgr., CSc., *1925 – †2000

Mgr. Alexander Frický, CSc., dlhoročný pracovník Pamiatkového ústavu, bol jedným zo zakladateľskej generácie profesionálnej a inštitucionálnej pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. S odstupom času možno tiež konštatovať, že bol bezpochyby zakladateľom koncepčnej a systematickej pamiatkovej starostlivosti o hnuteľné pamiatky, diela výtvarného umenia a umeleckého remesla.

Keď v r. 1953 začal pracovať pre Šarišské múzeum v Bardejove, začal sa budovať jeho trvalý a pevný vzťah k umeleckým dielam a pamiatkam. Osobitne blízke mu bolo ikonopisné maliarstvo východného Slovenska, ktorému sa venoval celý profesionálny život, a to vo svojej práci muzejníka, pamiatkára, aj vo svojom teoretickom diele. Počas 10 rokov pôsobenia v múzeách v Bardejove a Prešove sa vykryštalizoval ako kvalifikovaný odborník múzejník. Vo funkcii riaditeľa Šarišského múzea napr. zmodernizoval jeho koncepciu aj expozície, vypracoval návrh na zriadenie prvého múzea ľudovej architektúry na Slovensku a vykonal tiež výskum a súpis ikonopisných diel východného Slovenska.

Stal sa tiež znalcom pamiatkovej problematiky, od r. 1963 pracoval vo vtedajšom Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Stal sa spolutvorcom prvého Súpisu pamiatok na Slovensku, a to hlavne v oblasti súpisu hnuteľných pamiatok. Externe vyštudoval dejiny umenia na FFUK Bratislava a na Umenovednom ústave SAV ukončil externú ašpirantúru prácou „Ikonopisné pamiatky na východnom Slovensku od 16. do 18. storočia“.

Na pamiatkovom ústave pracoval vyše 25 rokov, predovšetkým ako metodik a vedecký pracovník pre oblasť hnuteľných a výtvarných pamiatok, ktorým zasvätil v podstate celý svoj aktívny život. Vďaka znalostiam práva však pracoval aj na organizačno-právnom útvare a venoval sa príprave rôznych legislatívnych noriem pre ochranu, zabezpečenie, sprístupnenie a kultúrno-spoločenské uplatnenie pamiatok. Publikoval desiatky článkov, štúdií a správ, ako aj viacero samostatných knižných publikácií.

Zanechal po sebe rozsiahlu prácu, v ktorej sa snažia pokračovať ďalšie generácie, ktoré odborne vychoval. Dokázal v pamiatkárskych nováčikoch vyvolať a upevňovať záujem o osobitú problematiku hnuteľných a výtvarných pamiatok, trpezlivo im odovzdával svoje skúsenosti a bohaté vedomosti. Aj dnes máme stále čo čerpať z jeho pozostalosti, naďalej sa s ním stretávame prostredníctvom jeho práce, ktorej výsledky tu zostali ako stály zdroj poučenia. Neraz máme možnosť siahnuť po niektorom z odborných materiálov, ktoré tu zanechal. Poškrtané a popísané jeho charakteristickým energickým písmom vždy vyvolajú spomienky. Spomienky na to, ako nás nenásilne a pritom účinne viedol k pamiatkárskemu vedomiu a k láske k tomuto povolaniu, v nás ostávajú a nepochybne aj v budúcnosti sa budeme vracať k jeho odkazu a čerpať poučenie z jeho odbornej práce.

Mgr. Eva Ševčíková