Zbierka výskumných správ - T

Zbierka výskumných správ 1915 - 2004

Zbierka výskumných správ obsahuje predovšetkým textové a fotografické dokumenty vzťahujúce sa k jednotlivým (prevažne nehnuteľným) pamiatkam, pamiatkovým zónam, vývoju miest a podobne. Zbierka bola založená dňa 13. 3. 1963 Dr. Soňou Kovačevičovou

[1].

Najrozsiahlejšie sú súbory dokumentov vytvorené: 
 

• Pamiatkovým ústavom a jeho predchodcami
• Krajskými strediskami štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody
• orgánmi, ktoré Pamiatkový ústav metodicky usmerňoval
• Projektovým ústavom kultúry
• práce Václava Mencla
• Mestským múzeom v Bratislave
• CHZB – Budimex a PKZ Gdaňsk, Poznaň a Vroclav
• Státním ústavem památkové péče a ochrany přírody Praha
• Státním ústavem pro rekonstrukci památkových měst a objektů
• Ateliérom pre projektovanie a diagnostikovanie stavieb PRODIS
• Prírodovedeckou Fakultou Univerzity Komenského v Bratislave
   

Pôvodcovia a obsah zbierky

Základ zbierky tvoria predovšetkým textové a fotografické dokumentácie, ktoré vznikli vlastnou činnosťou Pamiatkového ústavu v rokoch 1951 - 2002 (predchodca Pamiatkového úradu do roku 2002)[2], ako odbornej inštitúcie v oblasti ochrany pamiatok na Slovensku. Ide najmä o pamiatkové prieskumy, výskumy, inventarizácie objektov, zámery obnovy pamiatok (ZOP), programy a zámery pamiatkových úprav (PPÚ, ZPÚ), návrhy na vyhlásenie kultúrnych pamiatok, zón a ochranných pásiem, rôzne odborné metodiky a smernice, ako aj prieskumy a zámery ochrany pamiatok Štátnych reštaurátorských ateliérov[3] (ŠRA).

Autorstvo dokumentov je označené najčastejšie menom pracovníka, ktorý ho vypracoval, prípadne skratkou ústavu.

Súčasťou zbierky sú ďalej návrhy na zápis do ÚZKP a návrhy ochranných pásiem, upovedomenia o zápise KP do štátnych zoznamov, zásady pamiatkových úprav a zámery ochrany pamiatok, taktiež architektonické výskumy a pod. krajských stredísk (KSŠPSOP) a krajských ústavov štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (KÚŠPSOP; predchodcovia dnešných Krajských pamiatkových úradov do roku 2002). Krajské strediská štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody boli zriadené v roku 1960 ako odborné a metodické organizácie KNV. V roku 1969, kedy boli zrušené KNV, krajské strediská boli začlenené do pamiatkového ústavu (vtedy Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody) ako jeho vysunuté pracoviská a špecializované investorsko-správcovské organizácie. V roku 1970 boli pri ONV, ktoré boli hlavným výkonným orgánom v oblasti ochrany pamiatok, zriadené okresné pamiatkové správy (OPS). V roku 1978, podľa nových Zásad ďalšieho rozvoja štátnej pamiatkovej starostlivosti v SSR, sa KSŠPSOP znova stali odbornými organizáciami KNV s pôsobnosťou na území kraja, pričom však zostali zachované aj okresné pamiatkové správy. V roku 1980 uznesenie vlády č. 321 uložilo radám KNV do konca roka integrovať okresné pamiatkové správy podľa územnej príslušnosti do jednotlivých krajských stredísk. Zároveň však v niektorých mestách s väčšou koncentráciou pamiatkovo hodnotných objektov a v MPR zostali OPS zachované ako strediská a ako pracoviská fungujú dodnes. Ku dňu 1. 1. 1984 boli krajské strediská premenované na krajské ústavy štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, stále však v pôsobnosti KNV. V roku 1991, po tom ako bola z krajských ústavov vyčlenená ochrana prírody, boli ústavy delimitované do priameho riadenia Ministerstva kultúry SR a až v roku 1992 opäť včlenené do pamiatkového ústavu (vtedy Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti). Dokumenty sú označené skratkou názvu príslušnej organizácie v dobe ich vzniku.

Ďalšou skupinou dokumentov sú rozhodnutia a upovedomenia o zápise kultúrnych pamiatok, zón a ochranných pásiem, ako aj programy obnovy a smernice krajských národných výborov (KNV), krajských úradov (KÚ), okresných pamiatkových správ (OPS), okresných úradov, obvodných úradov. Boli to orgány, ktoré Pamiatkový ústav metodicky usmerňoval. Dokumenty sú registrované pod autorstvom príslušného subjektu.

Veľkú časť zbierky, viac ako 400 jednotiek, tvoria pamiatkové výskumy, štúdie obnovy, statické posudky a pod. Projektového ústavu kultúry (PÚK) z rokov 1975 – 1991. „Podľa štatútu ústavu medzi jeho špecifické úlohy patrí aj vykonávanie pamiatkových prieskumov a výskumov, ako nepostrádateľných odborných podkladov pre vypracovávanie prípravnej a projektovej dokumentácie obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok. ... Od roku 1975 sa začal postupne na jednotlivých strediskách PUK, na základe rozhodnutia MK SSR, podľa štatútu ústavu a jeho projektového oprávnenia uskutočňovať aj odborný výskum pamiatok. ... Najprv sa začalo s touto činnosťou na stredisku 2 v Bratislave, ktoré bolo do PUK delimitované zo Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a malo pre úspešné vykonávanie pamiatkových výskumov najlepšie predpoklady. [4] Potom začalo vykonávať výskumy stredisko 3 v Banskej Bystrici a od roku 1977 sa robí výskum pamiatok aj na projektovom stredisku 4 v Prešove. V súčasnosti má Projektové stredisko 2 v Bratislave tri skupiny pamiatkového výskumu a po jednej stredisko 3 v Banskej Bystrici a strVýskumné skupiny pozostávali najmä z historikov umenia, historikov - archivárov, architektov a technikov a špecializovali sa na prieskumy a výskumy solitérnych nehnuteľných kultúrnych pamiatok a mestských blokov. Išlo prevažne o hĺbkové a sondážne prieskumy a niekoľko podrobných povrchových stavebno-historických prieskumov. Dokumenty sú registrované pod autorstvom „PÚK“ stredisko 4 v Prešove.“

Autori spomínaných výskumov PUK po zániku ústavu v roku 1991 naďalej vykonávali výskumy, spočiatku ako Pamiatkový výskum Konzorcium, neskôr ako jednotlivci (najmä PhDr. Norma Urbanová, PhDr. Helena Haberlandová, PhDr. Soňa Zrubcová).

Do zbierky bolo zaradených aj niekoľko prác Doc. PhDr. Ing. arch. Václava Mencla, DrSc.: dva výskumy slovenskej ľudovej architektúry (drevenej a juhoslovenskej) z rokov 1951 – 1952 (T 339, T 340); séria fotoalbumov z rokov 1928 – 1935 s popismi architektúry na Slovensku od rímskych stavieb po neskorú gotiku (T 1042 – T 1049); a súpis výtvarných pamiatok okresu Nové Mesto nad Váhom, ktorý vyhotovili poslucháči Ústavu dejín umenia Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave v roku 1951 pod Menclovým vedením. Fotoalbumy boli získané odkúpením od Václava Mencla s ďalšími dokumentmi v roku 1975.

Od roku 1994 sú v zbierke zahrnuté aj archeologické výskumy a nálezové správy z Hradu Devín a meštianskeho domu na Hutníckej 17 v Devíne, ktoré vypracovalo Mestské múzeum v Bratislave. Ide o archeologické výskumy z rokov 1968 – 1992.

V rokoch 1978 – 1983 boli vypracované a pre archív získané architektonické a archeologické výskumy poľských podnikov CHZB – Budimex a PKZ Gdaňsk, Poznaň a Vroclav (p.p. Pracownie konserwacji zabytków). Ide o komplexné, rozsiahle materiály výskumov realizovaných vo viacerých meštianskych domoch v Banskej Štiavnici (PKZ Gdaňsk), v radnici v Bardejove (PKZ Poznaň) a Dóme sv. Alžbety v Košiciach (PKZ Vroclav). 

Zbierka zahŕňa taktiež koncepcie a metodiky českého Státního ústavu památkové péče a ochrany přírody Praha (SÚPPOP) z rokov 1983 (1979) – 1989 ako aj pamiatkové výskumy ateliérov Státního ústavu pro rekonstrukci památkových měst a objektů (SURPMO) v Prahe, Brne a Olomouci týkajúcich sa pamiatkových objektov na Slovensku.

Od roku 1992 vznikali v Ateliéri pre projektovanie a diagnostikovanie stavieb PRODIS posudky technického stavu historických objektov, statické posudky a pod., zaradené do zbierky postupne po každom ukončenom kalendárnom roku, až do roku 2000. Materiály sú evidované pod menami autorov – „Kohút“ (ing. Vladimír Kohút), „Pichová“ (ing. Marta Pichová).

Ucelenou časťou zbierky sú Inžiniersko-geologické pasportizácie hradov, ktoré vypracovala Katedra inžinierskej geológie Prírodovedeckej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PrírF UK) v spolupráci s Katedrou geotechniky Stavebnej fakulty STU a firmou GEOstatik zo Žiliny. „Predmetná úloha, ktorá bola schválená schvaľovacím protokolom dňa 13. 8. 1992 ... sa riešila v dvoch etapách. V rámci prvej etapy, ktorá bola časovo obmedzená rokom 1994, bolo predmetom inžinierskogeologického prieskumu 38 lokalít, potom v súlade so Zmenou č. 1 k Projektu geologicko-prieskumných prác zo dňa 8. 1. 1995 bol počet skúmaných lokalít rozšírený o 15, takže celkový počet spolu dosiahol 53. Dodatkom č. 2 zo dňa 15. 11. 1995 k zmluve o vykonaní geologických prác sa stanovil termín ukončenia prác na október 1997 a nakoniec Dodatkom č. 3 zo dňa 2. 7. 1997 sa tento upresnil na 30. marec 1998.“

[5] Pasporty boli vypracované v rokoch 1994 – 1997 a sú evidované pod autorstvom „PrírF UK, kol.“ V Archíve Pamiatkového úradu SR sa nachádzajú všetky pasporty okrem hradu Brekov.

Ďalšie výskumy, nálezové správy, programy pamiatkových úprav, inventarizácie a pod. v zbierke vypracovali: Mestský ústav ochrany pamiatok (MUOP, predtým MSPSOP, MSPS), Slovenské národné múzeum (SNM), útvary hlavného architekta v Bratislave, Košiciach, Martine a Žiline, Fakulta architektúry STU (FA STU, FA SVŠT), Stavebná fakulta STU (SF STU, SF SVŠT), Filozofická fakulta UK (FF UK), Pamiatkostav, Stavoprojekt, a ďalší. Dokumentáciu týkajúcu sa urbanizmu vypracovávali najmä Stavoprojekt a URBION.

Archívna charakteristika zbierky

Zbierka výskumných správ obsahuje dokumenty, ktoré vznikli v rokoch 1950 – 2004, ojedinele aj od roku 1915. Zbierka nie je uzavretá.

Pri inventarizácii jednotiek sa sledujú nasledovné údaje: 

Názov dokumentačnej jednotky;

Údaje o vzniku – autor a rok vzniku;

Adresné údaje – názov obce, miestnej časti, ulice, číslo objektu;

Identifikačné údaje nehnuteľnej pamiatky - unifikovaný názov objektu alebo kultúrnej pamiatky s jeho bližším určením; zaužívaný názov objektu; číslo objektu v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (pokiaľ je zapísaný);

Identifikačné údaje hnuteľnej pamiatky - unifikovaný názov objektu alebo kultúrnej pamiatky s jeho bližším určením; zaužívaný názov objektu; číslo objektu v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (pokiaľ je zapísaný);

Údaje o archivácii - miesto archivovania jednotky (zvyčajne PU – Archív Pamiatkového úradu SR); názov organizácie, v ktorej je uložený originál, pokiaľ ide v Archíve PU SR o kópiu; rok archivovania v Archíve PU SR.

Dokumentačné jednotky sú zapisované do prírastkovej knihy, kde im je priradená signatúra. Zároveň je vytvorený kartotečný lístok pre lokalitný katalóg Zbierky tematických výskumov, označený písmenom T (druh dokumentačnej jednotky). Katalóg je prístupný v bádateľni Archívu PU SR. Od začiatku 90. rokov 20. stor. sú jednotky evidované aj elektronicky v programe DBASE (prehliadateľná aj cez MS Excel) a taktiež prístupné v bádateľni. Od roku 2004 je databáza prístupná na internete.

Predkladaný inventár je zoradený lokalitne, ďalej podľa typu objektu a registruje tieto údaje o dokumentačnej jednotke:

1. signatúru (SIGN)
2. formát dokumentu (FOR)
3. názov obce - miestnej časti (OBEC)
4. typ objektu (UNPO)
5. bližšie určenie objektu (BURC)
6. názov dokumentačnej jednotky (NDJ)
7. adresa (ADR)
8. orientačné číslo (ORCIS)
9. autor (AUTOR)
10. rok vzniku dokumentu (VZN)

Revízie zbierky

Zbierka dosiaľ prešla viacerými revíziami:
 

• 1969 – „preraďovanie do IV. oddelenia“
• 1970 – „vyradenie do II. odboru“
• 1976 – preradenie v rámci zbierky – spojenie viacerých dokumentačných jednotiek
• 1988 – vyraďovanie
• 1992 – preradenie niektorých dokumentačných jednotiek do Zbierky reštaurátorských dokumentácií – Plávková
• 1993 – 1995 – preradenie niektorých jednotiek do spisového archívu – Pachanská, Žilinčíková
• neznámy dátum – preradenie niektorých jednotiek do Zbierky základných výskumov.

Poslednú revíziu zbierky vykonala období február – august 2003 Mgr. Terézia Volková.

 

© Terézia Volková, 2005

[1]

Podľa záznamu v 1. časti prírastkovej knihy.
[2]

Ďalšie názvy ústavu boli: v rokoch 1951 – 1958 Slovenský pamiatkový ústav; 1958 – 1981 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP); 1981 – 1991 Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti (ŠÚPS); 1991 – 1994 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti (SÚPS), 1994 – 1996 Pamiatkový ústav (PÚ); 1996 – 1998 Národné pamiatkové a krajinné centrum (NPKC); 1998 – 2002 opäť Pamiatkový ústav.
[3]

Štátne reštaurátorské ateliéry existovali v rokoch 1981-1994. Potom boli súčasťou Pamiatkového ústavu, dnes sú súčasťou Pamiatkového úradu SR.
[4]

Súpis pamiatkových výskumov vykonaných v Projektovom ústave kultúry Bratislava v rokoch 1975 – 1989, PUK Bratislava 1990; uložené v Archíve PÚ SR, sign. T2269
[5]

Inžinierskogeologická pasportizácia vybraných historických objektov – Záverečná správa; Archív Pamiatkového úradu SR, T 4872, s. 2