Zbierka schematických zameraní - V
Zbierka schematických zameraní 1915 - 2004
Od roku 1954 Slovenský pamiatkový ústav robil systematický výskum pamiatok s cieľom publikovať výsledky vo forme súpisov. [2] Na výskume v teréne sa zúčastnili zamestnanci ústavu. Výskum uskutočňovali v pracovných tímoch: architekt, historik umenia a fotograf. Materiály získané v rokoch 1954–1962 zahŕňali textovú, grafickú – kresebnú a fotografickú dokumentáciu. Toto nespočetné množstvo materiálu sa začalo spracovávať v dokumentačnom oddelení Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) v roku 1961. Zhromaždený materiál z tejto akcie súpisu pamiatok sa triedil podľa druhu dokumentačného materiálu a boli mu prideľované signatúry v jednotlivých samostatných dokumentačných zbierkach. Grafická dokumentácia bola zaevidovaná v zbierke V – schematické zamerania, textová časť výskumu v zbierke Z – základný výskum[3] a negatívy vo fonde negatívov.
Pri zameriavaní vypomáhali aj študenti. Už v rokoch 1951 –1953 sa výskumu zúčastnili poslucháči bratislavskej univerzity pod dozorom Vladimíra Wágnera v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Bytča, Martin, ako aj v plánovaných mestských pamiatkových rezerváciách.[4] Na dokumentovaní kultúrnych pamiatok začali spolupracovať aj príslušné katedry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave v rámci letných prázdninových aktivít.
Zbierka obsahuje tieto druhy dokumentov: pôdorysy, rezy, pohľady, situácie v mierke 1:100, 1:200, detaily v mierke 1:10,1:20, ďalej kresby, škice, poľné náčrty. V dokumentoch sa vyskytujú autori (medzi nimi i študenti): Križan, Puškár, Bašková, Mencl, Krejči, Juráková, Bonda, Jablanczy, Cimmerman, Jánsky, Jendreják, Boudová, Polák, Czihal, Fackenberg, E. Alexy, Majzlan, Kandrik, Piffl, Slatinský, Machač, Fiala, Hraško, Jursa, Molnárová, Medrická, Toman, Hanzel, Vranka, Pochylý, Ivan Michalovič, Kukuc, Kim ik Taj, Salamon, Buth, Pagáčová, M. Beluš, Bányai, Mrňa, Kalafús, Stančík, Čaba, Valachovič, Klučár, Minarovský, Pochylý, Šlachta. Dokumenty z tohto obodbia sú v zbierke pod signatúrami: V 1 – 3146, V 3151 – 6656, V 6662 – 6667, V 6736 – 6770, V 6840 – 6878, V 10200 – 10243.
V rokoch 1968–1972 SÚPSOP vykonal umelecko – historický a architektonický výskum kultúrnych pamiatok v mestskej pamiatkovej rezervácii Bratislava (MPR). MPR Bratislava bola rozdelená do 35 blokov. Výskumu a zameriavania sa zúčastnili pracovníci SÚPSOPu, Inžinierskej geodézie a kartografie, študenti Slovenskej vysokej školy technickej. Študenti vypomáhali pri zameriavaní objektov. V jednotlivých blokoch pracovali dvojice pracovníkov: historik umenia a architekt (A. Jursa – R. Hriadeľová, E. Križanová – K. Fabini, M. Jančušková – V. Kodoňová, B. Puškárová – Ľ. Husovská, R. Ondreičková...). Kompletné výstupy výskumov sú uložené v zbierke tematických výskumov.[5]
Grafická dokumentácia tejto časti zbierky obsahuje: pôdorysy, rezy, pohľady, situáciu, detaily architektonických prvkov. Je v mierke 1:100, 1:200, 1:10, 1:20. Nachádzajú sa pod signatúrami: V 3150, V 6731 – V 6733, V 6771 – V 6814, V 6823, V 6833 – V 6839, V 6908 – V 7163, V 7262 – V 7267, V 10 122.
Katedra etnografie a folkloristiky FFUK v Bratislave začala koncom 60-tych rokov organizovať medzinárodný etnologický seminár pod názvom Seminarium Ethnologicum. Bolo to dvojtýždňové podujatie organizované od roku 1968 každoročne na inom mieste na Slovensku. Zúčastňovali sa ho študenti v rámci svojej povinnej odbornej praxe spolu so svojimi pedagógmi. V rokoch 1973 a 1974 spoluorganizátorom Seminaria bol i SÚPSOP. Študenti FA SVŠT sa podieľali na dokumentovaní kultúrnych pamiatok ľudového staviteľstva vo vtedajších okresoch Trenčín a Rožňava.[7] Ústav uzavrel spoluprácu s Fakultou architektúry SVŠT a zameriavanie sa uskutočnilo vo viacerých okresoch Slovenska v rámci letných prázdnin. Išlo o zamerania objektov v mierke 1:100, 1:200 a detaily v mierke 1:20. Zameriavali sa kultúrne pamiatky ľudového staviteľstva zapísané vo vtedajšom štátnom zozname a pamiatky nachádzajúce sa v lokalitách: Čičmany, Osturňa, Ždiar, Podbiel, Špania Dolina, Brhlovce. Tieto lokality boli v roku 1977 vyhlásené za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.
Technická dokumentácia z týchto rokov je v zbierke uložená pod signatúrami: V 7301 – V 7908, V 7910 – 7941, V 7945 – 8022, V 8026 – 8170, V 8181 – 9203, V 9205 – 9216, V 9220 – 9252, V 9256 – 9375, V 9385 – 9808, V 9845 – 9965, V 10664 – 10685, V 10715 – 10775, V 10778 – 10816, V 10822 – 10881.
- Program pamiatkových úprav (PPÚ) z rokov 1983 – 1986. Signatúry: V 10 114 – V 10 116, V 10 119 – V 10 121.
- Pôdorysy MPR z roku 1987: Bratislava – Staré Mesto, Banská Štiavnica, Levoča, Kremnica, Bardejov, Spišská Kapitula a Nitra. Signatúry: V 7223 – V 7224, V 7227 – V 7231.
- V roku 1984 Zdeněk Vácha s kolektívom zameral kaštieľ v mierke ? v Nitrianskej Strede (signatúry V 7296 – V 7298) a kúpeľný dom „napoleónske kúpele“ v Piešťanoch (signatúry V 7299 – V 7300, V 10 049).
- Jana Šulcová zdokumentovala v Dolnej Krupej fasády kaštieľa v mierke, signatúry: V 10 071 – V 10 073 a kaštieľ v Seredi, signatúra V 10 074.
- V roku 1985 Milan Križan zachytil urbanistický vývin mesta Kežmarok od 12. do 18. storočia, signatúry: V 6657 – V 6661.
- Grafická dokumentácia z archeologického výskumu v Trnave, Hlavná 38, 39, signatúry: V 10 128 – V 10 130, Študentská 2, signatúra 10 131, hrad v Nitre, signatúry V 9827 – 9839 a archeologická lokalita v Žabokrekoch. V zbierke je pod signatúrami V 10 002 – V 10010.
- Tesák v roku 1991 zameral dom meštiansky v Lučenci, Kubínyiho 7, signatúry V 10 075 – V 10 081.
- V roku 1994 Norma Urbanová vykonala pamiatkový výskum kláštornej sýpky v Šahách. Časť pamiatkového výskumu – technická dokumentácia sa nachádza v zbierke pod signatúrami: V 9972 – V 9984. Kompletný pamiatkový výskum je uložený v zbierke tematického výskumu. [10]
V roku 1992 Pamiatkový ústav v Bratislave podpísal medzinárodnú zmluvu o vzájomnej spolupráci s pamiatkovým úradom Országos Műemlékvédelmi Hivatal – OMH v Budapešti. V súčasnosti je to Kulturális Örökségvédelmi Hivatal v Budapešti (KOH).
Intenzívna spolupráca medzi archívom PÚ SR a archívom KOH nastala po roku 1996. Dr. Váliné Pogány, vedúca archívu, začala spracovávať kresebnú dokumentáciu prác J. Könyökiho, ktorá vyústila vo veľkolepú výstavu v Budapešti v roku 1999 pri príležitosti 170. výročia jeho narodenia. Pracovníci archívu v Bratislave sa podieľali na príprave katalógu ku výstave.[11]
Jozef Könyöki patril medzi najhorlivejších korešpodentov Uhorskej dočasnej pamiatkovej komisie. Pamiatky zakresľoval na západnom a strednom Slovensku. Narodil sa 19.2.1829 v Moči. Študoval na polytechnike a na maliarskej akadémii vo Viedni. V rokoch 1853 – 1855 pôsobil ako domáci učiteľ vo Florencii, Palerme a Messine, roku 1855 – 1861 bol úradníkom urbárskej stolice v Trnave a od roku 1861 do roku 1897 bol profesorom kreslenia na reálke v Bratislave. Jeho bohatá a kompletná kresebná dokumentácia ku slovenským pamiatkam (najmä hradom a kaštieľom) je uložená v KOH v Budapešti pod heslom Könyöki vo fonde historickej plánovej dokumentácie. Fond je sprístupnený. Lístkový katalóg fondu je uložený a abecedne usporiadaný podľa lokalít. Na katalógovom lístku sú údaje: názov obce, druh pamiatky, názov dokumentu (pôdorys, situácia, pohľad..), spôsob vyhotovenia (kresba, tuš..), rok vyhotovenia a evidenčné číslo. V rámci prípravných prác pre tvorbu katalógu ku výstave bola nafotená všetka kresebná dokumentácia na farebný negatív formátu 6x6 cm. Negatívy ku kultúrnym pamiatkam zo slovenského územia maďarská strana poskytla archívu PÚ SR.[12] V roku 2000 pracovníci KOH v spolupráci s Mestským múzeom v Bratislave zorganizovali v priestoroch starej radnice v Bratislave výstavu – Výber prác Jozefa Könyökiho. O rok neskôr sa výstava uskutočnila i v Nitre. KOH darovalo archívu PÚ SR kópie kresebnej dokumentácie z týchto výstav.
V tejto zbierke sa nachádzajú kópie kresieb formátu A4 vyrobené zo získaných negatívov a ďalej je v nej časť kópií exponátov z uskutočnených výstav na Slovensku. Sú uložené pod signatúrami: V 10 314 – V 10 328, V 10 487 – V 10653, V 10 663, V 10 882 – V 10894.
V rámci stálej úspešnej spolupráce medzi oboma archívami (KOH a PÚ SR), ako aj inými štátnymi archívami (napr. MOL Budapešť...) v zahraničí a na Slovensku, priebežne narastá zbierka kópií dokumentov ku kultúrnym pamiatkam zo slovenského územia z obdobia pred prvou svetovou vojnou. V zbierke sa nachádzajú kópie grafickej dokumentácie z týchto archívov:
- Názov archívnej jednotky
- Údaje o vzniku – pôvodca, autor a rok vzniku
- Adresné údaje – názov obce, miestnej časti, ulice, číslo objektu
- Identifikačné údaje nehnuteľnej pamiatky - unifikovaný názov objektu alebo kultúrnej pamiatky s jeho bližším určením; zaužívaný názov objektu; číslo objektu v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (pokiaľ je zapísaný)
- Údaje o archivácii - miesto archivovania jednotky (zvyčajne PÚ – Archív Pamiatkového úradu SR); názov organizácie, v ktorej je uložený originál, pokiaľ ide v Archíve PU SR o kópiu; rok archivovania v Archíve PÚ SR.
Ušáková, M.: Výskumy a dokumentácia ľudovej architektúry v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. In: Pamiatky Príroda, 1980, č.4, s.:14-17.