Zbierka projektov a plánov - A
Rozbor a charakteristika
zbierky
Zbierka projektov a plánov sa začala systematicky spracovávať po roku 1961. Medzi prvé spracované dokumenty vzniknuté v 50. a 60. rokoch minulého storočia, ktoré sa zaevidovali do prírastkovej knihy, boli zamerania starého stavu, prvostupňová, druhostupňová a treťostupňová dokumentácia, úvodné a technické projekty k historickým objektom. Autormi týchto dokumentov boli zamestnanci Krajského projektového ústavu pre výstavbu miest a dedín (založený v roku 1948, neskôr premenovaný na Krajský projektový ústav pre bytovú a občiansku výstavbu Západoslovenského KNV a v roku 1966 na Stavoprojekt), SURPMO Praha (Státní ústav pro rekonstrukci památkových měst a objektu). Tieto dokumenty majú signatúry A 1 – A 956.
Súčasťou spisov prvých slovenských pamiatkových orgánov v rokoch 1919 – 1950 boli aj projekty, plány a iné obrazové dokumenty. Časť týchto príloh sa spracovala v roku 1966 a zaradila do Zbierky projektov a plánov (signatúry A 959 – A 1380). Stále však zostávala časť nezaevidovaných dokumentov nachádzajúcich sa v šiestich škatuliach. V roku 2004 sme ich spracovali a zinventarizovali. Ide prevažne o architektonické zamerania, ktoré pamiatkové orgány získavali postupne ako prílohy spisov, prípadne vznikali jeho vlastnou činnosťou. Aj novospracované projektové dokumentácie boli uložené do Zbierky projektov a plánov pod signatúrami A 9301 – A 9691. Dokumenty, ktoré vznikli počas existencie Štátneho referátu (teda v rokoch 1922 – 1938), boli označené aj číslom spisu, ktorého prílohou pôvodne boli. Toto číslo bolo doplnené do starších aj najnovších prírastkov v tvare „Ref. č. ...“. Podľa tohto čísla je potom jednoznačne priraditeľné k pôvodnému spisu. Kompletný inventár je k dispozícii aj v elektronickej forme.
Do kompetencií Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku spadali predovšetkým budovy do polovice 19. storočia, ale aj pamiatky ľudové a prírodné, ako aj svojráz kraja a domoviny. Podľa § 4 tohto nariadenia bol Vládny komisariát poverený organizáciou vedeckého a odborného výskumu pamiatkového fondu, no spolurozhodoval aj pri demoláciách budov, regulácii miest, stavebných zmenách a úpravách, novej výstavbe, stavbách tovární, železníc, mostov a pod.
Vládnym komisárom bol menovaný architekt Dušan Jurkovič. Napĺňanie vládneho nariadenia pod jeho vedením predstavovalo do veľkej miery vlastnú projektovú činnosť pri pamiatkových prestavbách a úpravách. Jeho koncepcia sa asi najvýraznejšie prejavila pri obnove Čičmian po požiari v roku 1921, keď spolu s Jindřichom Mergancom a Otmarom Klimešom navrhli niekoľko typov drevených domov, z ktorých sa potom realizovala nová výstavba. Jurkovičovi ako činnému umelcovi išlo predovšetkým o živú tradíciu, nie o rezerváciu a historický originál. Tieto projekty sa dodnes zachovali a sú súčasťou práve tejto zbierky.
V roku 1922 bol komisariát premenovaný na Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku a jeho prednostom sa stal historik umenia dr. Ján Hofman. Ten už ako pracovník Vládneho komisariátu bol istým oponentom svojho predchodcu, keď za rozhodujúce kritérium považoval hodnotu veku a hlavnou metódou zachovania pamiatok bola z neho vyplývajúca konzervácia dochovaného stavu. A tak hoci zriadením Štátneho referátu nenastali výraznejšie zmeny v kompetenciách tohto pamiatkového orgánu, prístup k pamiatkam samotným sa postupne menil.
Hofmanovou prácou bol, okrem iného, prvý súpis stavebných pamiatok Bratislavy a ich zakreslenie do pôdorysu mesta. Tento súpis neskôr poslúžil pri rozsiahlej regulácii mesta v rokoch 1930 – 1950, o ktorej Štátny referát spolurozhodoval. Svedčí o tom množstvo zachovaných demolačných plánov a plánov prestavieb bratislavských budov.
Štátny referát musel často čeliť aj pokusom postaviť namiesto starých primalých kostolov nové väčšie chrámy, resp. nejakým spôsobom ich rozšíriť a zväčšiť. Po roku 1927 navyše Krajinský úrad udeľoval subvencie na opravu objektov na základe odporúčania komisariátu. Na juhu Slovenska si v tom čase farské obce húfne prestavovali svoje drobné kostolíky, ktoré už nepostačovali rozrasteným dedinám, a práve medzi nimi bolo mnoho románskych. Farári nás k tomu volali; bolo treba vymýšľať najrôznejšie spôsoby ich rozšírenia, aby románske zostalo aspoň jadro. Ináč hrozilo, že ich cirkev opustí či zbúra a postaví si nové, spomínal neskôr Václav Mencl. Pracovníci Štátneho referátu však nielen rozhodovali o adaptácii, neraz sa na prestavbe podieľali aj vlastným projektovaním. Prišiel i zástupca cirkevnej obce a miestny murársky majster; s nimi som prerokovával, ako si predstavujeme spôsob zväčšenia, aby všetci videli na oltár a predsa aby stará stavba zostala; keď súhlasili, rozložil som dvojmeter, kostol za pol hodiny zameral a na farskom stole za ďalšiu hodinu narysoval projekt v pôdoryse, v reze i v hlavných priečeliach. Adaptované boli mnohé kostoly po celom území Slovenska.
V marci 1939 Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku zanikol. Jeho právomoci a agendu prevzalo Ministerstvo školstva a národnej osvety. Veľkú časť zachovanej projektovej dokumentácie z tohto obdobia tvoria demolačné plány, často zrejme objektov zasiahnutých vojnou. Od roku 1945 kompetencie pamiatkovej inštitúcie zastupovalo najprv Povereníctvo školstva a osvety a od roku 1948 až do vzniku Pamiatkového ústavu v roku 1951 Povereníctvo školstva, vied a umení. Aj tieto dokumenty boli zaevidované v Zbierke projektov a plánov.
Základ zbierky tvoria materiály, ktoré vypracoval
Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP) v rámci
svojej výskumnej a projekčnej činnosti. V návrhu štatútu SÚPSOP z roku
1966 sa uvádzajú povinnosti v oblasti projektovej prípravy:
- projektuje úpravy významnejších kultúrnych pamiatok podľa naliehavosti a významu a spolupracuje s inými projektovými ústavmi a ateliérmi, ktorí takúto činnosť vykonávajú,
- vypracúva študijné návrhy výskumného charakteru na využitie a úpravu kultúrnych pamiatok pre potreby pamiatkovej starostlivosti a ako podklady pre zostavenie investičných úloh a zámerov,
- spracúva v spolupráci s inými projektovými organizáciami a ateliérmi územné plány a generálne riešenie historických jadier miest a obcí význačnej kultúrno-historickej hodnoty,
- vypracúva komplexnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu jednotlivých významných pamiatkových objektov, stavieb a ich súborov podľa platných smerníc o projektovej dokumentácii,
- plní funkciu a úlohu generálneho projektanta podľa platných smerníc. Vyhodnocuje realizované projekty a stavby a overuje teoretické podklady.
Podľa organizačnej
štruktúry z roku 1970 existoval v úseku pamiatkovej starostlivosti Odbor
projektovania stavieb, ktorý mal dva architektonické ateliéry, jeden geodetický
ateliér a ateliér špecialistov. Architektonické ateliéry zabezpečovali komplexné
vypracovanie projektov, riešili odborné, študijné a projektové úlohy SÚPSOP.
Zameriavali sa na študijné projekty ponukového charakteru a na študijné projekty
výskumného charakteru za účelom skúmania najvhodnejšieho využitia pamiatky pri
maximálnom zachovaní všetkých odborných zásad starostlivosti o kultúrne
pamiatky. Geodetický ateliér zabezpečoval zameriavanie priestorov a objektov
kultúrnych pamiatok. Spracovával elaboráty komplexného zamerania pamiatok,
vyhotovoval čiastkové a doplňujúce zamerania. Vypracúval posudky na zamerania,
vypracované inými generálnymi projektantmi. Ateliér špecialistov vypracúval
posudky na štúdie a projekty vyhotovené inými generálnymi projektantmi,
vypracúval statické posudky konštrukcie ako podklad pred začatím projektových
prác. Vypracúval štúdie a projektovú dokumentáciu pre pamiatkové úpravy
objektov, vypracúval alebo posudzoval rozpočtovú dokumentáciu. Zameriaval sa na
akcie zabezpečované priamo ústavom.
V 70. rokoch sa tento druh činnosti SÚPSOP ešte prehĺbil. Podľa § 6 dočasného štatútu z roku 1973 SÚPOSP v oblasti prípravy obnovy pamiatok vypracúva architektonické štúdie na využitie a obnovu významných pamiatok ako podklady pre zostavenie projektových úloh, spracúva urbanistické štúdie pre riešenie pamiatkových rezervácií, historických jadier miest a obcí význačnej hodnoty kultúrno-historickej, vypracúva komplexnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu významných pamiatkových objektov stavieb a ich súborov podľa platných smerníc o projektovej dokumentácii, vyhodnocuje realizované projekty. Výstupom týchto akcií a úloh boli eleboráty, ktoré sa ukladali vo vtedajšej dokumentácii SÚPSOP. K nim patrili aj výstupy komplexnej investorskej činnosti, ktorú SÚPOSP vykonával na ústredne zabezpečovaných akciách obnovy pamiatok podľa plánu MK SSR. V rámci odberateľsko-dodávateľských vzťahov so špecializovanými a inými organizáciami zabezpečoval všetky druhy prípravných, projektových a realizačných prác, ktoré súviseli s plánovanou obnovou pamiatok. Projektová dokumentácia a kolekcia výstupov investorskej zložky SÚPSOP bola spracovávaná podľa vtedy platných právnych predpisov – zákon č. 152/1959 Zb. z. o dokumentácii stavieb, Vyhláška Štátnej komisie pre techniku č. 107/1966 Zb. z. o dokumentácii stavieb, Vyhláška č. 163/1973 Zb. z. Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o dokumentácii stavieb. Autormi dokumentov boli najmä: Ing. arch. Tibor Kalafús, Ing. arch. Milan Križan, Ing. arch. Fifik, Ing. arch. Ostertág, Ing. arch. Chlup, Ing. arch. Imrich Puškár, Ing. arch. Jozef Lichner. Významnú súčasť zbierky z tohto obdobia tvorí grafická dokumentácia historických blokov Bratislavy, ktorá vznikla v rokoch 1968 – 1970 ako výsledok rozsiahleho stavebno-historického výskumu mestskej pamiatkovej rezervácie. Dňa 1. apríla 1975 sa odbor projektovania stavieb a investičná zložka odčlenili od SÚPSOP a boli presunuté do inštitúcie Ústav pre vývoj a projektovanie stavieb kultúry a obnovu pamiatok so sídlom v Bratislave (neskorší Projektový ústav kultúry).
Zbierka obsahuje aj projektovú dokumentáciu od iných organizácií, ktoré vykonávali projektovú činnosť k obnove kultúrnych pamiatok. Boli to najmä tieto organizácie: Dopravoprojekt, DRUPOS Bratislava, FA SVŠT, Geologický průzkum, Interprojekt Brno, Krajský projektový ústav pre bytovú a občiansku výstavbu Bratislava, Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava a Prešov, Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava a Prešov, Stavoprojekt Bratislava, Okresná pamiatková správa Dolný Kubín, Okresná pamiatková správa Liptovský Mikuláš, Okresná pamiatková správa Poprad, okresné stavebné podniky, Pamiatkostav Žilina, Projektový ústav pre výstavbu miest a dedín, Slovenský fond výtvarných umení Bratislava, Stavokombinát, Štátny projektový a typizačný ústav, URBION, Geodézia, n. p. a pod. Ide o rôznu projektovú dokumentáciu, ktorej vznik súvisel s právnymi predpismi o dokumentácii stavieb v období jej vzniku. Vždy nové právne predpisy (pozri vyššie) určovali druh projektovej dokumentácie k obnove historických objektov, ktorú bolo potrebné vypracovať. Boli to prvostupňová, druhostupňová a treťostupňová dokumentácia, generálna oprava, generálne riešenie obnovy, architektonická štúdia, architektonicko-stavebné riešenie, architektonicko-urbanistická štúdia, štúdia interiérov, štúdia k projektovej úlohe, štúdia obnovy, štúdia rekonštrukcie, investičná úloha, polohopisné a výškopisné zameranie, zameranie objektov, projektová úloha, rekonštrukcia, niekoľko stupňov projektov (jednostupňový, úvodný, technický, vykonávací), projektová úloha, rôzne posudky (statický, geologický), komplexný návrh obnovy, adaptácia, architektonicko-stavebné riešenie, zadanie stavby a pod. Okrem dokumentácie k objektom sa spracovávala aj dokumentácia k pamiatkovo chráneným územiam (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a iné) – asanačné plány, územné štúdie, štúdie súboru stavieb, komplexné návrhy štúdie obnovy, územné plány centrálnej mestskej zóny (CMZ), návrhy územných plánov (ÚPN), územné plány zóny (ÚPZ) a pod.
Pozoruhodná je kolekcia projektovej dokumentácie získaná zo Stavoprojektu. Stavoprojekt ako projektová organizácia, ktorej náplňou boli územnoplánovacie podklady, urbanistické štúdie a územné generely, územné plány a projekty sídelných útvarov a zón, generálne opravy a rekonštrukcie pamiatkovo chránených objektov. Zbierka obsahuje približne 1197 projektových dokumentácií. Autorom 237 dokumentácií je Ing. arch. Karol Chudomelka. K. Chudomelka založil osobitnú zložku projekcie pre rekonštrukciu pamiatok v podniku Stavoprojekt, v ktorom pôsobil do roku 1985 ako hlavný architekt. Zakladá špecializovaný ateliér pre pamiatkovú obnovu historických stavieb na Slovensku a neskôr sa ukáže – aj vlastnú školu pre osobitnú profesiu architekta – pamiatkara, ktorého zásluhou je záchrana a humánna reštitúcia historického architektonického fondu Slovenska. Uskutočňuje so svojím ateliérom prvý výrazný krok k modernému ponímaniu pamiatkovej ochrany v zmysle súdobých európskych trendov. V katalógu k výstave jeho celoživotného diela v roku 1994 je vypracovaný kompletný zoznam jeho prác architektonických rekonštrukcií a tvorby v pamiatkovom prostredí. V našej zbierke sa nachádzajú materiály k hradom Červený Kameň, Fiľakovo, Oravský Podzámok, Trenčín, Zvolen, Budatín, Lednica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Vígľaš, ku kaštieľom v Belej, Betlanovciach, Betliari, Bytči, Dolnej Mičinej, Humennom, Jasenici, Liptovskom Jáne, Marianke, Markušovciach, Moravanoch nad Váhom, Ožďanoch, Senici, Skýcove, Spišskej Belej – Strážkach, Stupave, Svätom Antone, k meštianskym domom v Bratislave, Kremnici, Banskej Bystrici, k mestských opevneniam v Kremnici a Krupine, k radnici a Pálffyho paláci v Bratislave, ku kostolom v Handlovej, Bíni, Bratislave, Paludzi, ku kláštorom v Štiavnických Baniach a Červenom Kláštore, k synagóge v Lučenci, k radnici v Novej Bani, k historickému jadru v Košiciach a Pezinku, ale aj ku kultúrnym pamiatkam v Liptovskej Mare, Spišskej Sobote, Vrbove, Zemianskych Kostoľanoch a iným.
Meno Ing. arch. Ferdinanda Milučkého je taktiež spojené s projektovou dokumentáciou Stavoprojektu. Ide hlavne o štúdie obnovy jednotlivých blokov v mestskej pamiatkovej rezervácii a meštianskych domov v Bratislave. Ing. arch. Artúr Slatinský – Szalatnai už v roku 1922 v Bratislave na Heydukovej ulici projektoval eklekticizmom poznačenú synagógu (signatúra A 713). V 60. rokoch realizoval Pamätník SNP na Jankovom vŕšku v Uhrovci (signatúra A 1479, A 1431), rekonštrukcie kaštieľov v Turčianskych Tepliciach – Diviakoch a Vajke nad Žitavou, Akadémiu Istropolitanu a niekoľko pamiatkových meštianskych objektov v Bratislave. V zbierke je zaevidovaných 43 elaborátov tohto architekta.
Medzi výrazné osobnosti dejín pamiatkovej starostlivosti patrí Ing. arch. Alfred Piffl – architekt, pedagóg a pamiatkar. V roku 2007 uplynulo 100 rokov od jeho narodenia. Pri tejto príležitosti FA STU spolu s Pamiatkovým úradom SR, Spolkom architektov Slovenska, Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Slovenským národným múzeom v Bratislave zorganizovala medzinárodnú konferenciu, z ktorej príspevky budú publikované v pripravovanom zborníku. Lucia Porubská, pracovníčka archívu, zhodnotila Alfreda Piffla a pamiatkovú obnovu z pohľadu dokumentov Archívu PÚ SR. Príspevok je publikovaný v internom časopise archívu Informátor č. 36/2007. Projektová dokumentácia A. Piffla sa v zbierke nachádza pod signatúrami: A 42, A 58, A 137, A 196, A 228, A 233, A 252, A 254, A 314, A 316, A 317, A 324, A 325, A 332, A 337, A 338, A 344, A 357, A 358, A 366, A 406 – A 409, A 418, A 433 – A 436, A 454, A 460, A 501, A 688, A 759, A 798, A 955, A 1362, A 1415, A 1428, A 1450, A 2994, A 4404, A 6398, A 6741, A 6934, A 8656.
Zbierka eviduje aj 270 projektových dokumentácií zo SÚRPMO Praha (roky 1951 – 1990). Ide o materiály z miest: Bardejov, Levoča, Červený Kameň, Červený Kláštor, Bratislava, Kežmarok, Spišská Sobota a Prešov. Spracovávali meštianske domy v rámci mestských pamiatkových rezervácií, mestské opevnenia, hrady, kaštiele, kláštory.
V rokoch 1971 – 1986 na Slovensku pôsobil český podnik Geologický průzkum. Do zbierky sa dostali jeho statické prieskumy, statické posudky, vykonávacie projekty na statické zabezpečenie, inžiniersko-geologické prieskumy a pod. v počte 109 elaborátov.
Medzi vzácny súbor patria zamerania skutkového stavu a polohopisné a výškopisné plány k historickým objektom z celého územia Slovenska, ktoré v rokoch 1968 – 1990 vykonávali pracovníci Inžinierskej geodézie, neskôr Geodézia, n. p. Ide o kompletné zamerania objektov v mierke 1:50. Do roku 1991 ich bolo v zbierke evidovaných 874 kusov. O ďalších 115 materiálov bola zbierka obohatená po zrušení špecializovaného oddelenia dokumentovania a zameriavania historických objektov v Geodézii, n. p. (darovacia zmluva z 23. 9. 1991).
Veľkú časť zbierky, okolo 2185 jednotiek, tvorí projektová dokumentácia k historickým objektom získaná z Projektového ústavu kultúry (PÚK) z rokov 1976 – 1994. Sú to zamerania, projektové úlohy, architektonické štúdie, štúdie interiéru, štúdie obnovy, všetky stupne projektov (jednostupňový, úvodný, vykonávací, technický), a pod. Ide o elaboráty, ktoré archív získal po zániku PÚK v roku 1999. Správa kultúrnych zariadení MK SR ako likvidátor organizácie PÚK listom č. 11/1999/100 zo dňa 28. 1. 1999 oznámila vtedajšiemu Národnému pamiatkovému a krajinnému centru (NPKC) rozhodnutie ministra kultúry SR, v ktorom uložil archívu NPKC prebrať archívne fondy PÚK. Archívny fond PÚK bol po dohode so Slovenským národným archívom predisponovaný do archívu začiatkom roka 2000. Okrem projektovej zložky fond obsahoval aj pamiatkové výskumy, ktoré sú spracované v Zbierke výskumných správ. Spracovanie projektovej dokumentácie získanej z PÚK ešte nie je ukončené. Je potrebné spracovať približne 500 elaborátov.
Súčasťou zbierky sú aj materiály Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti z rokov 1981 – 1991, ktorý vypracúval zásady pamiatkovej starostlivosti k mestským pamiatkovým rezerváciám (MPR), k rezerváciám ľudovej architektúry (PRĽA), návrhy ochranných pásiem, návrhy na vyhlásenie MPR a PRĽA. Ich súčasťou je grafická príloha v mierkach 1:1000, 1:5000, 1:500. Práce poľských reštaurátorov z podniku PKZ Gdaňsk a Wroclav (Pracownie Konserwacji Zabytków) z rokov 1979 – 1981 pri obnove Kostola sv. Alžbety v Košiciach sú zdokumentované v elaborátoch pod signatúrami A 2251 – A 2271, A 4484 – A 4490, A 7020 – A 7033. Ďalšiu skupinu dokumentov tvorí grafická dokumentácia k reštaurovaniu meštianskych objektov v Banskej Štiavnici, ktorú vypracovali Štátne reštaurátorské ateliéry (oblastný ateliér v Banskej Štiavnici v rokoch 1982 – 1986), ako aj grafická dokumentácia k reštaurovaniu historických objektov z oddelenia grafickej dokumentácie (1998 – 2002) Pamiatkového ústavu.
Po roku 1990 vzniklo množstvo nových projektových organizácií, ateliérov a vytvoril sa nový legislatívny rámec pre oblasť projektovej prípravy stavieb. Odzrkadlilo sa to aj na obsahu Zbierky projektov a plánov. Pribudlo mnoho projektovej dokumentácie, ktorá sa vypracúvala podľa nových platných smerníc. Autorstvo projektov je rôznorodé.
V roku 2006 sa začalo s digitalizáciou zbierky. Kompletne sa spracovalo obdobie Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok a Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ako aj obdobie po roku 1938 až do roku 1950. Naskenovaných bolo približne 1 100 elaborátov, čo je necelých 5 000 kusov výkresov formátu A1 – A3. Naskenované dokumenty sú uložené v Zbierke elektronických dokumentov Pamiatkového úradu SR.
V 70. rokoch sa tento druh činnosti SÚPSOP ešte prehĺbil. Podľa § 6 dočasného štatútu z roku 1973 SÚPOSP v oblasti prípravy obnovy pamiatok vypracúva architektonické štúdie na využitie a obnovu významných pamiatok ako podklady pre zostavenie projektových úloh, spracúva urbanistické štúdie pre riešenie pamiatkových rezervácií, historických jadier miest a obcí význačnej hodnoty kultúrno-historickej, vypracúva komplexnú projektovú a rozpočtovú dokumentáciu významných pamiatkových objektov stavieb a ich súborov podľa platných smerníc o projektovej dokumentácii, vyhodnocuje realizované projekty. Výstupom týchto akcií a úloh boli eleboráty, ktoré sa ukladali vo vtedajšej dokumentácii SÚPSOP. K nim patrili aj výstupy komplexnej investorskej činnosti, ktorú SÚPOSP vykonával na ústredne zabezpečovaných akciách obnovy pamiatok podľa plánu MK SSR. V rámci odberateľsko-dodávateľských vzťahov so špecializovanými a inými organizáciami zabezpečoval všetky druhy prípravných, projektových a realizačných prác, ktoré súviseli s plánovanou obnovou pamiatok. Projektová dokumentácia a kolekcia výstupov investorskej zložky SÚPSOP bola spracovávaná podľa vtedy platných právnych predpisov – zákon č. 152/1959 Zb. z. o dokumentácii stavieb, Vyhláška Štátnej komisie pre techniku č. 107/1966 Zb. z. o dokumentácii stavieb, Vyhláška č. 163/1973 Zb. z. Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o dokumentácii stavieb. Autormi dokumentov boli najmä: Ing. arch. Tibor Kalafús, Ing. arch. Milan Križan, Ing. arch. Fifik, Ing. arch. Ostertág, Ing. arch. Chlup, Ing. arch. Imrich Puškár, Ing. arch. Jozef Lichner. Významnú súčasť zbierky z tohto obdobia tvorí grafická dokumentácia historických blokov Bratislavy, ktorá vznikla v rokoch 1968 – 1970 ako výsledok rozsiahleho stavebno-historického výskumu mestskej pamiatkovej rezervácie. Dňa 1. apríla 1975 sa odbor projektovania stavieb a investičná zložka odčlenili od SÚPSOP a boli presunuté do inštitúcie Ústav pre vývoj a projektovanie stavieb kultúry a obnovu pamiatok so sídlom v Bratislave (neskorší Projektový ústav kultúry).
Zbierka obsahuje aj projektovú dokumentáciu od iných organizácií, ktoré vykonávali projektovú činnosť k obnove kultúrnych pamiatok. Boli to najmä tieto organizácie: Dopravoprojekt, DRUPOS Bratislava, FA SVŠT, Geologický průzkum, Interprojekt Brno, Krajský projektový ústav pre bytovú a občiansku výstavbu Bratislava, Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava a Prešov, Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava a Prešov, Stavoprojekt Bratislava, Okresná pamiatková správa Dolný Kubín, Okresná pamiatková správa Liptovský Mikuláš, Okresná pamiatková správa Poprad, okresné stavebné podniky, Pamiatkostav Žilina, Projektový ústav pre výstavbu miest a dedín, Slovenský fond výtvarných umení Bratislava, Stavokombinát, Štátny projektový a typizačný ústav, URBION, Geodézia, n. p. a pod. Ide o rôznu projektovú dokumentáciu, ktorej vznik súvisel s právnymi predpismi o dokumentácii stavieb v období jej vzniku. Vždy nové právne predpisy (pozri vyššie) určovali druh projektovej dokumentácie k obnove historických objektov, ktorú bolo potrebné vypracovať. Boli to prvostupňová, druhostupňová a treťostupňová dokumentácia, generálna oprava, generálne riešenie obnovy, architektonická štúdia, architektonicko-stavebné riešenie, architektonicko-urbanistická štúdia, štúdia interiérov, štúdia k projektovej úlohe, štúdia obnovy, štúdia rekonštrukcie, investičná úloha, polohopisné a výškopisné zameranie, zameranie objektov, projektová úloha, rekonštrukcia, niekoľko stupňov projektov (jednostupňový, úvodný, technický, vykonávací), projektová úloha, rôzne posudky (statický, geologický), komplexný návrh obnovy, adaptácia, architektonicko-stavebné riešenie, zadanie stavby a pod. Okrem dokumentácie k objektom sa spracovávala aj dokumentácia k pamiatkovo chráneným územiam (pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a iné) – asanačné plány, územné štúdie, štúdie súboru stavieb, komplexné návrhy štúdie obnovy, územné plány centrálnej mestskej zóny (CMZ), návrhy územných plánov (ÚPN), územné plány zóny (ÚPZ) a pod.
Pozoruhodná je kolekcia projektovej dokumentácie získaná zo Stavoprojektu. Stavoprojekt ako projektová organizácia, ktorej náplňou boli územnoplánovacie podklady, urbanistické štúdie a územné generely, územné plány a projekty sídelných útvarov a zón, generálne opravy a rekonštrukcie pamiatkovo chránených objektov. Zbierka obsahuje približne 1197 projektových dokumentácií. Autorom 237 dokumentácií je Ing. arch. Karol Chudomelka. K. Chudomelka založil osobitnú zložku projekcie pre rekonštrukciu pamiatok v podniku Stavoprojekt, v ktorom pôsobil do roku 1985 ako hlavný architekt. Zakladá špecializovaný ateliér pre pamiatkovú obnovu historických stavieb na Slovensku a neskôr sa ukáže – aj vlastnú školu pre osobitnú profesiu architekta – pamiatkara, ktorého zásluhou je záchrana a humánna reštitúcia historického architektonického fondu Slovenska. Uskutočňuje so svojím ateliérom prvý výrazný krok k modernému ponímaniu pamiatkovej ochrany v zmysle súdobých európskych trendov. V katalógu k výstave jeho celoživotného diela v roku 1994 je vypracovaný kompletný zoznam jeho prác architektonických rekonštrukcií a tvorby v pamiatkovom prostredí. V našej zbierke sa nachádzajú materiály k hradom Červený Kameň, Fiľakovo, Oravský Podzámok, Trenčín, Zvolen, Budatín, Lednica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Vígľaš, ku kaštieľom v Belej, Betlanovciach, Betliari, Bytči, Dolnej Mičinej, Humennom, Jasenici, Liptovskom Jáne, Marianke, Markušovciach, Moravanoch nad Váhom, Ožďanoch, Senici, Skýcove, Spišskej Belej – Strážkach, Stupave, Svätom Antone, k meštianskym domom v Bratislave, Kremnici, Banskej Bystrici, k mestských opevneniam v Kremnici a Krupine, k radnici a Pálffyho paláci v Bratislave, ku kostolom v Handlovej, Bíni, Bratislave, Paludzi, ku kláštorom v Štiavnických Baniach a Červenom Kláštore, k synagóge v Lučenci, k radnici v Novej Bani, k historickému jadru v Košiciach a Pezinku, ale aj ku kultúrnym pamiatkam v Liptovskej Mare, Spišskej Sobote, Vrbove, Zemianskych Kostoľanoch a iným.
Meno Ing. arch. Ferdinanda Milučkého je taktiež spojené s projektovou dokumentáciou Stavoprojektu. Ide hlavne o štúdie obnovy jednotlivých blokov v mestskej pamiatkovej rezervácii a meštianskych domov v Bratislave. Ing. arch. Artúr Slatinský – Szalatnai už v roku 1922 v Bratislave na Heydukovej ulici projektoval eklekticizmom poznačenú synagógu (signatúra A 713). V 60. rokoch realizoval Pamätník SNP na Jankovom vŕšku v Uhrovci (signatúra A 1479, A 1431), rekonštrukcie kaštieľov v Turčianskych Tepliciach – Diviakoch a Vajke nad Žitavou, Akadémiu Istropolitanu a niekoľko pamiatkových meštianskych objektov v Bratislave. V zbierke je zaevidovaných 43 elaborátov tohto architekta.
Medzi výrazné osobnosti dejín pamiatkovej starostlivosti patrí Ing. arch. Alfred Piffl – architekt, pedagóg a pamiatkar. V roku 2007 uplynulo 100 rokov od jeho narodenia. Pri tejto príležitosti FA STU spolu s Pamiatkovým úradom SR, Spolkom architektov Slovenska, Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Slovenským národným múzeom v Bratislave zorganizovala medzinárodnú konferenciu, z ktorej príspevky budú publikované v pripravovanom zborníku. Lucia Porubská, pracovníčka archívu, zhodnotila Alfreda Piffla a pamiatkovú obnovu z pohľadu dokumentov Archívu PÚ SR. Príspevok je publikovaný v internom časopise archívu Informátor č. 36/2007. Projektová dokumentácia A. Piffla sa v zbierke nachádza pod signatúrami: A 42, A 58, A 137, A 196, A 228, A 233, A 252, A 254, A 314, A 316, A 317, A 324, A 325, A 332, A 337, A 338, A 344, A 357, A 358, A 366, A 406 – A 409, A 418, A 433 – A 436, A 454, A 460, A 501, A 688, A 759, A 798, A 955, A 1362, A 1415, A 1428, A 1450, A 2994, A 4404, A 6398, A 6741, A 6934, A 8656.
Zbierka eviduje aj 270 projektových dokumentácií zo SÚRPMO Praha (roky 1951 – 1990). Ide o materiály z miest: Bardejov, Levoča, Červený Kameň, Červený Kláštor, Bratislava, Kežmarok, Spišská Sobota a Prešov. Spracovávali meštianske domy v rámci mestských pamiatkových rezervácií, mestské opevnenia, hrady, kaštiele, kláštory.
V rokoch 1971 – 1986 na Slovensku pôsobil český podnik Geologický průzkum. Do zbierky sa dostali jeho statické prieskumy, statické posudky, vykonávacie projekty na statické zabezpečenie, inžiniersko-geologické prieskumy a pod. v počte 109 elaborátov.
Medzi vzácny súbor patria zamerania skutkového stavu a polohopisné a výškopisné plány k historickým objektom z celého územia Slovenska, ktoré v rokoch 1968 – 1990 vykonávali pracovníci Inžinierskej geodézie, neskôr Geodézia, n. p. Ide o kompletné zamerania objektov v mierke 1:50. Do roku 1991 ich bolo v zbierke evidovaných 874 kusov. O ďalších 115 materiálov bola zbierka obohatená po zrušení špecializovaného oddelenia dokumentovania a zameriavania historických objektov v Geodézii, n. p. (darovacia zmluva z 23. 9. 1991).
Veľkú časť zbierky, okolo 2185 jednotiek, tvorí projektová dokumentácia k historickým objektom získaná z Projektového ústavu kultúry (PÚK) z rokov 1976 – 1994. Sú to zamerania, projektové úlohy, architektonické štúdie, štúdie interiéru, štúdie obnovy, všetky stupne projektov (jednostupňový, úvodný, vykonávací, technický), a pod. Ide o elaboráty, ktoré archív získal po zániku PÚK v roku 1999. Správa kultúrnych zariadení MK SR ako likvidátor organizácie PÚK listom č. 11/1999/100 zo dňa 28. 1. 1999 oznámila vtedajšiemu Národnému pamiatkovému a krajinnému centru (NPKC) rozhodnutie ministra kultúry SR, v ktorom uložil archívu NPKC prebrať archívne fondy PÚK. Archívny fond PÚK bol po dohode so Slovenským národným archívom predisponovaný do archívu začiatkom roka 2000. Okrem projektovej zložky fond obsahoval aj pamiatkové výskumy, ktoré sú spracované v Zbierke výskumných správ. Spracovanie projektovej dokumentácie získanej z PÚK ešte nie je ukončené. Je potrebné spracovať približne 500 elaborátov.
Súčasťou zbierky sú aj materiály Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti z rokov 1981 – 1991, ktorý vypracúval zásady pamiatkovej starostlivosti k mestským pamiatkovým rezerváciám (MPR), k rezerváciám ľudovej architektúry (PRĽA), návrhy ochranných pásiem, návrhy na vyhlásenie MPR a PRĽA. Ich súčasťou je grafická príloha v mierkach 1:1000, 1:5000, 1:500. Práce poľských reštaurátorov z podniku PKZ Gdaňsk a Wroclav (Pracownie Konserwacji Zabytków) z rokov 1979 – 1981 pri obnove Kostola sv. Alžbety v Košiciach sú zdokumentované v elaborátoch pod signatúrami A 2251 – A 2271, A 4484 – A 4490, A 7020 – A 7033. Ďalšiu skupinu dokumentov tvorí grafická dokumentácia k reštaurovaniu meštianskych objektov v Banskej Štiavnici, ktorú vypracovali Štátne reštaurátorské ateliéry (oblastný ateliér v Banskej Štiavnici v rokoch 1982 – 1986), ako aj grafická dokumentácia k reštaurovaniu historických objektov z oddelenia grafickej dokumentácie (1998 – 2002) Pamiatkového ústavu.
Po roku 1990 vzniklo množstvo nových projektových organizácií, ateliérov a vytvoril sa nový legislatívny rámec pre oblasť projektovej prípravy stavieb. Odzrkadlilo sa to aj na obsahu Zbierky projektov a plánov. Pribudlo mnoho projektovej dokumentácie, ktorá sa vypracúvala podľa nových platných smerníc. Autorstvo projektov je rôznorodé.
V roku 2006 sa začalo s digitalizáciou zbierky. Kompletne sa spracovalo obdobie Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok a Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ako aj obdobie po roku 1938 až do roku 1950. Naskenovaných bolo približne 1 100 elaborátov, čo je necelých 5 000 kusov výkresov formátu A1 – A3. Naskenované dokumenty sú uložené v Zbierke elektronických dokumentov Pamiatkového úradu SR.
Archívna
charakteristika zbierky
Archívne jednotky sú zapisované do prírastkovej knihy, kde im je priradená signatúra. Od začiatku 90. rokov 20. storočia sú jednotky evidované elektronicky v programe dBASE (prehliadateľné aj cez MS Excel). Pri inventarizácii zbierkových jednotiek sa sledujú nasledovné údaje: názov archívnej jednotky, údaje o vzniku (pôvodca, autor) a rok vzniku, adresné údaje (názov obce, miestnej časti, ulice, číslo objektu alebo kultúrnej pamiatky s jeho bližším určením), zaužívaný názov objektu, obsah (počet výkresov), číslo objektu v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (pokiaľ je zapísaný ), údaje o archivácii – miesto archivovania jednotky (zvyčajne PU – Archív Pamiatkového úradu SR), názov organizácie, v ktorej je uložený originál, pokiaľ ide o kópiu, rok archivovania.
Zbierka k 31. augustu 2007 obsahuje 10 202 inventárnych jednotiek. Zbierka nie je uzavretá. V roku 2007 bol spracovaný inventár zbierky (inventárne jednotky lokalitne usporiadané) a sprístupnený v bádateľni archívu. Od roku 2004 je databáza zbierky prístupná na internete.
Predkladaný inventár je zoradený lokalitne (obec – miestna časť), ďalej podľa typu objektu (názov pamiatky) a registruje tieto údaje o archívnom dokumente:
Archívne jednotky sú zapisované do prírastkovej knihy, kde im je priradená signatúra. Od začiatku 90. rokov 20. storočia sú jednotky evidované elektronicky v programe dBASE (prehliadateľné aj cez MS Excel). Pri inventarizácii zbierkových jednotiek sa sledujú nasledovné údaje: názov archívnej jednotky, údaje o vzniku (pôvodca, autor) a rok vzniku, adresné údaje (názov obce, miestnej časti, ulice, číslo objektu alebo kultúrnej pamiatky s jeho bližším určením), zaužívaný názov objektu, obsah (počet výkresov), číslo objektu v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (pokiaľ je zapísaný ), údaje o archivácii – miesto archivovania jednotky (zvyčajne PU – Archív Pamiatkového úradu SR), názov organizácie, v ktorej je uložený originál, pokiaľ ide o kópiu, rok archivovania.
Zbierka k 31. augustu 2007 obsahuje 10 202 inventárnych jednotiek. Zbierka nie je uzavretá. V roku 2007 bol spracovaný inventár zbierky (inventárne jednotky lokalitne usporiadané) a sprístupnený v bádateľni archívu. Od roku 2004 je databáza zbierky prístupná na internete.
Predkladaný inventár je zoradený lokalitne (obec – miestna časť), ďalej podľa typu objektu (názov pamiatky) a registruje tieto údaje o archívnom dokumente:
- signatúru
- názov obce – miestnej časti
- typ objektu – názov pamiatky
- bližšie určenie objektu
- zaužívaný názov objektu
- názov dokumentu
- adresa
- autor
- rok vzniku dokumentu
Viera Plávková
Terézia Otter Volková
Terézia Otter Volková