Záhradné umenie obdobia 1. ČSR v Bratislave (Pamiatkový informačný systém)
Záhradné umenie z obdobia prvej Československej republiky má svoje špecifiká. V prevažnej miere sa uplatňuje pri tvorbe súkromných záhrad, areálov alebo verejných priestranstiev. Špecifikom sú úpravy záhrad pri vilách. Po celé stáročia bola súkromná zeleň výhradne riešená pri šľachtických sídlach alebo cirkevných komplexoch. K prelomu dochádza v 19. storočí kedy vďaka prosperujúcemu priemyslu vznikala majetná meštianska trieda, ktorá si začala budovať svoje sídla - vily na svahoch západne od dnešnej Štefánikovej ulice. Oblasť bola prejavom prosperujúcej ekonomiky a vidiny svetlých zajtrajškov a preto dostala aj prívlastok Nový svet - Neustift. Neoddeliteľnou súčasťou víl sa stali záhrady, ktoré odzrkadľovali módne vlny v záhradnom umení. Tvorba bola často ovplyvnená prírodno-krajinárskym štýlom, secesiou a tvorbou 1. ČSR. Príkladom tejto tvorby je záhrada Ruskej ambasády, pôvodne záhrada vily Pavla Fábryho na Godrovej ulici v Bratislave.Na pozemku vily so záhradou bola pôvodne prírodno-krajinárska úprava, čo je viditeľné na historickej katastrálnej mape z rokov 1894-95. Pavol Fábry kúpil v roku 1915 už existujúcu vilu upravenú známym architektom Michalom Harmincom a k nej prislúchajúcu záhradu. Pre úpravu záhrady dal Fábry vypracovať projekt známemu českému záhradnému architektovi Josefovi Vaňekovi. Josef Vaňek spracoval návrh s uplatnením už novodobých trendov tvorby 1.ČSR. Na pláne je vidieť benevolentný nástupný priestor, ktorý dopomáhal vyniknutiu architektúry vily. Tvorba sa vyznačuje odizolovaním celej záhrady od okolia vysokými vzrastlými drevinami, populárne bolo aj uplatnenie alejí a pergol, ktoré lemovali chodníky. Pergoly boli často popnuté popínavými ružami, celkovo sa v záhradnej tvorbe uplatňovali všetky formy ruží - čajohybridy, popínavé, pôdopokryvné a v neposlednej rade aj na kmienkoch. Veľmi obľúbené stále ostávajú pravidelne tvarované stálozelené alebo ihličnaté kríky, či lemovanie záhonov nízkymi živými plôtikmi. Zo sortimentu stromov sa vo väčšom množstve začali používať ihličnaté dreviny, a to hlavne smreky a smreky pichľavé v kultivare so strieborným zafarbením. Z listnatých stromov bola v obľube previsnutá vŕba, brezy a stĺpovité topole. Uplatňovali sa aj naše domáce druhy drevín, ale veľmi bežným bolo aj vysádzanie cudzokrajných druhov ako napríklad magnólií. Záhrady obsahovali rôzne ľúbezné zákutia ako altánky, z ktorých bol podmanivý výhľad na záhradu alebo slúžili na súkromné rozhovory. Novými prvkami v tvorbe sú napríklad detské ihriská, ako je vidieť aj na pláne záhrady pre Pavla Fábryho. Okrem ihrísk sa vo vilových záhradách často budovali aj rôzne športové plochy ako napr. tenisové kurty a pod. Záhrady boli pestré a obsahovali množstvo zákutí, ktoré slúžili na naplnenie potrieb majiteľov. Veľmi obľúbené bolo použitie vody v podobe fontány ako akcentu v priestore. V rámci menej formálnej časti mohli byť vytvorené aj prirodzene pôsobiace jazierka. Kompozície bývali kombinované s pravouhlými tvarmi viazanými na objekt vily a voľnými líniami, ktoré vytvárali intímne zázemie pre majiteľov. Takto bol jasne definovaný formálny reprezentačný priestor od neformálneho intímneho priestoru určeného majiteľom a ich najbližším. V rámci projektu tvorby nového pamiatkového informačného systému (PAMIS) pracovníci jeho odborného tímu konsolidujú, aktualizujú a dopĺňajú dáta súčasných registrov ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Príkladom toho je aj historická zeleň, ktorá jednak predstavuje samostatné národné kultúrne pamiatky, ale vo väčšine prípadov dopĺňa v rôznych formách sadovníckych úprav pamiatky architektúry, ako napr. vilové záhrady.
Autor: Ing. Eva Matulová, OŠIS - PAMIS
