Veľký kaštieľ v Rusovciach – historické súvislosti a okolnosti pripravovanej obnovy

Kaštieľ s areálom v Rusovciach je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako nehnuteľná národná kultúrna pamiatka pod číslom 346/1-3. Nachádza vo vlastníctve Slovenskej republiky – v správe Úradu vlády SR a aktuálne sa má reálne začať s jeho obnovou a adaptáciou na reprezentatívne účely pre štátne podujatia na najvyššej úrovni, s možnosťou sprístupnenia aj pre verejnosť.

Kaštieľ v Rusovciach možno právom hodnotiť ako osobitý v celoslovenskom kontexte. Zohráva v dejinách architektúry Slovenska prvej polovice 19. storočia dôležitú rolu, ide totiž o prvý kaštieľ na území Slovenska prestavaný v duchu vtedajšieho „nového“ hnutia neoslohov, a tiež dielo významného viedenského architekta rezidencií vysokej rakúskej a uhorskej šľachty – Franza Beera. 

Kaštieľ reprezentuje vyspelý typ vidieckeho sídla pre vyššiu šľachtu, ktorý vo svojom architektonicko-výtvarnom riešení zrkadlí vplyv anglickej tudorovskej gotiky. Jednotlivé stavby tohto pamiatkového súboru boli budované koncepčne vo vzťahu s okolitou krajinou (parkom).

Predmetom pamiatkovej ochrany je samotný objekt kaštieľa, čeľadník a vymedzený areál parku, ohraničený murovaným oplotením so vstupnou bránou. Súčasťou areálu parku sú menšie stavebné pamiatkové objekty a sochárske diela – objekt vrátnice, vodnej veže (tzv. minaret), socha leva, fontány a prvky dotvárajúce prostredie parku.

Stručný stavebno-historický vývoj pamiatky

V rokoch 1843 – 1850 gróf Emanuel Zichy-Ferraris s manželkou Charlottou uskutočnili radikálnu prestavbu staršej stavby kaštieľa na (v zásade dnešný) neogotický reprezentatívny trojpodlažný kaštieľ s trojkrídlovou, čiastočne podpivničenou dispozíciou, postavenou na pôdoryse v tvare písmena „U“ s čestným nádvorím (cour dʾhonneur). Projekt stavby je pripisovaný viedenskému architektovi Franzovi Beerovi, na realizácii sa podieľal bratislavský staviteľ Ignác Feigler, st. Podobu kaštieľa z tohto obdobia dokladá Rohbockova grafika, ktorá vznikla p roku 1840, s pohľadom smerom do čestného nádvoria.

V rokoch 1872 – 1906 noví majitelia Hugo I., gróf Henckel von Donnersmarck, s manželkou Laurou upravili kaštieľ pre svoje potreby, pričom nadviazali na riešenia pôvodnej neogotickej prestavby s uplatnením aj iných neoslohových prvkov (najmä neorenesančných). V exteriéri pribudli na západnej fasáde V krídla po stranách stredového rizalitu polygonálne viacpodlažné veže. Podobu kaštieľa v tejto etape zachytáva grafika B. Bálinta z roku 1894. Pokračovalo sa v reprezentačných úpravách interiérov kaštieľa – uvádzané sú zmeny veľkej sály (tzv. rytierskej sály) na 2. NP (tu v okne inštalovali novú vitráž s erbom rodu Henckel, ktorý sa objavil aj v strope i na krbe), pridali druhé výplne k jednoduchým výplniam okien, kaplnka v S krídle bola upravená v novogotickom štýle, dokončená bola výzdoba priestoru hlavného schodiska (okrem zábradlí), tzv. sala terrena bola prestropená a inštalované boli kovové stĺpy (vyrobené v Henckelovských zlievarňach), vznikli bočné schodiská, lokálne bola zmenená dispozícia v S nárožnej veži, v J časti V krídla boli prestropené miestnosti s kazetovým členením a štukovou výzdobou, steny boli obložené táflovaním, vložené boli rolovacie žalúzie do okenných a dverných otvorov orientovaných do exteriéru. 

V rokoch 1906 – 1945 sídlo vlastnili knieža Elemér Lónay s manželkou – belgickou princeznou Štefániou, ktorí kaštieľ zmodernizovali a upravili – pridali technickú vybavenosť (zriadili ústredné kúrenie, kúpeľne, elektrické osvetlenie), park upravili v anglickom štýle, postavili vodárenskú vežu – tzv. minaret. Z tohto obdobia sa zachovali opisy kaštieľa a jeho vybavenia (pozri: HRADSKÝ, J., MALLINERITS, J. Rusovce – Oroszvár – Karlburg. Bratislava: Marenčin, 2018, s. 170 – 173, poznámky princeznej Štefánie pri kúpe kaštieľa a popis Berthy von Suttnerovej z roku 1906), kde sa uvádza, že sa tu nachádzal červený salón so stenami pokrytými červeným damaskom, na 2. NP sa uvádza jeden modrý, žltý, turecký salón a budoár s kožušinami ľadových medveďov, rytierska sála zdobená v novogotickom výraze, ďalej sa uvádza veľká jedáleň so stenami potiahnutými svetlým damaskom, malá jedáleň a nadväzujúce salóny a súkromné izby, hosťovská izba v novorokokovom štýle, iná hosťovská izba v štýle novobarokovom so zeleným damaskom a tmavým drevom a pod.). 

Prehľad dôležitých súvisiacich okolností po roku 1944 do súčasnosti

V roku 1944 kaštieľ zabrali nemecké vojenské jednotky SS, neskôr vojaci sovietskej armády, interiér kaštieľa bol zdevastovaný.

Po roku 1945 došlo k zoštátneniu. Časť mobiliáru bola prevezená do Maďarska (Benediktínske opátstvo v Pannonhalme). Kaštieľ dostal do užívania Štátny majetok v Rusovciach. 

V roku 1950 prešiel kaštieľ do správy SĽUK-u, ktorý zrealizoval utilitárne úpravy objektu pre svoje účely.

Od 70. rokov 20. storočia bol kaštieľ pripravovaný na komplexnú rekonštrukciu a vyprataný.

Od roku 1991 bol v správe Slovenskej národnej galérie a potom ho odkúpila Národná banka Slovenska. 

Od roku 1995 je pamiatka v správe Úradu vlády SR, ktorý v tomto roku začal aj s realizáciou jeho obnovy, neskôr prerušenou z dôvodu súdneho sporu. 

Medzi rokmi 1995 – 2012 prebiehal súdny spor o vlastníctvo s maďarským benediktínskym opátstvom v Pannonhalme. Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava v tomto medziobdobí uskutočňoval štátne pamiatkové dohľady, pričom úlohy z nich vyplývajúce správca plnil v rámci rozpočtových a finančných možností. Išlo najmä o zabránenie zavĺhania objektu, opravu strešnej krytiny a odvedenie zrážkových vôd, spracovanie prípravných dokumentácií: inventarizácie umelecko-historických prvkov, posudku drevených prvkov krovu, sanačných opatrení proti drevomorke, statických zabezpečení stropov a súvisiacich stavebných konštrukcií, odstránenie odumretých a vážne poškodených drevín v parku. Na základe správnych konaní aj štátnych dohľadov KPÚ Bratislava boli následne uskutočnené sanačné práce, týkajúce sa provizórnych zásahov, ktoré eliminovali príčiny zavĺhania a zatekania, realizovalo sa uzatvorenie objektu kaštieľa (sfunkčnenie okenných otvorov a pod.), statické zabezpečenie stropov, odstránenie odumretých a vážne poškodených drevín v parku.

V roku 2012 sa na základe definitívneho rozhodnutia príslušného správneho orgánu (súdu) stala výhradným vlastníkom kaštieľa Slovenská republika, v správe Úradu vlády SR. 

V roku 2013 bol Úradom vlády SR zriadený riadiaci výbor pre rekonštrukciu kaštieľa s areálom.

V rokoch 2013 – 2016 prebiehal proces verejného obstarávania na výber zhotoviteľa projektovej dokumentácie obnovy kaštieľa s areálom, ktorej víťazom sa stalo konzorcium so spoločnosťou Dopravoprojekt a. s. 

V roku 2017 vydal KPÚ Bratislava rozhodnutie k novému zámeru obnovy kaštieľa s areálom.

Koncom roku 2018 vydal KPÚ Bratislava záväzné stanoviská k projektovým dokumentáciám obnovy NKP, ktoré slúžili ako podklady k vydaniu stavebných povolení. Okrem toho vydal KPÚ Bratislava v priebehu roku 2018 niekoľko iných záväzných stanovísk k prípravným a projektovým dokumentáciám obnovy kaštieľa s areálom a rozhodnutie k reštaurátorskej dokumentácii (stupeň: reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie) k reštaurovaniu vybraných prvkov a častí kaštieľa. 

Od decembra 2019 do júna tohto roku prebiehal proces verejného obstarávania na výber zhotoviteľa obnovy kaštieľa s areálom. V tomto medziobdobí prípravy realizoval správca v r. 2019 v areáli parku kaštieľa čistiace práce (odstránenie odumretých a poškodených drevín) na základe schválených dokumentácií obnovy. Začiatkom roku 2020 správca zrealizoval v interiéri kaštieľa čistiace práce (odstránenie trusu a uhynutých zvierat) a statické zabezpečenie vybraných konštrukcií stropov. V roku 2022 boli spracované a KPÚ Bratislava odsúhlasené odborné posudky k aktuálnemu stavu pamiatkových objektov kaštieľ a čeľadník s návrhmi nevyhnutných opatrení, ktoré vlastník čiastočne aj zrealizoval. V roku  2023 bola dopracovaná a KPÚ Bratislava odsúhlasená projektová dokumentácia dizajn manuálu k obnove interiérov kaštieľa a čeľadníka.

Záver z pohľadu pamiatkovej ochrany

Predpokladom úspešnej pamiatkovej obnovy každej pamiatky je spracovanie podrobného pamiatkového výskumu, ktorý ozrejmí a identifikuje hodnotné prvky, detaily a časti pamiatky, pomenuje jej pamiatkové hodnoty, a konečne určí aj primeraný a metodicky ucelený spôsob obnovy a prezentácie pamiatky.

Kaštieľ v Rusovciach bol dôkladne pamiatkovo preskúmaný koncom 20. storočia a v druhej dekáde 21. storočia boli spracované nadväzujúce aktualizácie. V roku 1992 bol spracovaný pamiatkový aj reštaurátorský výskum pod vedením zodpovedných spracovateľov: PhDr. Márie Smolákovej a akad. sochára Alexandra Česlu, v roku 1995 bol ďalej spracovaný sumarizujúci pamiatkový výskum s návrhom pamiatkovej obnovy zodpovednými spracovateľmi: PhDr. Ivo Štassel, Ing. arch. Alexander Németh. V roku  2012 bola spracovaná Inventarizácia hodnotových prvkov objektu čeľadníka, zodp. spracovatelia: PhDr. Zuzana Zvarová a Ing. arch. Ivan Klas. Z dôvodu aktualizácie bol v rokoch 2016 –2017 pod vedením zodp. reštaurátora akad. sochára Ľubomíra Saboa vypracovaný podrobný reštaurátorský výskum s návrhom na reštaurovanie vybraných prvkov a častí stavby kaštieľa a v roku  2018 sa v areáli kaštieľa uskutočnila I. etapa archeologického výskumu pod vedením doc. Dr. phil. Erika Hrnčiarika z Trnavskej univerzity v Trnave. 

Pre pamiatkovú obnovu Kaštieľa v Rusovciach bola v zmysle platných pamiatkových dokumentácií určená ako rozhodujúca zičiovská etapa výstavby kaštieľa (datovaná do 40. rokov 19. storočia) ako aj následné hodnotné úpravy z čias henckelovskej (z konca 19. storočia) a lónyayovskej (zo začiatku 20. storočia) prestavby, pri rešpektovaní aj starších nálezov.

Záverom si dovolíme uviesť, že KPÚ Bratislava vo vydaných platných dokumentoch (rozhodnutiach a záväzných stanoviskách) stanovil podmienky z hľadiska ochrany pamiatkového fondu s tým cieľom, aby sa zachránili, obnovili a prezentovali všetky originálne historické prvky a originálne riešenia pamiatky. Akékoľvek architektonické dotvorenie pamiatky má byť riešené tak, aby sa posilnili a rešpektovali originálne riešenia pamiatky (t. j. architektonické dotvorenia majú vychádzať z originálnych riešení a byť s nimi v súlade). 

Mgr. Natália Ferusová, KPÚ Bratislava