Trstínska kalvária je súčasťou pamiatkového fondu SR
Trstínska kalvária je jednou z mála medzivojnových kalvárií na Slovensku. Vybudovaná bola na zalesnenom návrší severovýchodne od obce Trstín na úpätí Malých Karpát na mieste nazývanom Hájiček, ktorého história sa spája so stredovekým kostolom z konca 12. a začiatku 13. storočia. Koncom 18. storočia sa po prvýkrát objavili zmienky o zázrakoch sošky Bolestnej Panny Márie (alebo aj milostivej Piety) umiestnenej v tomto kostole, ktorý sa čoskoro stal mariánskym pútnickým miestom. Vybudovanie novej, kvalitne spracovanej kalvárie v prvej polovici 20. storočia v blízkosti tohto starého pútnického miesta potvrdil a posilnil jeho pretrvávajúci význam. V čase vysvätenia kalvárie v roku 1923 sa do kostola na Hájičku vrátil aj originál zázračnej sochy, nachádzajúcej sa od konca 18. storočia v Trnave. Kalvária je nositeľkou pamiatkových hodnôt – historickej, spoločenskej, architektonickej, výtvarnej, urbanistickej a krajinnej.
Kalvária sa tiahne od vstupnej brány umiestnenej v juhovýchodnej časti areálu a lemuje chodník vedúci na vrchol návršia ku kostolu. Naľavo za bránou sa nachádza súsošie Rozlúčka Krista s Máriou a oproti nej výjav Kristus modliaci sa na Olivovej hore. Nasleduje štrnásť zastavení krížovej cesty v podobe stél s reliéfmi jednotlivých výjavov, ktoré sú usporiadané do kruhu okolo šesťfigurálnej skupiny Ukrižovania umiestnenej na najvyššom bode Hájička – tvoria ju tri kríže s korpusmi takmer životnej veľkosti, pričom pod prostredným sú umiestnené sochy Márie, sv. Jána a Márie Magdalény objímajúcej kríž s ukrižovaným Kristom. Kalvária je obkolesená zeleňou, ktorá dotvára atmosféru miesta.
Autormi kalvárie sú kameňosochár Miroslav Harašta z Přerova a architekt Josef Marek pochádzajúci z Moravy, ktorý v tom čase žil v Trnave. Zhotovená je z hořického pieskovca, z kameňa charakteristického pre medzivojnové sochárstvo v tejto lokalite. Scény rozlúčky Krista s Máriou a Olivová hora vychádzajú zo staršej kalvárskej tradície a pre obdobie svojho vzniku sú netypicky poňaté ako sochy. Pieskovcové reliéfy umiestnené v nikách jednotlivých zastavení sú prebraté z cyklu Krížovej cesty (1902 – 1908) od maliara Gebharda Fugela v Mníchove a predstavujú kvalitnú reprodukciu tohto diela. V sochárskom štýle Olivovej hory, Rozlúčky Krista s Máriou a skupiny Ukrižovania badať jemné náznaky secesie s o niečo výraznejším zásahom moderny.
Na kalvárii v minulosti pravdepodobne prebehlo viacero úprav a údržieb, posledná väčšia v roku 2004.
Kalvária sa stala súčasťou pamiatkového fondu SR na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. novembra 2024. Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bola zapísaná pod číslom 13033/1-26 ako súbor 26 pamiatkových objektov: kalvársky vrch, šesťfigurálna skupina Ukrižovania (Ukrižovaný Kristus, socha Márie Magdalény, kríž s lotrom Dismasom vpravo, kríž s lotrom Gesmasom vľavo, socha Panny Márie, socha Jána Evanjelistu), vstupná brána, súsošie Rozlúčka Krista s Máriou, socha Krista modliaceho sa na Olivovej hore, socha Anjela, 14 zastavení krížovej cesty a sadovnícka úprava
Mgr. Milada Oravcová
Odborný podklad na vyhlásenie NKP spracovala Mgr. Petra Koprivňanská, PÚ SR, 2023
