Trenčianska funkcionalistická pamiatka Kino Hviezda bola obnovená
V septembri 2023 bolo v Trenčíne slávnostne otvorené nové Kultúrno-kreatívne centrum sídliace v priestoroch obnovenej národnej kultúrnej pamiatky známej ako Kino Hviezda.
Pôvodne Katolícky kultúrny dom na Pribinovej ulici v Trenčíne bol uvedený do prevádzky v roku 1940. S jeho výstavbou sa začalo v auguste 1938 z iniciatívy Združenia katolíckych spolkov v Trenčíne pod vedením kňaza a dekana predvážskeho dištriktu Andreja Marsinu, ktorý sám prispel finančnou čiastkou 100-tisíc Kč.
Budovu projektovali miestni stavitelia Dominik Filip a Alexander Maráky. Hrubú stavbu realizovala miestna firma Jána Barytusa a Františka Kopeckého (zemné, betonárske, murárske a tesárske práce), celkovo je však dielom takmer tridsiatich stavebno-dodávateľských firiem. Krátko po druhej svetovej vojne objekt prešiel do majetku štátu a bol premenovaný na Kino Hviezda. Tento akt bol symbolicky zdôraznený veľkou komunistickou hviezdou na streche budovy. V roku 1951 prevzala budovu aj s dvorom a zariadením vojenská správa a objekt bol premenovaný na Dom armády. V roku 1964 bola budova prevedená pod správu Okresného národného výboru – odboru školstva a kultúry v Trenčíne, pričom v jej priestoroch bola zriadená aj diétna reštaurácia, ktorá bola otvorená až do roku 1973. Po jej zatvorení vznikol v Trenčíne dodnes pôsobiaci Klub Lúč, v začiatkoch zameraný na programy československo-sovietskeho priateľstva.
História objektu je spätá aj so skladateľom Karolom Pádivým (1908 – 1965), ktorý tu pôsobil ako učiteľ hudobnej školy. Jeho pôsobenie pripomína pamätná tabuľa.
Objekt bol pred obnovou využívaný ako kino (hlavná sála) a ostatné priestory vrátane zrkadlovej sály pre činnosť záujmových umeleckých, hudobných, dramatických a pohybových zoskupení a súborov, klubovú činnosť a administratívu.
Objekt je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR evidovaný ako Dom spolkový a tabuľa pamätná (od 2009).
Architektúrou aj dispozíciou je spolkový dom nositeľom základných formálnych výrazových znakov funkcionalistickej architektúry. Má plochú strechu, hoci zaujímavosťou je, že vo vizualizácii z roku 1938 môžeme nad jeho prednou časťou vidieť plytkú valbovú strechu. Hmotovo-priestorové riešenie trojpodlažného podpivničeného objektu je kompozíciou hmôt, ktorá vyjadruje funkčné rozloženie priestorov s rôznymi výškovými úrovňami zastrešenými plochými strechami. V strednej časti sú vedľa seba situované dve multifunkčné sály. Hlavná sála má balkón so stupňovitým hľadiskom, je vyššia, presvetľovaná oknami z bočnej severovýchodnej fasády. Tzv. zrkadlová sála je nižšia a je presvetľovaná z bočnej juhozápadnej fasády. Nosná konštrukcia objektu je zmiešaná – tvorí ju sčasti železobetónový skelet (predná časť) s domurovanými stenami, sčasti železobetónová rámová konštrukcia (sály) a murovaná nosná konštrukcia (zadná časť). Objekt je založený na stupňovitých železobetónových pásoch. Schody sú železobetónové s terazzovými povrchmi. Stropy v úrovni striech sú riešené s vyložením železobetónových ríms do vzdialenosti 30 cm od obvodu stien. Suterénne priestory sú presvetlené a prevetrávané anglickými dvorcami. Pôvodné okná sú riešené ako dvojité („kasňové“) drevené zasklené jednoduchým čírym sklom, na podlahách sa zachovalo pôvodné liate terazzo.
Objekt bol od svojho vzniku dvakrát stavebne upravovaný. V roku 1968 bolo počas komplexnej rekonštrukcie vytvorené naklonené hľadisko v hlavnej sále nadbetónovaním na rovnú plochu podlahy a s tým súvisiace zamurovanie prepájajúcich dverných otvorov medzi kinosálou a zrkadlovou sálou a medzi kinosálou a foyerom. Boli tiež zamurované tri okná hlavnej sály, orchestrisko bolo zakryté oceľovými nosníkmi a doplnené palubovkou. Vybudovaná bola prístavba zádveria východu zo sály do exteriéru na severovýchodnej fasáde. V roku 1993 bola realizovaná rekonštrukcia kotolne v podobe výmeny technológie so zmenou systému vykurovania z parného na teplovodný systém.
V roku 2021 pristúpilo mesto Trenčín k celkovej obnove podľa projektu Pavla Balaščáka z roku 2011 (s úpravou v rozsahu posunu výťahu z 2019). Stavbu realizovala žilinská spoločnosť SOAR SK, a. s.
Projekt obnovy rešpektoval a zachoval pôvodné objemové a základné dispozičné riešenie, ako aj všetky pôvodné hodnotné architektonické a umelecko-remeselné prvky. Zo strany exteriéru bola odstránená sekundárna prístavba garáže pri zadnej fasáde. Terénnymi úpravami pri bočnej, severovýchodnej fasáde sa zabezpečil bezbariérový vstup do objektu. Určité stavebné úpravy boli potrebné pre plnohodnotné prevádzkovanie a vyriešenie zlého technického stavu niektorých konštrukcií. Čiastočnú zmenu dispozície vyvolala najmä vstavba výťahu, ktorý prepája všetky štyri podlažia.
V hlavnej sále bola opätovne vyrovnaná podlaha, pričom sedadlá sú v rámci päťstupňovej výsuvnej konštrukcie umiestnené v prehĺbenom priestore pod balkónom. V malej sále je takisto možné pomocou osemnástich praktikáblov vytvoriť rôzne tvary pódia. Praktikáble sú uložené pod javiskom hlavnej sály. Pri obnove boli zachované a obnovené terazzové podlahy, iba vo výstavnom priestore na druhom nadzemnom podlaží bola realizovaná nová terazzová podlaha. Pôvodné okenné a interiérové dverné výplne boli vo veľkej miere zachované a repasované. Na obidvoch sálach boli okná vymenené za tvarové a materiálové kópie, s doplneným dvojsklom v jednom z krídiel, čo si vynútila najmä potreba zvukovej izolácie priestorov od dopravného hluku z blízkej frekventovanej križovatky. Zachované a obnovené boli nielen pôvodné terazzové podlahy, ale aj schodiská so zábradliami. Exteriérové omietky sú, vzhľadom na silno narušený stav pôvodných, nové, avšak so štruktúrou a farebnosťou veľmi podobnou tým ako pôvodným. Keďže pôvodný terazzový sokel bol výrazne poškodený, realizoval sa nový. Pôvodný elektrický rozvádzač z čelnej fasády bol z prednej fasády presunutý na menej exponovanú zadnú fasádu. Veľká skriňa hlavného uzáveru plynu na ľavej strane čelnej fasády je ukrytá za plytkou reklamnou skriňou.
Vzhľadom na súčasné bezpečnostné a hygienické predpisy a normy bola v rámci obnovy v objekte inštalovaná aj nová elektrická požiarna signalizácia, zvuková signalizácia, hydranty, zariadenia na odvod spalín a tepla, boli doplnené niektoré protipožiarne dvere, obklady stien a stropov. V objekte je osadených celkovo desať zariadení teplovzdušného vetrania, chladenia a dokurovania pre rôzne priestory – ich vzduchový výkon je spolu 10-tisíc m3/hodinu. Pre ilustráciu – len zariadenie na vetranie dvoch sál obsahuje okrem iného 55 bežných metrov potrubí s priemerom v rozpätí 16 – 25 cm a 62 metrov štvorhranného potrubia s obvodom 1,8 – 4,2 m (potrubie 120 x 90 cm). Na streche nižšej zrkadlovej sály sú osadené vonkajšie vzduchotechnické, rekuperačné a kondenzačné jednotky, ktoré sú v pohľadoch v plnom rozsahu priznané ako nový funkčný prvok.
Po polroku od sprístupnenia objektu verejnosti môžeme konštatovať, že obnova splnila svoje ciele, ktorými boli ochrana architektonického dedičstva Trenčína, ale aj vytvorenie nového fungujúceho kultúrneho a spoločenského centra.
Lucia Pastierová, KPÚ Trenčín
