Strecha Kostola sv. Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou je obnovená

Kostol sv. Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou predstavuje najstaršiu stojacu stavebnú pamiatku mesta. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál starší románsky kostol, ktorý je zmienený v pápežských desiatkoch. Avšak doteraz preukázaná je len jeho mladšia stavebná etapa datovaná do 15. storočia. 

Kostol sv. Mikuláša sa nachádza na vyvýšenom mieste v severovýchodnej časti mesta, v rámci areálu dodnes využívaného cintorína čiastočne ohraničenom murovaným ohradovým múrom. Radí sa k historicky najcennejším sakrálnym objektom nielen mesta, ale i regiónu. Pôvodne gotická jednoloďová stavba s pravouhlou svätyňou a predstavanou vežou prešla výraznými stavebnými úpravami v renesančnom a barokovom slohu. V roku 1468, po ničivom požiari, bola postavená nová veža s drevenou nadstavbou. Dodnes sa zachovala časť vnútorného zariadenia vrátane staršej murovanej kazateľnice a hlavného oltára z roku 1723 (už bez pôvodného oltárneho obrazu sv. Mikuláša).

Na prelome 18. a 19. storočia prešiel kostol obnovou, začiatkom 20. rokov 20. storočia došlo k rekonštrukcii veže, v ktorej boli osadené tri nové zvony: sv. Andrej-Benedikt (najväčší), sv. Cyril-Metod (stredný) a sv. Jozef (najmenší, známy ako „umieračik“). Od roku 1963 je kostol národnou kultúrnou pamiatkou. Bohoslužby sa v ňom konajú len príležitostne, hlavne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša 6. decembra.

Strechu nad loďou Kostola sv. Mikuláša tvorí drevená konštrukcia väznicového krovu s postrannými stojatými stolicami a podkrokvovými vzperami, pokrytá dreveným šindľom. Z historicko-typologického hľadiska sa radí ku krovom prechodného typu,  ktoré sa vyskytovali v poslednej štvrtine 19. storočia a na našom území sa bežne používali ešte v 50. rokoch 20. storočia. V rokoch 1989 – 1992 bola z iniciatívy miestneho dekana Bohumila Kapustu realizovaná posledná rozsiahla obnova, avšak bez pamiatkových výskumov. Súčasťou obnovy bola konzervácia drevenej konštrukcie veže a komplexná výmena krytiny.

Dožitá šindľová krytina zo začiatku 90. rokov 20. storočia a najmä havarijná situácia – poškodenie muriva východnej štítovej steny – vyvolali potrebu obnoviť strechu a súvisiace konštrukcie. Zatiaľ sa rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Bánovce nad Bebravou, s odhodlaným dekanom Gustávom Lutišanom a s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky podarilo v rokoch 2023 – 2024 odstrániť havarijnú situáciu štítovej steny, lokálne opraviť poškodené prvky historického krovu a vymeniť šindľovú krytinu nad svätyňou a loďou kostola. V prvej etape obnovy v roku 2023 sa práce sústredili na obnovu strechy svätyne, v druhej – realizovanej v roku 2024 – boli zamerané na obnovu strechy lode. Starý drevený šindeľ bol vymenený za nový (štiepaný s dvojitým uložením), protézované boli poškodené časti krovu a vymenilo sa latovanie.  V rámci budúcich prác sa plánuje obnova helmice veže, ktorá predstavuje pohľadovo dominantnú architektonickú črtu kostola, no zároveň je aj konštrukčným „orieškom“, a preto budú tieto práce najnáročnejšou časťou celej obnovy strechy. 

Okrem zabezpečenia dobrého stavebno-technického stavu strechy a ňou chránených murovaných konštrukcií, realizácia umožnila fotograficky zdokumentovať zaujímavé nálezy na murivách obnažených po demontovaní starej krytiny. Na východnej štítovej stene lode sa odkrylo viacero omietkových vrstiev, okrem iného aj hladená s najväčšou pravdepodobnosťou exteriérová omietka, otlačok staršej oblúkovej murovanej konštrukcie a najmä malé kruhové okno s omietnutou špaletou. 

Geofyzikálny prieskum vykonaný v roku 2019, ktorý sa zameral na interiér a bezprostredné okolie kostola (realizovaný Jánom Tirpákom v spolupráci s KPÚ Trenčín v rámci prioritných projektov Pamiatkového úradu SR), priniesol indície o stavebnom vývoji kostola. Medzi ne patrí identifikácia krypty pod loďou a anomálie naznačujúce rozšírené základy a staršie podlahové vrstvy pod vežou. Tieto nálezy spolu so situáciami odkrytými počas obnovy strechy  potvrdzujú, že hĺbkové pamiatkové výskumy ako archeologický, architektonicko-historický či reštaurátorský, môžu odhaliť ešte mnoho nových a zaujímavých poznatkov o histórii kostola.

V spolupráci s Mgr. Danielou Nipčovou, PhD. a Mgr. Máriou Kucmanovou spracovala PhDr. Martina Bernátová, KPÚ Trenčín

Literatúra

GRMAN, P. (ed.) Bánovce nad Bebravou, kultúrne pamiatky a pamätihodnosti mesta. Bánovce nad Bebravou: Mestský úrad, 2008. 20 s.

Kol. aut. Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 1 A – J. Bratislava: Obzor, 1967, s. 31. 

KPÚ Trenčín, Odborno-metodický podklad č. KPUZA-2015/4853-2/12058/DUN. ĎURIAN, Karol. Bánovce nad Bebravou, rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, cintorínsky, popis krovových konštrukcií a striech. 

KRÁLIK, M. Bánovce nad Bebravou na starých pohľadniciach. Bratislava: DAJAMA, 2012. 160 s. ISBN 978-80-8136-008-4.

ŠIŠMIŠ, M. Bánovce nad Bebravou 1232 – 2002. Martin: Osveta, 2002. 447 s. ISBN 80-8063-095-X.