„Steinwerk“ a „kemenate“ v Spišskom Podhradí

Pôvodné stredoveké jednopriestorové poschodové kamenné (komorové?) domy s vykurovanými izbami/komnatami z 1. polovice 14. storočia 

Zo staršej trhovej dediny bolo v 13. storočí založené stredoveké neopevnené mesto Spišské Podhradie, ktoré bolo súčasťou miest, mestečiek a osád patriacich do Spoločenstva spišských Sasov. Týmto došlo k zavŕšeniu jedinečného urbanistického procesu so samostatným administratívnym cirkevným centrom Spišskou Kapitulou a komitátnym hradom Spiš so sídlom župana, ktoré boli budované od začiatku 13. storočia.

Nepravidelná urbanistická štruktúra Spišského Podhradia je tvorená Pálešovým námestím trojuholníkového pôdorysu s centrálne umiestneným kostolom, ktoré na východnej strane ústi do rovnomennej ulice. Na južnej strane naň nadväzuje Mariánske námestie orientované na východ/západ, obklopené postrannými ulicami Podzámková a Štefánikova na východnej strane, ako aj ulicou Starý Jarok na juhovýchodnej strane pri Vavrincovom potoku.

V 70. a 80. rokoch 20. storočia vypracované pamiatkové a archeologické výskumy na území mesta fragmentárne potvrdzovali existenciu stredovekej zástavby parciel kamennými jednopriestorovými poschodovými stavbami, nazývanými tiež nesprávne vežovými (Dom na ul. SNP 6, dnes Štefánikova 6 – H. Haberlandová, A. Fiala/A. Valašek). Za posledných dvadsať rokov bolo v historickom jadre mesta vykonaných viacero pamiatkových výskumov (Urbanová, Klingová, Janovská, Čechová a i.), prevažne architektonicko-historických, ktoré potvrdili existenciu ďalších pôvodných a najstarších murovaných domov v meste. Ide o mimoriadne hodnotné zistenia a nálezy, ktoré dokladajú v pomerne veľkom počte zachovanie pôvodnej kamennej konštrukcie týchto stavieb takmer v celej svojej hmote (samozrejme bez pôvodných striech). Jadrá viacerých mestských domov, ktoré sa v renesancii sformovali do pravidelnej uličnej zástavby, tvoria pôvodné „steinwerky“ zo začiatku 14. storočia, teda kamenné jednopriestorové poschodové domy mierne obdĺžnikového pôdorysu nazývané v odbornej literatúre aj ako komorové. Ide o stavby s dvomi nadzemnými podlažiami a polozapusteným suterénom. V prípade dvoch domov – dnes už obnoveného na Štefánikovej 6 a objekte na Starom Jarku 48, kde sa v súčasnosti realizuje obnova, sú zachované aj primárne kútové krby nesené kamennými konzolami, ktoré potvrdzujú, že tieto domy mali na prízemí vykurované izby – komnaty (kemenate). V prípade domu na Štefánikovej 6 nesie v osi kamenná krbová konzola štvrťkruhového tvaru apotropajný znak v podobe štvorlistej ružice vpísanej do kružnice, čo symbolizovalo ochranu domu. Nižšie poschodie, ktoré slúžilo pravdepodobne ako skladový priestor, oddeľujú trámové stropy. Vetranie tu zabezpečovali prevažne užšie štrbinové okná. Pivničný priestor pod komnatou bol pôvodne ukončený rovnako trámovým stropom a pravdepodobne slúžil ako komora. V prípade niektorých domov sú dodnes zachované gotické portály v ostení s kapsami po zabezpečení dverí trámovou závorou. Tie, rovnako ako domy, súčasťou ktorých sú trámové stropy, kútové krby, odkladacie výklenky, resp. niky na odloženie osvetlenia sú pôvodné. Ide o unikátne nálezy, pomerne výnimočne zachované na mestských domoch postavených v stredoveku a to nielen na Spiši, ale aj v rámci celého Slovenska, kde sa ich pozostatky zachovali (Levoča – Námestie Majstra Pavla, Mäsiarska; Bratislava – Panská ulica, Biela a Michalská ulica, Hlavné námestie; Trnava-Hlavná ulica, murované tehlové domy aj dvojpriestorové; Banská Štiavnica). Mozaiku pomerne bohatého počtu zachovaných kamenných domov v Spišskom Podhradí (viac ako 10), niektoré aj s komnatami – vykurovanými obytnými izbami na prízemí, ktoré sú importom z nemeckého prostredia, dopĺňajú dva posledné nálezy: 

• Pálešovo námestie 34 so zachovaným „steinwerkom“ bez krbu (komorový dom?), ktorého trámový strop z červeného smreku bol dendrochronologicky datovaný do rokov zoťatia použitých drevín (1330/31d) – pamiatkový výskum (Čechová, Hurná 2021),
• A už spomínaný Starý Jarok 48 so zachovaným „steinwerkom“ a kútovým krbom (kemenate na prízemí), ktorého trámový strop z červeného smreku a jedle bol dendrochronologicky datovaný do rokov zoťatia použitých drevín po roku 1274+d 

(pamiatkový výskum, Klingová 2022)

Typologická štruktúra tradičného románskeho a ranogotického kamenného domu – steinwerku, bola rozšírená v strednej Európe: Nemecko (Hofgeismar, Bamberg, Koblentz, Freiburg, Bamberg, Osnabrück, Lübeck, Braunschweig a i.), Poľsko, Čechy (Praha aj vežové, Brno a i.), rovnako v západnej Európe - Francúzsko, Belgicko, Anglicko a na juhu Európy, kde boli stavané mnohopodlažné a naozaj mimoriadne vysoké vežové domy napr. Taliansko (San Gimignano, Bologna a i.). 

Zástavbu stredovekej parcely v meste Spišské Podhradie, presnejšie dvorca, tvorila jediná z lomového kameňa murovaná stavba – steinwerk (prevažne z travertínu), ktorá mala obytno-obrannú/útočiskovú funkciu, zhruba podobnú ako donjon v hradných areáloch. Jej podoba tvaru hranola o výške cca 6 – 7 metrov nad terénom po korunu muriva poschodia a ďalším čiastočne skrytým podzemným podlažím (s komorou?) je aj dnes viditeľná. Otázkou ostáva podoba a tvar strechy. Načo slúžili kamenné konzoly pod korunou muriva v dome na Štefánikovej 6? Zvyšnou zástavbou dvorca boli s najväčšou pravdepodobnosťou objekty drevené (napr. zruby, kolové stavby), resp. stavby dreveno-hlinenej konštrukcie (hospodárske, chlievy a i). Dvorce navzájom oddeľovali drevené ploty, napr. kolové s výpletom. Originálnu časť takého plota zachytil archeologický výskum realizovaný v roku 2021 vo dvore meštianskeho domu na Mariánskom námestí 35, ktorý bol datovaný M. Chomom do 1. polovice 14. storočia (jedľa – 1335/36d a 1341/42d). 

Týmto krátkym príspevkom som chcel upozorniť na unikátnu a možno aj v rámci Slovenska ojedinelú situáciu zachovanej pôvodnej stredovekej murovanej architektúry jednopriestorových poschodových domov postavených primárne v hĺbke parcely, ktoré sa pomerne v bohatom počte dodnes zachovali v Spišskom Podhradí. Sumárne sa tejto mestskej architektúre venoval v nedávnej minulosti aj Martin Ilečko v svojej diplomovej práci, čo je mimoriadne podnetné. 

Preto si na záver kladiem otázku, či by Pamiatkový úrad SR nemal zadať vypracovanie podrobného pamiatkového urbanisticko-historického výskumu tejto lokality, s využitím všetkých dostupných poznatkov, archívnych materiálov a hlavne už realizovaných pamiatkových výskumov na jednotlivé mestské domy. Zároveň si na túto otázku odpovedám: áno, takýto odborný materiál by mimoriadne obohatil poznanie o ďalšom a pomerne málo známom type tohto reprezentačného nemeckého importu v mestskej zástavbe na Spiši, s objasnením funkcie jednotlivých priestorov (vykurovaný priestor – komnata, komora, sýpka...), prípadne otvorením diskusie o tvare a type striech na týchto primárnych stredovekých kamenných domoch. Rovnako by tento materiál, ako aj ďalší systematický architektonicko-historický výskum na dosiaľ neskúmaných objektoch v meste, doplnil naše poznanie o oveľa známejších typoch stredovekých a včasne-novovekých mestských domoch – sieňových a prejazdových. 

Autor: Ľubor Suchý, KPÚ Prešov