Starý hrad v Nezbudskej Lúčke
Hrad Starý hrad (zvaný aj Starhrad, Varín) v obci Nezbudská Lúčka, okr. Žilina bol v rozsahu 15 pamiatkových objektov vyhlásený v roku 2017 za národnú kultúrnu pamiatku. Ruina hradu Starý hrad situovaná asi 3 km juhovýchodne od obce Varín na ostrom skalnom hrebeni na pravom brehu Váhu, je pozostatkom pôvodne strážneho hradu postaveného pred rokom 1241 na ochranu cesty vedúcej Považím. Stavebný komplex hradu možno zaradiť medzi najvýznamnejšie pamiatky svojho druhu na našom území, ktorý si zachoval nielen čitateľnú dispozíciu a hmotovo-priestorové členenie, ale aj množstvo architektonických a fortifikačných prvkov, ako aj pod terénom predpokladaných prvkov hmotnej kultúry, ktoré dokladajú vývoj osídlenia, úrovne hmotnej kultúry a v neposlednom rade vývoj fortifikačného staviteľstva a celkovej architektonickej úrovne šľachtických sídel na našom území. Hrad patrí k ojedinelým a ucelene zachovaným šľachtickým hradom, pričom vysokú architektonickú úroveň mala aj jeho renesančná prestavba. Hrad, ktorý patril pôvodne pravdepodobne kráľovi, sa spomína prvýkrát v listine kráľa Belu IV. z roku 1241, možné je i to, že o jeho postavenie sa zaslúžili predkovia šľachtického rodu Balašovcov, vlastniaci tu pozemky už v 1. polovici 13. storočia. Od konca 13. storočia viackrát menil majiteľov, od roku 1442 bol odkúpený Jánom Pongrácom, pričom tento rod na Starom hrade sídlil až do 16. storočia, a aj neskôr hrad užívali ako útočisko počas ohrozenia tureckými vpádmi najmä v 1. polovici 17. storočia. V ich majetku bol s menšou prestávkou až do polovice 18. storočia, kedy na hrade slúžili iba strážcovia, po ktorých odchode hrad postupne začal chátrať. K neskororománskej – ranogotickej stavebnej etape náleží výstavba obytnej radnej veže na vrchole hradného brala, ktorá sa v súčasnosti javí ako najstaršia časť hradu, v gotickej etape boli postavané hradný palác a budovy s predhradím juhozápadne od veže. K neskorogotickej – ranorenesančnej etape prináleží rámcovo výstavba severovýchodnej bašty dolného hradu a vstupnej brány s predbráním bližšie neznámeho rozsahu. V renesančnej etape bolo postupne vystavané severovýchodné predhradie s obvodovou zástavbou, ktoré postupne narastalo od brány horného hradu smerom na severovýchod. V areáli sa miestami zachovali architektonické detaily – kamenné otesávané články v miestach vstupov a okenných otvorov, v paláci je zachovaná časť gotického arkiera. Hradné jadro tvoria zbytky obytnej veže, dvoch hradných palácov (tzv. starý gotický a tzv. nový neskorogotický palác) bastiónu, delovej veže a koridoru, v prvom predhradí hradu sa nachádzala delová bašta, v druhom predhradí dve pozdĺžne oproti sebe situované hospodárske stavby, bránová veža, cisterna, hradbové múry a hradné nádvorie, predpolie hradu tvorila šijová priekopa.
Fotodokumentácia: P. Ižvolt, P. Škulavík, F. Jaššo (PÚSR) Spracoval: Mgr. Naďa Kirinovičová (PÚSR)
