Slovensko má ďalší zápis v Zozname svetového dedičstva UNESCO
Medzinárodná archeologická lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes dnes bola zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Rozhodol o tom Výbor svetového dedičstva na svojom aktuálne prebiehajúcom 44. zasadnutí konanom online z čínskeho mesta Fuzhou. Nomináciu na zápis tejto lokality predložilo Slovensko spoločne s Nemeckom a Rakúskom.
Nominačný projekt a dnešný zápis Dunajského Limesu na prestížny Zoznam svetového dedičstva UNESCO sú výsledkom viac ako 14 rokov spolupráce partnerských inštitúcií zo všetkých zainteresovaných krajín, ktorú za slovenskú stranu koordinoval Pamiatkový úrad SR a dlhodobo aktívne podporovali predovšetkým Múzeum mesta Bratislava, Podunajské múzeum v Komárne, Archeologický ústav SAV, a v neposlednom rade Hlavné mesto SR Bratislava, mestská časť Rusovce a obec Iža.
Na území Slovenska sú súčasťou novej lokality svetového dedičstva UNESCO dve národné kultúrne pamiatky – Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Kastel Gerulata ležal na území Panónie v línii Carnuntum – Ad Flexum na pravom brehu Dunaja a tvoril neoddeliteľnú súčasť hraničného opevnenia bývalej Rímskej ríše. Rímsky tábor v Iži bol predsunutou pevnosťou na ľavom brehu Dunaja, jedinou svojho druhu na tomto úseku hranice, a tvoril predmostie legionárskej pevnosti Brigetio. Oba sú dokladom dlhodobej, zhruba 400-ročnej, rímskej prítomnosti na území dnešného Slovenska.
Dunajský Limes je už ôsmou slovenskou lokalitou na Zozname svetového dedičstva. Jeho zápis je nielen ocenením výnimočnej hodnoty týchto pamiatok, ale zároveň stimulom pre skvalitnenie ich ochrany a zachovania a rovnako aj príležitosťou pre udržateľný rozvoj dotknutých obcí a regiónov založený na kultúrnom dedičstve.
Dunajský Limes je súčasťou širšieho celku Hranice Rímskej ríše, ktorý je najrozsiahlejšou kultúrnou lokalitou UNESCO v Európe a v súčasnosti sa tiahne od Antoninovho valu na Britských ostrovoch až po Ižu na slovensko-maďarskej hranici. Dunajský úsek hraníc okrem prírodnej prekážky v podobe toku rieky tvorila sústava legionárskych pevností, menších pevností a vojenských táborov, strážnych veží, limitná cesta a civilné zázemie. Táto časť rímskych hraníc nepredstavovala nepreniknuteľnú bariéru, ale kontrolovala a umožňovala pohyb vojenských jednotiek, ako aj civilistov a obchodníkov medzi územím Rímskej ríše a tzv. barbarikom. Predstavovala tak prostredie pre pozvoľnú a nepretržitú výmenu civilizačných vymožeností vyspelého rímskeho antického sveta a susedných, prevažne germánskych kmeňov a národov.
Vo svojom najväčšom rozsahu, počas 2. storočia n. l., zasahovala vonkajšia hranica Rímskej ríše tri kontinenty a bola vyjadrením mimoriadnych vojenských i organizačných schopností Rímskeho impéria. Jedinečnú svetovú hodnotu Hraníc Rímskej ríše uznal Výbor svetového dedičstva už v roku 1987, kedy bol do Zoznamu svetového dedičstva zaradený Hadriánov val (Anglicko), a tiež pri doplnení tejto lokality o Hornogermánsko-rétsky Limes (Nemecko) v roku 2005 a Antoninov val (Škótsko) v roku 2008.
Aktuálny zápis sa týka prvej, západnej, časti Dunajského Limesu, od bavorského Bad Göggingu po Ižu na Slovensku, a zahŕňa 77 pamiatok rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj. Jedinečná svetová hodnota lokality bude posilnená po predložení nominácie východnej časti Dunajského Limesu a rozšírení lokality o rímske pamiatky v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku, Bulharsku a Rumunsku, ktoré sa predpokladá v najbližších rokoch.
