Prvý nález renesančného sieňového domu na Slovenskej ulici v Prešove
V minulosti bolo vykonaných niekoľko komplexných architektonicko-historických výskumov meštianskych domov, vrátane bývalého župného domu na Slovenskej ulici v Prešove, prevažne na jej východnej strane s výsledkom, že dispozične ide o pôvodné domy len prejazdového a prechodového typu (renesančné a barokové).
V roku 2023 bol realizovaný pamiatkový, architektonicko-historický výskum meštianskeho domu na Slovenskej ulici č. 56 v Prešove – východná strana (Ľ. Suchý, D. Sabol, D. Hurná: august 2023), ktorý predpísal KPÚ Prešov v rozhodnutí o zámere jeho pripravovanej komplexnej obnovy. Výskumom bolo potvrdené, že na úzkej stredovekej parcele bol už v závere 16. storočia postavený súčasný poschodový dom, podpivničený dvomi miestnosťami s ich aditívnym radením len pod širším severným traktom.
Vzhľadom na stredoveké založenie Slovenskej ulice, rovnako ako aj námestia v Prešove – súčasnej Hlavnej ulice, je možné predpokladať, že na tejto parcele stál v závere stredoveku starší dom, pravdepodobne s jedným nadzemným podlažím (možno drevený), ktorý bol v plnom rozsahu pred výstavbou súčasného renesančného domu odstránený.
Mimoriadne hodnotným nálezom počas spomínaného výskumu, predovšetkým na základe vykonanej sondáže v interiéri a po odstránení časti omietkových vrstiev, bol nález primárneho kamenného stĺpa, sekundárne zamurovaného medzi súčasným prejazdom (užší komunikačný južný trakt) a hlavnou západnou miestnosťou (širší obytný severný trakt). Ďalšie nálezy druhotných zásahov do pôvodne otvoreného priestoru s dvomi rozsiahlymi arkádami v prednej časti meštianskeho domu potvrdili, že poschodový dom bol v renesancii na prízemí riešený ako sieňový, teda celú prednú časť tvoril priečne orientovaný mázhaus – veľká sieň, využívaná pôvodne pre obchodné či remeselné účely. Tieto priestory neboli v minulosti vykurované a keďže boli súčasťou komunikačného uzla, spravidla na nich nadväzovalo schodisko, ktoré sa ale nezachovalo a tak jeho presnú polohu nepoznáme. Sieň bola prístupná cez vstupnú bránu z ulice – užší južný trakt. Rozsiahle klenbové pásy oboch arkád orientovaných v pozdĺžnom smere medzi dispozičným dvojtraktom domu dosadali na spoločný kamenný stĺp v strednej časti siene. Stĺp s hladkým driekom a jeho tradičným konvexným zakrivením (entasis), mal zdobenú kompozitnú hlavicu, medzi krycou doskou (abakus a echinus) a prstencom so zachovanými kamenárskymi reliéfmi akantových listov. Dá sa predpokladať, že širší severný priestor siene mal v 16. aj 17. storočí drevený trámový strop, južný užší má dodnes pôvodnú valenú klenbu s výrazne vytiahnutými štukovými hrebienkami, naznačujúcimi tradičné kamenné rebrá, dosadajúce na kalichové a volútové štukové hlavice/konzoly (postupné doznievanie gotických rebrových klenieb).
Práve výnimočný nález kamenného stĺpa – súčasti pôvodnej siene, ako aj typ krížovej valenej klenby v južnom trakte prevažne so styčnými lunetovými výsečami a výraznými štukovými hrebienkami/rebrami doplnenými vo vrchole klenby štukovými rozetami, sú najdôležitejšími slohotvornými prvkami, ktoré datujú začiatok výstavby domu v oboch poschodiach ešte do druhej polovice, najneskôr do záveru 16. storočia. Rovnako k datovaniu a určeniu staršieho dispozičného typu meštianskeho domu (mázhaus) pomohli aj ojedinelé zachované analógie a analytické prezentácie kamenných stĺpov na prízemiach niektorých prešovských meštianskych domov, avšak len na Hlavnej ulici (Hlavná 80 – neskorá gotika, Hlavná 86 – vrcholná renesancia, Hlavná 108 – renesancia, manierizmus).
Po zmene a čiastočnej prestavbe domu v 2. polovici 18. storočia bola sieň na prízemí nahradená typickým prejazdom, čím došlo k dispozičnej zmene meštianskeho domu na typ prejazdový (s dufartom), ktoré v renesancii a neskôr v baroku v meste dominujú. Došlo k uzavretiu pôvodného prechodu – arkád medzi traktmi ich zamurovaním. Pôvodný kamenný stĺp medzi oboma traktmi sa stal súčasťou súčasného medzitraktového múru a prestal plniť pôvodnú funkciu. V miestnostiach severného traktu všetky staršie renesančné klenby a trámové stropy nahradili barokové plackové a do centrálnej časti traktu bolo vložené nové schodisko. V užšom južnom chodbovom trakte v oboch nadzemných podlažiach boli zachované pôvodné renesančné klenby.
Hoci v dôsledku prestavby domu v 18. storočí a čiastočnej úpravy severného traktu na prízemí, už dnes nemôžeme prezentovať originálnu sieň pôvodného meštianskeho domu, je tento unikátny nález z obdobia renesancie v objekte na Slovenskej ulici dôkazom rozmachu Prešova v 16. storočí.
Ľubor Suchý, KPÚ Prešov