Pamiatkový fond je bohatší o cenné sakrálne predmety

V prvom polroku 2024 sa na Pamiatkovom úrade SR zapísalo do registra hnuteľných národných kultúrnych pamiatok (NKP) niekoľko vzácnych predmetov vo vlastníctve rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi a. v. a Rehole menších bratov Františkánov. Prešli kompletným procesom selekcie závislej na viacerých faktoroch a vychádzajúcej zo zákona, podľa ktorého vec musí spĺňať súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt.

Predmety, ktoré pribudli do pamiatkového fondu sú súčasťou mobiliára kostolov, niektoré sa dodnes používajú pri liturgických úkonoch alebo spĺňajú nemenej významnú reprezentatívnu funkciu. Veľkou hodnotou je autenticita, ktorú si uchovali naprieč rokmi a rôznymi slohovými obdobiami, zachovala sa ich pôvodná funkcia, hmota, materiál, tvaroslovie i ornamentika. Ich ďalšia ochrana je preto mimoriadne dôležitá. Ide o predmety, ako oltáre, skrine, obrazy, sochy, liturgické predmety, mreža či dokonca interiérové dvere. 

Vo významných trnavských kostoloch sa ku skupine už existujúcich NKP podarilo vyhlásiť aj zostávajúce vybavenie interiérov dovtedy bez statusu pamiatok, čím sa dospelo k vytvoreniu hodnotného a uceleného súboru sakrálnych pamiatok v daných pamiatkových objektoch. V rímskokatolíckom františkánskom Kostole sv. Jakuba st. ide konkrétne o dvojkrídlové drevené dvere pochádzajúce z doby výstavby sakristie v roku 1633. Sú súčasťou jej pôvodného vybavenia, majú pôvodné kovanie aj osadenie a sú do dnešného dňa funkčné a využívané na svoj pôvodný účel, čo je vzhľadom na ich vek pozoruhodné. Ďalej je to barokový bočný Oltár Božského Srdca Ježišovho, predstavujúci kvalitnú umelecko-remeselnú prácu vytvorenú v druhej polovici 18. storočia. Tento oltár je doplnený barokovými sochami na solídnej úrovni a so špecifickým prvkom – maľovanou vitrážou, ktorá je súčasťou nadstavca. Bočný Oltár Panny Márie Lurdskej taktiež dokladá vývoj barokového umenia domácej proveniencie. Oba oltáre sú slohovo jednotné a boli zrejme vytvorené jednou regionálnou dielňou. Poslednou vecou, ktorá bola v tomto kostole vyhlásená za NKP v prvej polovici roku 2024, je drevené súsošie so zaužívaným pomenovaním Stabat Mater zobrazujúce Ukrižovaného Krista s Pannou Máriou pod krížom. Súsošie je hodnotné kvôli umelecko-remeselnej kvalite regionálneho významu, ktorú možno pozorovať predovšetkým na precíznom modelovaní a verných, plných telesných tvarov figúr a rovnako aj vo výraze postáv. Skulptúra sa zachovala vo výnimočne dobrej kvalite a dokladá vývoj ranobarokového sochárstva na našom území.

V prípade rímskokatolíckej Katedrály sv. Jána Krstiteľa (univerzitný kostol) pribudli do pamiatkového fondu viaceré súpravy svietnikov, ktoré sú hodnotnou súčasťou historického, slohovo rôznorodého liturgického vybavenia kostola. Súprava neskorobarokových figurálnych svietnikov v podobe anjelov svetlonosov a výrazne ozdobné až pompézne monumentálne svietniky kandelábrového typu zastupujú zriedkavejší typ svietnikov a reprezentujú výtvarne náročnejšiu líniu umelecko-remeselnej produkcie 18. storočia. Ďalej pribudli dve súpravy barokovo-klasicistických drevených oltárnych svietnikov z druhej polovice 18. storočia predstavujúce štandardný príklad kvalitnej drevorezbárskej práce, súprava ranobarokových svietnikov s vyrezávanými okrídlenými anjelskými hlavičkami z polovice 17. storočia a rokokové stojanové svietniky s výrazným rokajovým dekorom z druhej polovice 18. storočia. Z interiérového mobiliáru sa vyhlásili za NKP aj dve drevené skrine s bohatou vyrezávanou rezbou z polovice 17. storočia. K početnému súboru ranobarokových oltárov, ktoré sú podstatnou súčasťou sakrálneho vybavenia kostola, sa pripísali dva barokové bočné drevené oltáre s ornamentálnou aj sochárskou výzdobou. Architektúra oltára zasväteného sv. Jozefovi bola vytvorená domácou trnavskou dielňou v rokoch 1650 – 1660, v nadstavci sa nachádza aj obraz s témou Tri Márie pri hrobe, ktorého vznik sa datuje do obdobia 19. až začiatku 20. storočia. Tento oltár patrí do skupiny tzv. čierno-zlatých oltárov vytvorených v 17. storočí, vyznačujúcimi sa farebným kontrastom tmavej plochy architektúry a zlátených dekoratívnych prvkov. Druhý bočný Oltár sv. Kríža je zachovaný, žiaľ, vo fragmentárnom stave v podobe svätostánku a dvojice oltárnych sôch anjelov. Pochádza z druhej polovice 18. storočia a aj napriek nezachovaným častiam je prínosnou umelecko-remeselnou, sochárskou a historickou súčasťou kostola. V počte troch kusov nadobudli status NKP aj závesné obrazy, dva z nich sú monumentálnych rozmerov. Obraz s témou Krista na Olivovej hore zo začiatku 19. storočia prezentuje klasicistickú maliarsku prácu, čiastočne ešte ovplyvnenú barokovou tradíciou. Maľba s vyobrazením sv. Jána Nepomuckého v dekoratívnom rokokovom ráme z obdobia rokov 1745 – 1750 je významným svedectvom vývoja barokovej sakrálnej výtvarnej tvorby, najmä jej neskorobarokovej fázy. Maliarska forma preukazuje v pomerne náročnom viacfigurálnom kompozičnom a svetelno-farebnom riešení zručnosť na profesionálnej úrovni. Autorstvo obrazu je pripisované známej dielni Paula Trogera (1698 – 1762), jedného z hlavných predstaviteľov neskorobarokového maliarstva v Rakúsku (PETROVÁ-PLESKOTOVÁ, 1983). Na Slovensku sa šíril jeho vplyv hlavne prostredníctvom jeho žiakov a pomocníkov, ktorí pracovali pravdepodobne podľa jeho predlohy a čerpali z jeho niektorých formálnych a výrazových znakov a typológie postáv. Tretie výtvarné dielo pochádza z obdobia rokov 1750 – 1770.  Zobrazuje sv. Alojza z Gonzagy a spadá do neskorobarokového slohu. Z ďalších predmetov vyhlásených za NKP v tomto kostole spomenieme ešte barokovú sochu voľnú Ukrižovaný Kristus z druhej polovice 18. storočia, zvončeky pri sakristii, barokový kríž procesiový a baroková svätenička. 

V rímskokatolíckej Kaplnke Ružencovej Panny Márie v Bratislave sa vyhlásil za NKP cenný drevený oltár s vyrezávanou výzdobou, ktorý je dnes jediným zachovaným kusom pôvodného sakrálneho mobiliáru kaplnky. Pochádza z druhej polovice 18. storočia a disponuje neporušenou oltárnou architektúrou, ktorá prebrala neskorobarokové a klasicistické tvaroslovie, kvalitnou sochárskou výzdobou, svätostánkom a obrazom v jeho nadstavci. Fond sa doplnil aj o dva závesné obrazy s náboženskou tematikou. Viacfigurálna olejomaľba s námetom Vzkriesenie Krista dokladá barokové výtvarné tendencie na našom území, vyznačuje sa zachytením dramatickosti a expresívnosti a vyniká obratným narábaním s farbami ako i prácou so svetlom a tieňom. Druhý obraz je ukážkou klasicistickej olejomaľby. Vďaka autentickému nápisu vieme, že závesná maľba vo vzácnom ozdobnom ráme vznikla v roku 1841. Znázorňuje sv. Mikuláša a tematicky sa viaže k bratislavskému Podhradiu. Zákonom chránené pamiatky sa rozšírili aj o kovovú mrežu s bohatou výzdobou a barokovú sochu z obdobia okolo polovice 18. storočia. Tá je dokladom profesionálnej sochárskej tvorby, vyznačuje sa kvalitným sochárskym zobrazením barokovej expresívnosti. Vyniká kvalitnou prácou s modeláciou dreveného materiálu. Hoci nepoznáme jej autora a zrejme nie je súčasťou pôvodného zariadenia kaplnky, patrí medzi vysoko hodnotné časti jej dnešného mobiliáru. 

Pamiatkový fond obohatili aj liturgické predmety rôzneho charakteru v Evanjelickom kostole a. v. v Bratislave-Rači. Jedná sa o kalich, misu krstnú, pokál a pokladničku. Svojou funkčnosťou, zachovanosťou, materiálovým spracovaním a estetickou hodnotou sa radia k výnimočným súborom liturgických predmetov. 

Predmety, ktoré boli v prvej polovici roku 2024 vyhlásené za hnuteľné národné kultúrne pamiatky sa do pamiatkového fondu dostali vďaka ich vysokej hodnote, vypovedajú o vkuse, citlivosti a úcte k tradíciám a prezentujú rôzne umelecké techniky. 

Mgr. Alexandra Barenčíková, PÚ SR

Použitá literatúra a zdroje: 

PETROVÁ-PLESKOTOVÁ, A. Maliarstvo 18. storočia na Slovensku. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 1983, s. 30, obr. 27.

Podklady pre vyhlásenie vecí za hnuteľné NKP v okresoch Trnava a Bratislava. Interné evidenčné materiály a podklady pre správne konanie PÚ SR, vypracovali: I. Gajdošová (rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa), A. Hollá-Barenčíková (rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba st.),  Z. Zvarová (rímskokatolícka Kaplnka Ružencovej Panny Márie, evanjelický kostol Bratislava-Rača). Bratislava: PÚ SR Bratislava, MÚOP v Bratislave, 2017 – 2021