Pamiatkové paralely miest Žilina a Rajec
Mestá Rajec a Žilina sú od stredoveku vďaka svojej blízkosti a historickým prepojeniam úzko späté. Intenzívny územný rozmach, ktorý Žilinu posunul v územnom i priemyselnom vývoji výrazne vpred oproti Rajcu, bolo získanie postavenia dôležitého železničného uzla v roku 1871.
Odraz ich paralelného vývoja najlepšie vidno na ich stavebnom a urbanistickom vývoji. Okrem štvorcového námestia spájaného s nemeckou kolonizáciou a trojloďového kostola postaveného na staršej jednoloďovej stavbe, možno paralelu nájsť aj v prípade Žilinského a Rajeckého hradu, ktoré u oboch miest zostávajú opradené mnohými legendami a dohadmi.
Súčasná Žilinská katedrála Najsvätejšej Trojice i farský kostol sv. Ladislava v Rajci nachádzajú svoje korene v 13. storočí ako jednoloďové kostolíky. Oba sú situované mimo centrálneho štvorcového námestia. V 14. storočí prechádzajú rozsiahlymi prestavbami na trojloďové chrámy, čo súvisí i s prudkým rozvojom oboch miest v tomto období.
Zatiaľ čo v stredoveku sú obe mestá prepojené s vlastnými hradmi – Žilinským a Rajeckým, po zániku oboch v 15. storočí prechádzajú tieto väzby na hrady Strečno a Lietava. I v tejto rovine sa však vývoj odohráva paralelne. Oba hrady prechádzajú rozsiahlymi prestavbami a rovnako sa vyvíja i vzťah k mestám.
V roku 1556 si dcéru Mikuláša Kostku – Barboru berie za manželku František Thurzo a prikláňa sa k novému reformačnému učeniu Martina Luthera. V tom istom roku Kostka umiera a rod tak vymiera po meči. Barbore zostáva Lietava a jeho druhej dcére – Anne (v tom čase vydatej za Jána Nyáriho, neskôr Štefana Deršfiho) zanecháva hrad Strečno.
Dejiny žilinskej katedrály sa v 16. a na začiatku 18. storočia pod vplyvom historických udalostí niesli v znamení viackrát sa opakujúcich zmien užívania evanjelikmi a katolíkmi. Historické pramene dokumentujú analogickú situáciu pri užívaní kostola v Rajci. V polovici 16. storočia dochádza k prvej renesančnej prestavbe kostola v Rajci. Z roku 1561 pochádza epitaf, ktorý je v súčasnosti umiestnený pri južnom vstupe a Juraj Thurzo ho dal vyhotoviť svojej žene – Barbore a jej rodičom. Keďže toto manželstvo nebolo požehnané žiadnymi potomkami, Deršfiovci sa pokúšali o získanie Lietavského panstva, no neúspešne.
V tomto období je možné pozorovať zrkadlenie vývoja Žilinského kostola pod patronátom Strečna (Žilinu dostáva na začiatku 16. storočia) a Rajeckého kostola s Lietavským panstvom. V oboch prípadoch sa realizujú renesančné prestavby ako kostolov, tak aj hradov.V roku 1586 nitriansky biskup posvätil obnovený a prestavaný farský kostol v Žiline. Došlo k prístavbe sakristie a zvýšeniu veže o dve nadzemné podlažia a klenby dostali renesančnú podobu. K podobným úpravám dochádza za Juraja Thurzu (Františkovho syna) na Rajeckom kostole v roku 1610, keď objekt získava nové renesančné klenby, panskú emporu a južnú predsieň. K nadstavbe veže dochádza v roku 1647.
V roku 1610 sa v katedrále v Žiline odohrala jedna z najvýznamnejších udalostí v dejinách slovenských evanjelikov, tzv. Žilinská synoda, ktorá mala zásadný vplyv pre fungovanie evanjelickej cirkvi na Slovensku.
Až do roku 1672 boli oba kostoly v rukách prívržencov reformácie. V Žiline v tom období prevažovali evanjelici augsburského vierovyznania. V prípade Rajca, kde tvorili len veľmi malý zlomok veriacich, Juraj Thurzo dôsledne uplatňoval pravidlo „Cius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).
Aj dnes je osud týchto kostolov – významných národných kultúrnych pamiatok - úzko previazaný. Oba prechádzajú zásadnou stavebnou a reštaurátorskou obnovou, ktorá sa v prvej etape zameriavala prevažne na komplexné reštaurovanie fasád. Žilinskú katedrálu čaká ešte zveľadenie interiéru.
Spracoval: Mgr. Katarína Marcová, KPÚ Žilina
