Pamiatkari zachraňujú archeologické pamiatky na Veľkom Tribeči
V septembri a októbri 2024 zrealizovali archeológovia Pamiatkového úradu SR a Krajského pamiatkového úradu Nitra systematický prieskum hradiska Veľký Tribeč. Uskutočnil sa v spolupráci s dobrovoľníkmi z Občianskeho združenia Hradiská a Archeo Moravia z.s. Prieskum podnietilo narušenie tejto národnej kultúrnej pamiatky ťažbou kalamitného dreva, ale aj fakt, že ju dlhodobo drancujú vykrádači. Archeológovia sa preto pokúsili získať a zachrániť chýbajúce informácie o minulosti tohto starobylého miesta.
Hradisko na vrchole kopca Veľký Tribeč (k. ú. Kovarce a Velčice), ktorý je najvyšším v pohorí Tribeč s 829,6 m n. m., je odbornej verejnosti známe už celé jedno storočie. Monumentálne valy jeho opevnenia a pozostatky vstupných brán opísali a v rámci svojich možností zdokumentovali už v 20. rokoch 20. storočia L. Odescalchi a Š. Janšák. Napriek tomu sa o ňom donedávna vedelo len minimum, a to len na základe malého počtu povrchovo zozbieraných črepov z keramických nádob. Osídlenie hradiska bolo zaradené do záveru neskorej doby bronzovej a začiatku doby halštatskej (L. Veliačik – P. Romsauer 1994; J. Katkinová – S. Katkin 2002), teda približne do 9. až 8. storočia pred n. l.
Rozsiahly priestor o rozlohe 15,6 hektárov je chránený masívnym valom vybudovaným z lomového kameňa, ktorý má z vonkajšej strany zachovanú výšku 4 až 7 m a šírku 20 až 26 m. Na severozápadnej strane je spevnený ďalšou líniou valu (bermou?). Iný, predsunutý kamenný val, chránil hradisko zo severozápadnej strany. O vnútornej štruktúre hradiska sa donedávna veľa nevedelo. Až vizualizácia dát získaných leteckým laserovým skenovaním (T. Lieskovský pre Pamiatkový úrad SR v roku 2020, zdroj dát: ÚGKK SR) odhalila, že časť areálu bola upravená do systému umelých terás. Na základe poznatkov z iných výskumov vieme, že na terasách veľmi pravdepodobne stáli stavby (domy, dielne a pod.). Viditeľné sú aj pozostatky starých ciest, z ktorých jedna prepájala vstupné brány na opačných stranách opevneného areálu (https://skfb.ly/6THyQ). Ďalšie poznatky priniesol geofyzikálny prieskum severnej časti areálu hradiska v roku 2021. Vďaka tejto metóde sa podarilo zistiť existenciu početných archeologických objektov pod zemou, ale aj ďalšie informácie k opevneniu. Doklady o intenzívnom osídlení hradiska (hustá sieť sídliskových terás, objekty pod zemou v priestore mimo terás) boli v protiklade so skromnými dokladmi materiálnej kultúry známymi z jeho areálu. To zmenil aktuálny prieskum slovenských pamiatkarov.
V lete 2024 bolo nahlásené narušenie valov aj areálu hradiska ťažbou kalamitného dreva. Hoci boli takto poškodené najmä povrchové vrstvy, pamiatkari zvolili ako najlepší spôsob záchrany informácií o hradisku ako aj archeologických nálezov metódu systematického prieskumu s pomocou detektorov kovov. Hradisko je totiž už dlhodobo vykrádané nelegálnymi hľadačmi, ktorí sa zameriavajú na vykopávanie kovových predmetov, ktoré by mohli speňažiť na čiernom trhu. Zákulisné informácie hovoria o desiatkach predmetov, ktoré boli z hradiska za posledných 30 rokov ukradnuté. Lokalita tak prichádza o predmety, ktoré mohli mať veľký význam pri jej poznaní (určenie doby jej využívania, jej funkcia, význam v rámci regiónu či mimo región). Aktuálnym prieskumom sa pamiatkari pokúsili zachrániť aspoň zostávajúce údaje o využití hradiska, ukrývajúce sa v historických artefaktoch a v ich podrobnej dokumentácii.
V mesiacoch september a október 2024 pamiatkari v spolupráci s 20 – 25 dobrovoľníkmi hradisko podrobne preskúmali. V rámci celého areálu hradiska a čiastočne mimo neho sa podarilo získať a zdokumentovať približne 350 kusov kovových artefaktov a desiatky ďalších nálezov (zlomky keramických nádob a fragmentov mazanice), dokladajúcich život na ňom vo viacerých epochách. Najstaršie zachytené doklady pochádzajú z mladšej až neskorej doby bronzovej (obdobie popolnicových polí, záver 2. tisícročia a začiatok 1. tisícročia pred n. l.). Tieto sa veľmi pravdepodobne spájajú s vybudovaním opevneného sídliska (hradiska). Aj keď ide prevažne o na prvý pohľad nevábne vyzerajúce artefakty, o ktoré zrejme vykrádači nejavili väčší záujem, pre archeológov majú veľkú cenu. Sú to zlomky predmetov z bronzu, ktoré vieme zaradiť do užšieho časového rámca a ktoré patrili k bežnému sortimentu sídlisk doby bronzovej v strednej Európe. Vtedajší ľudia predmety po opotrebovaní alebo poškodení rozsekali na menšie kúsky a v dobe, keď ešte neexistovali peniaze, využívali ako takzvanú „drobnú hotovosť“. Bronz bol v tej dobe surovina, ktorá sa dala pomerne ľahko recyklovať na výrobu nových bronzových predmetov, a preto bola cenená. Z hradiska na Veľkom Tribeči pochádzajú zlomky bronzových kosákov, sekeriek, hrotov šípov aj ihlíc (na spínanie odevu). A práve rozdielna úprava hlavičiek ihlíc, ktorých móda sa postupom času menila, je vynikajúcou pomôckou archeológov pre určovanie veku lokalít. Vďaka nim vieme, že hradisko bolo osídlené už o niekoľko storočí skôr než sa doteraz predpokladalo (mladšia doba bronzová) a opustené bolo v závere doby bronzovej.
Jesenný prieskum priniesol aj ďalšie nové poznatky. Po niekoľkých storočiach, keď bolo hradisko neosídlené, sa naň ľudia vrátili. Išlo o keltské obyvateľstvo, ktoré na tomto mieste našlo útočisko v storočiach pred prelomom letopočtov. Staré opevnenie muselo byť stále mohutné a vzbudzovať pocit väčšieho bezpečia. O prítomnosti Keltov svedčia nálezy drobných spôn či masívny železný kľúč. Nasledovalo opäť niekoľko storočí bez ľudí, až do turbulentného záveru doby rímskej a obdobia sťahovania národov (4. – 5. storočie), keď v ňom hľadalo ochranu germánske obyvateľstvo. Na hradisku sa po nich zachovali bronzové a železné spony, najmä vo fragmentoch, a zlomky malých kruhových zrkadielok. Či sa obyvateľstvu podarilo prežiť v bezpečí, nevieme. Je však veľmi pravdepodobné, že po ich odchode už hradisko nebolo nikdy dlhšie osídlené. Isté využitie našlo aj v období stredoveku. Hroty šípov v blízkosti opevnenia naznačujú bojový stret, možno prítomnosť ľudí, na ktorých strieľali útočníci spoza valu. Z priestoru hradiska pochádzajú aj ďalšie predmety, ktoré ešte nie sú odborne spracované. Zatiaľ vieme, že na najvyššom vrchu uprostred „tajomného“ pohoria Tribeč s výborným výhľadom do širokého okolia hľadali ľudia v minulosti ochranu opakovane a snažili sa ju posilniť aj dômyselným systémom opevnenia.
V minulých rokoch boli archeologické výskumy v pohorí Tribeč finančne podporené Ministerstvom kultúry SR v rámci Prioritného projektu Pamiatkové výskumy Pamiatkového úradu SR. Systematický prieskum hradiska slovenskými pamiatkarmi v roku 2024 je súčasťou projektu skúmajúceho využitie krajiny regiónu Tribeč v minulosti (projekt „Krajina pod mračnom bodov“ č. APVV-22-0151). Archeológovia Pamiatkového úradu SR v rámci neho mapujú a overujú archeologické pozostatky ľudských aktivít v pohorí Tribeč, ktoré boli identifikované na základe vizualizácií leteckého laserového skenovania, aby tak vedeli účinnejšie chrániť vzácne archeologické dedičstvo v tomto mikroregióne.
Všetky nálezy sa po ukončení výskumov a odbornom spracovaní dostanú do niektorého z múzeí v regióne, kde si ich bude môcť pozrieť aj široká verejnosť.
Petra Kmeťová a Peter Bisták, odbor archeológie, Pamiatkový úrad SR
Literatúra:
BISTÁK, P. et al. High hopes: On settlement strategies in the Tribeč Mountains, W Slovakia. In: BENEDIKOVÁ, L. ed. Študijné zvesti: Supplementum 3:Early Iron Age in Central Europe 2022, 4th International Conference: July 6 – 9 2022. Nitra: Archeologický ústav SAV. [V tlači].
KATKINOVÁ, J. a S. KATKIN. Prieskum na hradisku Veľký Tríbeč. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2001 – 2002. Nitra: Archeologický ústav SAV, s. 83 – 84. ISSN 0231-925X.
ODESCALCHI, L. Über den vorgeschichtlichen Festungswall auf dem Berge Tribeč. In: Sitzungsberichte der Anthropologischen Gesellschaft in Wien, Jahrg. 1921 – 1922. Wien, 1922, s. 13 – 18.
VELIAČIK, L. a P. ROMSAUER. Vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom Slovensku. 1 – Katalóg. In: Archaeologica Slovaca. Zv. 6. Nitra: Archeologický ústav SAV, 1994, 276 s. ISBN 80-88709-15-6.
