PAMIATKARI POMÁHAJÚ OBJAVOVAŤ NAŠE DEDIČSTVO Z VČASNOSLOVANSKÉHO OBDOBIA ČI VEĽKEJ MORAVY
Na Slovensku je ročne vykonaných okolo 250 až 300 archeologických výskumov, počas ktorých sa nájdu archeologické situácie a/alebo nálezy z rôznych období minulosti. Vďaka týmto výskumom sa dopĺňajú informácie o už známych náleziskách, ale objavujú sa aj doposiaľ neznáme lokality. Vďaka nim pribúdajú aj pramene o najstarších obdobiach prítomnosti Slovanov na území Slovenska či o veľkomoravskom období. Významný podiel na týchto objavoch nesú archeológovia z krajských pamiatkových úradov, a to vďaka ich odbornej úradnej činnosti.
Od roku 2002 platí na Slovensku aktuálny pamiatkový zákon, ktorý dal pamiatkarom silnejšie kompetencie v oblasti ochrany archeologického kultúrneho dedičstva, vrátane možnosti nariadiť archeologický výskum. Vďaka tomu sa v posledných dvoch dekádach podarilo objaviť množstvo zaujímavých nových lokalít, ktoré priniesli dôležité nálezy a rozšírili tak poznanie o našej minulosti. Na úvod stručné vysvetlenie, ako systém funguje.
Úloha pamiatkarov
Prevažná väčšina archeologických výskumov na Slovensku je realizovaná v súvislosti s prebiehajúcou stavebnou, prípadne inou hospodárskou činnosťou. Archeológovia počas nich získavajú a dokumentujú informácie o archeologických situáciách na lokalite a vyzdvihujú archeologické nálezy. Ak by sa na miesta stavieb nedostali včas, jedinečné stopy našej minulosti by boli navždy stratené – vybagrované či zničené ťažkými stavebnými mechanizmami. Archeologické situácie a archeologické nálezy zväčša rozpozná len skúsené odborné oko archeológa. Stavební robotníci ich rozoznajú len málokedy a ešte v menšom počte prípadov ich aj ohlásia. Akú úlohu hrajú v procese záchrany vzácnych nálezísk a nálezov pamiatkari?
Archeológovia
O všetkých archeologických výskumoch rozhodujú v rámci svojich kompetencií krajské pamiatkové úrady. Ide o byrokratickú činnosť, ktorá je však mimoriadne dôležitá a prínosná. Pamiatkari posudzujú stavebné zámery a projekty investorov v rámci svojich regiónov z hľadiska potenciálnej prítomnosti archeologického dedičstva a jeho ohrozenia. Ak má dôjsť v súvislosti s realizáciou projektu k zničeniu archeologických prameňov (výkopy do zeme, stiahnutie zeminy z povrchu a pod.), je nutné na stavbe predpísať vykonanie archeologického výskumu.
Ku kvalifikovanému posúdeniu zámerov sú nevyhnutní odborníci – archeológovia z krajských pamiatkových úradov. Tí v rámci svojej činnosti zhromažďujú údaje o archeologickom dedičstve v regiónoch, v ktorých pôsobia, teda o všetkých známych náleziskách, o ojedinelých či hromadných archeologických nálezoch, ale aj o novo identifikovaných terénnych útvaroch, ktoré môžu predstavovať pozostatky ľudských aktivít v minulosti (mohyly, valy, pece, staré banské diela atď.). Ako skúsení odborníci tiež dokážu predpokladať tzv. archeologický potenciál územia, t. j. či je na danom území možné s väčšou pravdepodobnosťou očakávať výskyt archeologického dedičstva. Niektoré miesta sa totiž nachádzajú vo vhodnejšom prostredí na zakladanie ľudských sídiel či ležia v blízkosti už známych nálezísk. Svoje poznatky následne využívajú pri nariaďovaní vykonania archeologických výskumov na miestach, kde sa plánuje stavebná činnosť a kde zároveň poznajú či predpokladajú výskyt archeologických prameňov.
V procese záchrany archeologického dedičstva nadväzuje na prácu pamiatkarov činnosť ďalších odborníkov, konkrétne právnických osôb oprávnených vykonávať archeologický výskum. Ich archeológovia miesto stavby podrobne preskúmajú, zdokumentujú svoje objavy, odborne vyzdvihnú hnuteľné nálezy a vyhodnotia výsledky výskumu. Získajú tak dôležité archeologické pramene – pre nás všetkých zachránia nielen hnuteľné archeologické nálezy, ale najmä informácie o archeologických situáciách, s ktorými vedia odborníci ďalej pracovať a vyhodnotiť ich. Na základe nich dokážu rozpoznať čo sa v minulosti na danej ploche dialo, či ju ľudia využívali na stavanie sídiel, na výrobu, pochovávanie či na rituálne účely, či bola táto lokalita podobná než iné lokality v určitom období alebo niečím vynikala.
Ak by v tomto procese chýbali pamiatkari, na miesto by sa nedostali archeológovia – výskumníci, a v priebehu stavebných prác by došlo k zničeniu pôvodných situácií v teréne. Nenávratne by sa tak stratilo obrovské množstvo informácií o našej minulosti.
Čo sa podarilo objaviť vďaka hŕstke pamiatkarov – archeológov a vďaka aktuálne platnému systému pamiatkovej ochrany archeologických nálezov a nálezísk za posledných 20 rokov?
V rámci obdobia včasného stredoveku od začiatku 6. po prelom 10. a 11. storočia bolo preskúmaných množstvo nových lokalít. Aké nové pamiatky a poznatky máme z najstarších období pôsobenia našich slovanských predkov na území Slovenska? Z celkového množstva objavov spomeňme aspoň tie najvýznamnejšie. Pochádzajú z výskumov archeologických inštitúcií a spoločností vykonávaných na základe rozhodnutí pamiatkarov v rámci stavieb a boli publikované v odbornej tlači.
Naše znalosti o včasnoslovanskom období na našom území, charakterizované osadami so zahĺbenými jednopriestorovými príbytkami – zemnicami s pieckou a jednoduchou keramikou (tzv. keramika pražského typu) – boli obohatené o objavy niekoľkých doteraz neznámych osád. Napríklad, počas výskumu na trase diaľnice pri Spišskom Štvrtku v polohe Pod Šibeničnou horou bola v rokoch 2009 – 2011 odkrytá vôbec prvá doteraz známa osada zo včasnoslovanského obdobia na Spiši. Bola tvorená štyrmi zemnicami (rozmery cca 4 x 3,5 m), usporiadanými okolo prázdneho priestoru – návsi. Každá zemnica mala v rohu kamennú piecku. Počas terénneho výskumu a jeho spracovania bol využitý interdisciplinárny výskum, v rámci ktorého sa spresnilo časové zaradenie osady pomocou rádiouhlíkovej metódy a jej vznik sa datoval do obdobia po polovici 6. storočia a jej zánik okolo roku 610. Zistili sa informácie o pestovaných rastlinách aj o chovaných zvieratách. Len o niekoľko kilometrov na východ od náleziska bola v roku 2010 preskúmaná časť ďalšej osady z tohto obdobia – jedna zemnica v katastri obce Iliašovce v polohe Za hostincom. Okrem fragmentov jednoduchých nezdobených nádob bol získaný aj črep z keramického pekáča.(1) Pred týmito objavmi pochádzali najstaršie doklady o prítomnosti Slovanov na Spiši až z 8. storočia, teda z predveľkomoravského obdobia.(2) Pozostatky osady zo slovanského obdobia boli preskúmané aj v Banskej Bystrici v časti Senica. V tomto prípade sa nenašli žiadne pozostatky príbytkov – zrejme boli vo vyšších vrstvách ornice, ktoré boli pri jej skrývke odstránené. Našlo sa však 27 objektov iného typu: kolové jamky, rôzne sídliskové jamy zrejme z hospodárskych objektov. Nálezy črepov z keramických nádob, praslenov a drobných predmetov z kovov umožnili zaradiť existenciu osady do dlhšieho obdobia od 8., prípadne už od 7. storočia, do 10. storočia.(3)
Južnejšie časti Slovenska boli v 7. a 8. storočí súčasťou ríše Avarov, tzv. Avarského kaganátu. Neznamená to, že by vtedy na tomto území žili len Avari. Ich spolužitím so slovanským obyvateľstvom vznikla unikátna kultúra, v ktorej sa miešali a prelínali prvky oboch kultúr (napríklad štýl odievania Avarov prevzali aj Slovania, slovanská keramika používaná Avarmi). Najvýznamnejším nálezom z posledných rokov je rozsiahle pohrebisko v Bratislave-Podunajských Biskupiciach. Preskúmané bolo v roku 2017 počas výskumu na trase rýchlostnej cesty R7 v polohe Druhý diel. Celkovo 485 odkrytých hrobov, uložených husto vedľa seba, predstavuje asi dve tretiny z celého pohrebiska. Pochovaní ľudia boli na druhý svet vybavení odevom, z ktorého sa zachovali kovové doplnky (pracky a iné kovania z opaskov, často s bohatými rastlinnými ornamentmi či zvieracími motívmi), šperkami (u žien bohaté náhrdelníky z korálikov, náušnice), pracovnými nástrojmi (napr. ihelníček, praslen – závažie z vretena), nádobami s potravou či kusom mäsa (zvyčajne s kosťou z hornej končatiny zvieraťa). Ôsmi muži boli dokonca v hrobe pochovaní spolu so svojím jazdeckým koňom.(4) Jedným z najmladších hrobov na pohrebisku bol hrob, ktorého datovanie umožnila minca – denár Karola Veľkého (razený v rokoch 771 – 793/794). V avarsko-slovanskom prostredí však nebola používaná ako platidlo, bola prederavená a pochovaná žena ju mala na hrudi, pôvodne zrejme na šnúrke.(5) Archeológovia sa na miesto vrátili v lete 2023, už nie v rámci záchranného výskumu, ale s cieľom doskúmať neprebádanú časť pohrebiska. Podarilo sa im odkryť ďalších niekoľko desiatok hrobov, ktoré budú predmetom ďalšieho bádania.(6) Výsledky týchto výskumov spracováva kolektív autorov s využitím multidisciplinárneho výskumu a pripravuje ich podrobné publikovanie. Ďalšie, menšie pohrebiská z obdobia Avarského kaganátu, boli preskúmané v Nitre-Janíkovciach (7) či v Štúrove.(8)
Počas záchranných výskumov na rôznych stavbách sa podarilo objaviť aj viacero pohrebísk z 9. storočia, resp. z veľkomoravského obdobia. Pri stavbe diaľničnej križovatky v Ivanke pri Dunaji, v polohe Farkasek, bolo v roku 2018 preskúmané pohrebisko so 119 hrobmi, z ktorých jeden bol hrobom koňa a v ostatných sa našli kostrové pozostatky 120 ľudí. Nie je vylúčené, že pohrebisko presahuje skúmanú plochu stavby. Hoci časť pochovaných nemala v hrobe žiadne dochované milodary, na pohrebisku boli aj bohatšie hroby žien a mužov. V ženských hroboch sa našli šperky, niektoré postriebrené alebo pozlátené či zhotovené zložitejšou technikou (náušnice, koráliky millefiori). Viacero mužov bolo vybavených zbraňami a jazdeckým výstrojom, jeden dokonca mečom s damascénskou čepeľou. Títo muži pochovaní na pohrebisku vidieckeho obyvateľstva boli pravdepodobne ozbrojenou posádkou, možno strážcami obchodných ciest či križovatiek v tejto oblasti. Kontinuitu s predchádzajúcim obdobím naznačujú niektoré zbrane zhotovené v tradícii obdobia avarského kaganátu (lokalita je len 8,5 km od pohrebiska v Podunajských Biskupiciach).(9) Časť dovtedy neznámeho pohrebiska z veľkomoravského obdobia sa podarilo objaviť a preskúmať napríklad aj v Slovenskej Novej Vsi v okrese Trnava v roku 2021. Zomrelí mali v hroboch uložené milodary – keramické nádoby pôvodne s potravou či železné predmety dennej potreby ako pracka z opasku a nožík či ocieľka, ktoré boli na ňom pravdepodobne zavesené. Jedna pochovaná osoba mala na sebe aj šperk – náušnicu.(10)
Z každého rožku trošku
Mimoriadne zaujímavá situácia bola odkrytá v Bratislave pri výskume miesta stavby komplexu Vydrica (2007 – 2008). Z obdobia včasného stredoveku bolo odkrytých viacero štruktúr z rôznych storočí. V najnižšej včasnostredovekej vrstve, situovanej rovno na naplaveninách Dunaja, boli odkryté zvyšky rozsiahlej halovej stavby z dreva so spadnutou strechou z prúteného pletiva. V našich klimatických podmienkach je zachovanie drevených a prútených konštrukcií mimoriadne vzácne, zvyšky trámov a prútia z halovej stavby sa zachovali vďaka požiaru – objekt horel, no nezhorel do tla. Stavba bola výnimočná aj svojimi rozmermi 10 x asi 8 m, pretože pôdorysy vtedajších bežných obytných domov mávali rozmery zvyčajne 4 x 4 až 5 m. Stála na strategickom mieste pod hradným bralom rovno pri dunajskom brode, preto sa uvažuje o tom, že mohla slúžiť pre účely prepravy tovaru cez brod či po Dunaji. Podľa predbežného dendrochronologického datovania dubových trámov bola hala postavená už v 7. alebo 8. storočí, teda ešte pred obdobím Veľkej Moravy. Dokladá mimoriadny strategický význam Bratislavy na križovatke obchodných ciest. Pri výskume sa našli aj pozostatky zrejme splavených hrobov z 8. storočia (obdobie Avarského kaganátu), ako aj obydlia a nálezy z 9. storočia vrátane dvoch detských hrobov či menšieho „pokladu“ železných sekerovitých hrivien (vtedajších platidiel). Význam miesta na brode Dunaja aj v nasledujúcom nepokojnom období po zániku Veľkej Moravy a v počiatkoch Uhorského kráľovstva dokladajú aj odkryté zvyšky chalúp z 10. – 11. storočia a nálezy, ktoré potvrdzujú spolužitie domáceho slovanského a staromaďarského obyvateľstva.(11) Spracovanie výskumu ešte nie je ukončené.
Obdobie po zániku Veľkej Moravy a starí Maďari
V tomto období prichádzali na územie Slovenska staromaďarské kmene. O ich prítomnosti svedčia predovšetkým menšie pohrebiská. Jedno z nich sa podarilo objaviť v roku 2005 pri príprave areálu na stavbu priemyselného parku v Leviciach – Géni. Našlo sa tam 13 hrobov mužov a žien a jedného dieťaťa. Pravdepodobne išlo o príslušníkov jednej veľkorodiny viacerých generácií: hrob zakladateľa z prvej generácie z prvej tretiny 9. storočia a viacero príslušníkov rodiny z druhej generácie z druhej tretiny 10. storočia. Aj starí Maďari, ako nomádske jazdecké etnikum, mali vo zvyku pochovávať vybraných ľudí spolu so zvyškami koňa (2 hroby). Neďaleko pohrebiska boli objavené pozostatky osady z 10. až 11. storočia (mohla byť s pohrebiskom súčasná alebo o niečo mladšia)(12). Ďalšie pozostatky osady z rovnakého obdobia boli odkryté o niekoľko desiatok metrov ďalej v roku 2006 – podarilo sa zachytiť zvyšky piecky.(13) Nie je však isté, akí obyvatelia v osade žili, či starí Maďari pochovávajúci na spomenutom pohrebisku, Slovania alebo obe etniká, respektíve zmiešané obyvateľstvo. Iné pohrebisko starých Maďarov bolo v rokoch 2017 – 2018 preskúmané v Lužiankach pri Nitre v polohe Pri majeri. Odkrytá časť pohrebiska obsahovala hrob dvoch žien, muža s koňom (kožou koňa) a dieťaťa, obsahujúce typickou výbavou šperkov či jazdeckého výstroja. Bohatý šperk ženy, ktorá zomrela vo veku 17 – 25 rokov, svedčí o jej privilegovanom postavení. Aj tento výskum bol spracovaný s využitím viacerých vedných disciplín.(14)
Z obdobia záveru včasného stredoveku, resp. už počiatkov Uhorského kráľovstva vzbudil nedávno rozruch výnimočný nález opevnenia na Bratislavskom hrade. Počas záchranného výskumu v priestore budov v severnej časti areálu hradu v rokoch 2019 – 2021 boli odkryté unikátne pozostatky zuhoľnateného dreveného opevnenia hradu. Hoci časť opevnenia už bola odkrytá počas výskumu v 60. rokoch 20. storočia, vtedy neboli dostupné také pokročilé technológie na určenie veku použitého dreva či na jeho konzerváciu. Aktuálny výskum priniesol pomerne presné datovanie vzniku odkrytých častí drevozemného opevnenia do približne prvej tretiny 11. storočia – do obdobia krátko po vzniku Uhorského kráľovstva –, ale aj jeho precízne zdokumentovanie a starostlivú konzerváciu. Výskum ukázal, že opevnenie minimálne raz opravovali a po požiari už neobnovili, po istom čase jeho vrchnú časť zrovnali a na päte valu vybudovali kamenný románsky múr hradby. Tento mimoriadny nález bude sprístupnený širokej verejnosti v rámci expozície hradu. (15) Význam Nitry v období po zániku Veľkej Moravy a v počiatkoch Uhorského kráľovstva zase dokladá objav dovtedy neznámeho pohrebiska z druhej polovice 10. a z 11. storočia na Školskej ulici. Spolu 50 preskúmaných hrobov bolo len časťou väčšieho celku, ktorý čiastočne pohltila neskoršia výstavba v meste. Mŕtvi boli vybavení najmä šperkami: záušnicami, prsteňmi, náhrdelníkmi a pod. (16)
Všetky tieto príklady predstavujú len časť z množstva objavov posledných dvoch desaťročí, pochádzajúcich z obdobia včasného stredoveku. Okrem toho je každý rok objavovaných a skúmaných množstvo nových nálezísk a pozostatkov z rôznych iných období, od najstarších dokladov života ľudí na území Slovenska po 20. storočie. Každý z nich je vzácnym prameňom poznania našej minulosti a ľudí, ktorí v tomto priestore žili. Aj malý preskúmaný výsek z väčšieho náleziska prinesie dôležité poznatky, ktoré pomáhajú skladať mozaiku našich dejín. Skúsení a v odbore vzdelaní pamiatkari v tom hrajú nezastupiteľnú úlohu.
Mgr. Petra Kmeťová, PhD. Pamiatkový úrad SR, odbor archeológie
Poznámky a citácie
1. Osadu v Spišskom Štvrtku skúmalo v rokoch 2009 – 2010 Múzeum v Kežmarku a v roku 2011 Archeologický ústav SAV (KUČEROVÁ, M. et al. Prvé včasnoslovanské nálezy zo Spiša. In: F. FETKO a M. ŠTEVÍK, eds. Pocta Ivanovi Chalupeckému: Zborník príspevkov k slovenským dejinám vydaný pri príležitosti osemdesiatin doc. PhDr. Ivana Chalupeckého. Levoča, 2012, s. 19 – 31; KUČEROVÁ, M. Kódovaná reč archeologických nálezov [online]. Múzeum v Kežmarku, 2021. Dostupné na: www.kezmarok.com/userfiles/images/KezmarskyHrad/FotogalerieAkcie/20210617-20_EuropskeDniArcheologie/Prezentacia_KodovanaRecArcheologickychNalezov.pdf.; Lokalitu v Iliašovciach preskúmala v roku 2010 spoločnosť Ithaka BB, spol. s r. o. (KUČEROVÁ, M. et al., odk.1, s. 22 – 23).
2. REPKA, D. Včasnostredoveké osídlenie Spiša. Analýza osídlenia a kritika stavu bádania. In: Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Musaica. Bratislava, 2011, roč. 27, s. 107 – 129.
3. Pozostatky osady v Banskej Bystrici – Senici skúmal Archeologický ústav SAV v roku 2009 na trase severného obchvatu R1 (BELJAK, J. – L. SAMU a A. BISTÁKOVÁ. Včasnostredoveké sídlisko Banská Bystrica – Senica. In: N. BELJAK PAŽINOVÁ a Z. BORZOVÁ, eds. Stredné Slovensko v stredoveku : Vývoj osídlenia regiónu pred udelením mestských privilégií mestu Zvolen. Zvolen, 2018, s. 48 – 123).
4. Pohrebisko skúmala spoločnosť Via magna, s. r. o., počas záchranných výskumov na trase diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 (HORŇÁK, M. a J. STEHLÍKOVÁ. Pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu v Podunajských Biskupiciach. [S. l.]: Via magna archeologia; [Mestská časť Podunajské Biskupice], 2017. ISBN 978-80-971610-2-6.; HORŇÁK, M. Pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu v Podunajských Biskupiciach. In: Pamiatky a múzeá. 2018, roč. 67, č. 1, s. 2 – 4).
5. BUDAJ, M. Denár Karola Veľkého z avarského hrobu v Podunajských Biskupiciach. In: Pamiatky a múzeá. 2018, roč. 67, č. 1, s. 8.
6. FEIK, M. Čo ukrýva archeologické nálezisko v Podunajských Biskupiciach? [online]. 15. 08. 2023. Dostupné na: bratislavskykraj.sk/co-ukryva-archeologicke-nalezisko-v-podunajskych-biskupiciach/. Výskum prebiehal v réžii spoločnosti AA AVALA, s. r. o.
7. Záchranný archeologický výskum na trase cesty R1 v rokoch 2008 – 2009 zabezpečil Archeologický ústav SAV (BIELICH, M. – M. RUTTKAY a J. ZÁBOJNÍK. Pohrebisko z obdobia Avarského kaganátu v Nitre-Janíkovciach. In: Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV. 2019, roč. 66, s. 77 – 94).
8. Záchranný archeologický výskum v roku 2022 realizovala spoločnosť Archeovýskum, s. r. o., v spolupráci s Podunajským múzeom v Komárne.
9. Pohrebisko datované do obdobia od polovice, prípadne už od 1. polovice 9. storočia po koniec 9. storočia, príp. začiatok 10. stor., preskúmala spoločnosť Via magna, s. r. o., v spolupráci so spoločnosťou Midland Adventure, s. r. o., počas výskumu na križovatke diaľnic D1 a D4 (HUSÁR, M. a J. TAMAŠKOVIČ. Weapons from the Early Mediaeval cemetery of Ivanka pri Dunaji-Farkasek in a wider context. In: Studia Historica Nitriensia. 2020, roč. 24, č. 2, s. 249 – 293). Za ďalšie, doplňujúce informácie o pohrebisku ďakujem Mgr. J. Tamaškovičovi, PhD.
10. Spolu 5 hrobov pohrebiska z 9., príp. 10. storočia preskúmala spoločnosť PAMARCH, s. r. o., pri výskume na mieste stavby IBV (ÖLVECKY, R. a M. TABIOVÁ. Výskumná správa č. 2-2023/Ol z archeologického výskumu Slovenská Nová Ves stavba „IBV Vieska“. Nepublikovaná výskumná dokumentácia. Bratislava 2023).
11. Výskum realizovala spoločnosť SAHI – Slovenský archeologický a historický inštitút (ŠTEFANOVIČOVÁ, T. Južné podhradie Bratislavského hradu v 8. až 11. storočí. In: J. ŠEDIVÝ a T. ŠTEFANOVIČOVÁ, eds. Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc – na križovatke kultúr : Od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava, 2012, s. 332 – 336).
12. Lokalitu preskúmal Archeologický ústav SAV počas predstihového záchranného výskumu na stavbe skladovej a expedičnej haly spoločnosťou GLOBO EASTERN EUROPE (NEVIZÁNSKY, G. Staromaďarské jazdecké pohrebisko v Leviciach-Géni. In: Slovenská archeológia. 2006, roč. 54, č. 2, s. 285 – 328).
13. Sídliskové nálezy datované prevažne do 10. – 11. storočia boli získané počas výskumu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na ploche stavby Paroplynový cyklus 80MWe, Levice v roku 2006 (HOŠŠO, J. a P. KMEŤOVÁ. Záchranné výskumy v areáli priemyselného parku Levice – Géňa. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2006. Nitra, 2008, s. 65 – 67).
14. Záchranný výskum na ploche stavby GOLF RESORT – RED OAK Lužianky, III. etapa – UPC – Obytné zóny A, B, C vykonala spoločnosť PAMARCH, s. r. o., v rokoch 2017 – 2018 (BORZOVÁ, Z. et al. Nové nálezy staromaďarských hrobov v Lužiankach. In: Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV. 2023, roč. 70, č. 2, s. 345 – 390).
15. Záchranný archeologický výskum na viacerých miestach areálu Bratislavského hradu realizoval Archeologický ústav SAV (SAMUEL, M. a V. MEZEY. Konzervácia včasnostredovekého drevozemného valu Bratislavského hradu. In: Forum pro konzervátory-restaurátory. 2022, roč. 12, č. 1, s. 58 – 61.
16. RUTTKAYOVÁ, J. a M. RUTTKAY. Záchranný archeologický výskum na Školskej ulici v Nitre. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Nitra, 2009, s. 165 – 167.
SAMUEL, M. a MATEJKA, M. Prvé informácie o náleze románskej hradby a románskej veže pod budovami na severných hradbách Bratislavského hradu. In: Slovenská archeológia–supplementum 3. Medieval Stories. In Honor of Gabriel Fusek. M. HOLEŠČÁK a M. MATEJKA, eds. Nitra: AÚ SAV, 2023, s. 233–248.
