Pamäť na skle

Výstava Pamäť na skle - projekt objavu, záchrany a prezentácie

Úspešnému tímu v projekte „Pamäť na skle“ sa podarilo nanovo objaviť, preskúmať, pre budúcnosť zachrániť a pre súčasnosť prezentovať historickú unikátnu zachovanú foto-pozostalosť farára a fotografa Bélu Petrika, objavenú na rímskokatolíckej fare v obci Rad (okres Trebišov), ktorá je známa o.i. aj minoritskými mučeníkmi z Radu (17. stor.). Fotografie sú tiež súčasťou bohatej farskej kroniky, zachytávajúc pozoruhodné obrazové i písomné informácie v širšom kontexte doby, kultúry, religiozity, pamiatok, krajiny a udalostí. Historické fotodedičstvo ale predstavuje jednu z najohrozenejších a najmenej skúmaných skupín pamiatok. Pritom žijeme v modernej dobe, v ktorej narastá význam a využívanie fotografie v nespočetných možnostiach jej komunikačných aplikácií, v bežnom používaní mladou generáciou v ére sociálnych sietí, digitálnych technológií a aplikácií. Projekt preto vytvoril podmienky, aby tento vzácny objavený dobový fotografický súbor bol i vo svojej fyzickej stránke naďalej v dobrej kondícii, nedegradoval a mohol tak po prvýkrát vôbec slúžiť ako významná pamiatka – prameň kultúrno-historickej pamäte a samotných dejín regiónu, ako i Slovenska. Rovnako slúži na podporu cestovného ruchu a propagácie regiónu a hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, kde historické fotofondy patria. Výsledná séria premiérových výstav fotografií a života autora (v kurátorskej dvojici Lena Jakubčáková – Peter Župník), ako aj pripravované vydanie katalógu zachovaného diela vďaka jeho digitalizácii je zavŕšením a sprístupnením prvotného dobrodružného objavovania fascinujúceho života farára fotografa Bélu Petrika, v rámci projektu v širokej spolupráci vlastníka (Cirkvi) s odborníkmi, inštitúciami, pamätníkmi a dobrovoľníkmi za podpory Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.

Pozvánka na výstavu (pdf, 2,56 MB)

Pozývame Vás na výstavu v Bratislave (pdf, 215 kB) od 6.11 do 4.12.2016 v kaplnke sv. Jána Evanjelistu vo Franiškánskom kostole

Novinky a zmeny na (otvorí sa do nového okna): 

https://www.facebook.com/PetrikBela
http://2016.mesiacfotografie.sk/article/showArticle?article=bela-petrik-sk#ref
http://www.sedf.sk/sk/component/content/section/6

...a v KOŠICIACH bude vernisáž 12.12.2016 v pondelok o 19:00 s prekvapením (Dominikanske kulturne centrum Veritas, pri dominikanskom kostole, Košice) 
 

Béla Petrik (1888–1971) – fascinujúci farár fotograf a kultúrne dedičstvo Medzibodrožia

V obci Malé Trakany na Zemplíne sa 29. apríla 1888 narodil Béla Petrik (slov. Vojtech) v maďarskej gazdovskej rodine. Jeho strýko Albert Petrik (1876–1916), známy historik architektúry, pamiatkár a fotograf pamiatok Uhorska zrejme podnietil a nasmeroval záujem o fotografovanie u mladého Bélu ako gymnazistu v Sátoraljaújhely, a neskôr bohoslovca v košickom kňazskom seminári. Svojim fotoaparátom značky „Koilos“ v rokoch 1906 – 1938 zvečňoval a na 406 sklenených želatinových negatívoch (9x12cm) či v 600-stranovej farskej kronike nám zachoval najčastejšie autoportréty, významných a blízkych ľudí, rodinu, udalosti a pamiatky s krajinou svojich pôsobísk. V Košiciach bol Petrik v r. 1911 vysvätený za katolíckeho kňaza, a pôsobil ako kňaz či učiteľ náboženstva vo Veľkom Kamenci, Sárospataku, v Košiciach, a od roku 1920 napokon vo farnosti v obci Rad (okr. Trebišov) nasledujúcich takmer 40 rokov. Bol zároveň biskupským radcom, notárom dištriktu, v obecných voľbách kandidátom za Krajinskú kresťansko-socialistickú stranu. Po vojne v rokoch 1945 – 1946 v dôsledku Benešových dekrétov strávil opakovane niekoľko mesiacov vo väzení v Kráľovskom Chlmci a v Košiciach, odsúdený na zhabanie majetku a stratu občianskych práv na 10 rokov. Patrí medzi kňazov – mučeníkov, trpiacich v časoch neslobody. V roku 1957 sa skončilo jeho pôsobenie v Rade, a na dôchodku v Malých Trakanoch zomiera 23. júna 1971. Dodnes žije jeho bližšia i vzdialenejšia rodina, a časť jeho pozostalosti spravuje súčasná Rímskokatolícka farnosť v obci Rad.

Obec Rad sa nachádza v mnohonárodnostnom a mnohoreligióznom prostredí južnej časti Východoslovenskej nížiny na trase Košice – Kráľovský Chlmec, severne od obce Svätá Mária. Jej kataster tvorí rovina obkolesená mŕtvym ramenom Tice. V roku 1637 tu zriadil Juraj Melič de Priber na svojich majetkoch v obci v rámci františkánskej rekatolizačnej misie kláštor bratov minoritov. V obci pôsobili s prestávkami do roku 1818. V rokoch 2009 – 2013 sa na podnet otca Rolanda Bööra vykonával severne od objektu fary archeologický výskum, ktorý odkryl zvyšky kláštorného kostola a 14 hrobov, kde pri niektorých z nich súdnolekárska expertíza identifikovala aj stopy po mučení a násilnú smrť. Minoritskí mučeníci z Radu sú v pozornosti bádateľského záujmu, a z obce sa stáva navštevované miesto, kde jednou z významných osobností nadregionálneho významu je so svojim životom, dielom a príbehom miestny farár Béla Petrik.

Fotograf Béla Petrik rozmýšľal ako maliar a zároveň ako dokumentarista. Zachytával netradičné, niekedy až maliarske pohľady na krajinu s dômyselne komponovanými postavami ľudí, ako aj zaujímavé autoportréty či citlivé portréty so sociálnym podtextom. V jeho obrazovej pozostalosti na vyše 400 sklenených negatívoch vynikajú najmä menej inscenované vidiecke scény, obrazy chudoby a drsných životných podmienok, ale aj istej melanchólie života, spájajúcej sa najmä s motívom rieky. Dielo Bélu Petrika je hodnotné aj napriek tomu, že neohuruje veľkosťou nálezu či vycibrenejším autorským rukopisom ako známi súdobí slovenskí fotografi. Historické dedičstvo fotokronikára svojej doby v relatívne skromnom území a rozsahu totiž poskytuje bohaté svedectvo o časopriestore v oblasti Medzibodrožia, ktorý dosiaľ nebol fotograficky objavený. Navyše, petrikovský fenomén (fotografi Albert Petrik, Béla Petrik, Aranka Petriková) by si zaslúžil osobitnú kapitolu v dejinách fotografie na Slovensku. Fragmenty z nájdenej a zachránenej fotopozostalosti tvoria v hutnej skratke v individuálnom kurátorskom výbere aj jeho vôbec prvú výstavu a prvotný úvod ďalšieho bádania. Znovuobjavené fotodedičstvo farára – fotografa Bélu Petrika sa stáva jedným z najvýznamnejších a najpôsobivejších dobových obrazových a historických dokumentov nielen pre región Medzibodrožia, ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte. V roku 2016 sa vďaka úspešnému projektu „Pamäť na skle“ podporenému Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis v širokej spolupráci rímskokatolíckej farnosti Rad s odbornými inštitúciami (Krajský pamiatkový úrad Košice, Fakulta umení Technickej univerzity Košice, Slovenský národný archív Bratislava a.i.), s odborníkmi i dobrovoľníkmi podarilo po prvýkrat odborne preskúmať, zdokumentovať, dlhodobo zachrániť i archivovať, a zároveň širokej verejnosti prezentovať tento unikátny, aj keď krehký obrazový prameň kultúrno-historickej pamäte nás všetkých.

Autori textu: Juraj Gembický, Martin Pristáš, Lena Jakubčáková, Peter Župní

Výskum a záchrana zbierky historických sklenených negatívov Bélu Petrika

Zachovaná známa časť fotopozostalosti Bélu Petrika z rímskokatolíckej fary v obci Rad obsahuje 406 ks želatínových negatívov na skle (9x12cm) pochádzajúcich z obdobia medzi začiatkom 20. storočia a 30./40-imi rokmi 20. storočia (podľa datovaných exemplárov cca 1906 – 1938). Minimálna časť t. j. niektoré najstaršie zábery mohli byť nasnímané aj Bélovým strýkom – fotografom Albertom Petrikom (19./20. stor. - do roku 1916). Fotografie v papierovej forme vyvolané z negatívov (cca 30 ks) sú použité (niekde aj kolorované) tiež v autorom koncipovanej kronike farnosti, kde nájdeme aj iné jeho zábery (cca 10), ku ktorým sa negatív nezachoval. V rámci tematickej náplne fotografií možno rozlíšiť asi 30 rôznych motívov (tri hlavné okruhy: portréty – krajina – architektúra). Systém autorovho pôvodného usporiadania, evidencie, identifikácie a datovania samotných snímkov sa nám, žiaľ, zachoval v úplne minimálnom rozsahu (s náznakmi lokalitného a tematického radenia). Časť prevažne „zimných motívov“ nesie dodatočné autorove poznámky k technickým parametrom fotografovania. Jednotlivé sklenené dosky pochádzajú od rôznych, najčastejšie nemeckých výrobcov (napr. AGFA, Verax, Adria, Konsum, Hauff), niekde s identifikáciou zdroja nadobudnutia (fotoobchod Wanaus Jozsef, Budapešť; firma Schulmann, Košice). Vo všetkých prípadoch ide o sklenené dosky so želatínovou emulziou. Pri niektorých sa stretávame s nerovnými hranami skla, čo napovedá že negatív bol pôvodne nafotený na dosku väčšieho formátu, ktorá sa následne rozrezala na jednotlivé zábery. Na začiatku výskumu a spracovania (apríl 2016) negatívy preukazovali rôzne typické poškodenia, ako napr. strieborné zrkadlo, poškrabanú alebo inak poškodenú svetlocitlivú vrstvu, či znečistenia vo forme prachu, odtlačkov prstov alebo iných depozitov. V niektorých prípadoch bola prasknutá alebo rozbitá podložka, alebo boli viditeľné farebné zmeny na celom negatíve, prítomnosť škvŕn rôznej farby a pôvodu, v istom počte prípadov pravdepodobne aj plesne. Sklenené negatívy sa nachádzali v 22-och pôvodných škatuľkách a v 8-ich obálkach (pracovne označené písmenami od A – Z.(1-7), v rámci nich značené jednotlivé negatívy), vyrobených z kyslých kartónov, ktoré urýchľujú degradáciu fotografických materiálov. Negatívy boli na sebe položené vo veľkom počte 10 - 21 kusov, čo obvyklo vedie k praskaniu podložky spodných negatívov. Niektoré negatívy v zbierke boli retušované ceruzkou alebo kolorantmi rôznej farby (modrý, čierny), výnimočne bolo identifikované aj matnenie, či náznaky lakovania. Na vybraných exemplároch môžno nájsť po hranách prilepený čierny papier slúžiaci ako krycia maska (pasparta). Najčastejším však bolo bežné poškodenie emulznej vrstvy, striebrenie a prítomnosť rôzneho depozitu. 

Projekt „Pamäť na skle“ umožnil základný výskum a vyčistenie zbierky podľa zvoleného odborného postupu, s prípravou a následnou realizáciou vďaka školeniu na workshope pod vedením odbornej garantky. Spolu s vyčistením prebehla zároveň dôležitá výmena obalov za nové, ktoré vyhovujú aktuálnym archivačným normám. V súčinnosti s projektom prebieha aj odporúčané zabezpečenie sterilizácie alebo dezinfekcie (fumigácie) potrebnej časti zbierky, ako aj fixovanie rozbitých sklenených negatívov. Zbierka má byť v závere spätne uložená vo vhodných podmienkach (18 – 21˚C, a relatívna vlhkosť 40 – 50 %, bez prítomnosti priameho svetla). Historické sklenené negatívy sú významnou súčasťou nášho hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva a zaslužia si ochranu.

Ing. Božena Habalová, PhD., SNA Bratislava (výber zo Správy k projektu, s doplnením)