Oltár sv. Michala Archanjela kostolíka v Hornej Mičinej je zreštaurovaný

V rokoch 2016 až 2024 prebiehali reštaurátorské práce na hlavnom barokovom Oltári sv. Michala Archanjela z rímskokatolíckeho Kostola sv. Michala Archanjela v obci Horná Mičiná. Kostol je ranogotický a bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia bol interiér barokizovaný, v kostole bol umiestnený nový barokový mobiliár. S touto barokizáciou súvisí aj umiestnenie nového hlavného oltára.

Približne v strede oltárnej architektúry, medzi oltárnym obrazom Navštívenia Panny Márie sv. Alžbety, známym aj ako Stretnutie Panny Márie so sv. Alžbetou, a oltárnym obrazom Sv. Trojica v nadstavci, je osadený erb rodiny Benických, ktorí v minulosti vlastnili okrem iného aj Hornú Mičinú. Podľa osadenia erbu na oltári bola rodina (alebo jej člen) donátorom (darcom) nového barokového oltára.

Oltár bol zhotovený v roku 1700 neznámou sochárskou a rezbárskou dielňou zo stredoslovenského okruhu (v dnešnom geografickom členení) a neznámym maliarom, pravdepodobne taktiež z tohto územia. Výška oltára je 6,94 m, šírka 4,66 m a hĺbka 1,41 m.

Už pred realizáciou reštaurátorského výskumu bolo zrejmé, že drevná hmota bola napadnutá aktívnym drevokazným hmyzom, ktorý narušil jej štruktúru a pevnosť. Toto narušenie bolo možné vidieť na jednotlivých častiach vo forme malých výletových otvorov a výtrusov. Dlho pred reštaurovaním, aj pri jeho demontáži, z tohto dôvodu lokálne došlo k poškodeniu oslabených častí (odpadnutie, odlomenie častí výzdoby). Na dobu reštaurovania boli drevená oltárna architektúra, svätostánok, oltárne sochy a obrazy demontované a dočasne premiestnené do Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava. Vo svätyni kostola zostal murovaný kamenný obetný stôl.

Reštaurovanie bolo vykonané kolektívom reštaurátorov pod vedením zodpovednej reštaurátorky Zuzany Chovanovej. Prvou fázou reštaurovania bola realizácia nedeštruktívneho a deštruktívneho reštaurátorského výskumu. Vizuálnym obhliadkovým výskumom, UV luminiscenciou, chemicko-technologickým výskumom odobratých vzoriek a sondážnym výskumom bolo zistené, že primárna baroková polychrómia oltárnej architektúry a sôch bola v minulosti sekundárne celoplošne a lokálne premaľovaná a rekonštruovaná. Na zadnej strane predely bol zachovaný nápis o renovácii v roku 1874 a na zadnej strane sochy sv. Michala Archanjela bol zachovaný nápis „Štefek 1940“. Na oboch oltárnych obrazoch, ktoré sú tabuľovými maľbami (ich podložka je drevená) boli zistené primárne barokové vrstvy, ktoré boli neskôr taktiež viacnásobne sekundárne lokálne retušované a premaľované. Na oltárnych obrazoch neboli zistené žiadne nápisy a signovania. Na základe výsledkov reštaurátorského výskumu, ktorým bolo potvrdené plošné zachovanie primárnej farebnej vrstvy, navrhla zodpovedná reštaurátorka reštaurovať primárnu farebnú vrstvu.

Reštaurovanie vychádzalo zo základného metodologického postupu reštaurovania – zásady zachovania originálu a reverzibilnosti sekundárnych zásahov (aplikovaných materiálov a technológie) a realizovalo sa konzervačnými a rekonštrukčnými spôsobmi, zameranými na obnovu výtvarných a umelecko-remeselných hodnôt národnej kultúrnej pamiatky.

Pri samotnom reštaurovaní boli zistené zaujímavé skutočnosti. Okolo tordovaných stĺpov sa ovíja stonka vinnej révy, z ktorej vyrastajú listy a plody. Pri plošnom odstraňovaní sekundárnych náterov bolo zistené, že na tieto stonky okolo stĺpov boli použité skutočné zdrevnatené stonky z vinnej révy – neboli vyrobené z iného dreva. Neskôr boli počas sekundárnych úprav niektoré časti nahradené. Pôvodné historické zdrevnatené stonky viniča boli pri reštaurovaní zachované. Dvierka na svätostánku mali otáčavý alebo karuselový systém – to znamená, že plocha dvierok je konvexná a systém otvárania je posuvný po oblom obvode pôdorysu svätostánku. Tento systém bol pri reštaurovaní zachovaný.

V priebehu reštaurovania sa konali kontrolné dni, ktorých sa okrem metodika Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zúčastňoval aj farár Dušan Mesík a ním pozvaní členovia farnosti. Farníci tak mali možnosť sledovať priebeh jednotlivých reštaurátorských prác s odborným výkladom reštaurátorov. Videli (a aj cítili) proces petrifikácie, boli pri odstraňovaní sekundárnych vrstiev a dočisťovaní na primárnu vrstvu, tmelení a kriedovaní lokálnych poškodení, lokálnej retuši pôvodných fragmentov zlátenia a striebrenia, pri zlátení a striebrení povrchu vybraných častí či pri zjednotení povrchu tmelených častí napodobivou retušou.

Andrea Gregová, KPÚ Banská Bystrica, pracovisko Banská Štiavnica

Podklady: Návrh na reštaurovanie pamiatky – Reštaurovanie hlavného oltára sv. Michala archanjela z Rímskokat. kostola sv. Michala archanjela HORNÁ MIČINÁ – NKP – Akcia č. 189/016/AB – ORA ŠRA Bratislava - 2016