Odišiel spišský historik a archivár Ivan Chalupecký
Slovenské médiá v piatok 12. júna 2020 priniesli smutnú zvesť: v Levoči zomrel významný historik a archivár, Dr. h. c. doc. PhDr. Ivan Chalupecký. Správa pohla myšlienkami každého, kto prišiel hoci iba letmo do kontaktu s problematikou či reáliami staroslávneho Spiša.
Chalupeckého vrstovník Jozef Šimončič zhrnul základné biografické míľniky spišskonovoveského rodáka Ivana Chalupeckého (1932). Študoval na gymnáziách v Kežmarku, Levoči a Tisovci a ešte ako maturant okúsil moc vládnucej ideológie. Jeho požadovanie náboženskej slobody a zastávanie sa stíhaných biskupov rímskokatolíckej i gréckokatolíckej cirkvi (1951) „klasifikovala“ väzením a neskôr zadelením na prácu v kameňolome, tehelni a v baniach. Paradoxne, v robotníckej profesii mal umožnené zmaturovať (1955) a nastúpiť do levočskej pobočky Štátneho archívu v Košiciach. Vtedy sa práve konštituovalo archívnictvo podľa vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. Patril teda medzi pracovníkov formujúcich oblastné archívnictvo ako súčasť jednotnej archívnej sústavy.
Odbor archívnictva napokon absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave popri zamestnaní v rokoch 1957 – 1960. Ako zdôraznil životopisec I. Chalupeckého, „už vtedy prekvapil znalosťami a zanietením pre prácu v archíve, toto povolanie sa mu stalo prioritou“. Levočský štátny archív riadil v rokoch 1967 – 1978 a opäť 1990 – 1992, vytvárajúc v možnostiach podmienok doby stabilný a zanietený tím, súčasne však vyžadujúci precíznosť v každej odbornej činnosti.
PhDr. Ivan Chalupecký sa stal svojim pôsobením pojmom v oblasti výskumu dejín spišského regiónu, jeho sídiel, osobností, politických a spoločenských javov. Nespočetné pramene využil pre historické state do monografií miest a obcí, vrátane Levoče, Spišskej Novej Vsi, Popradu, Ľubice alebo Krompách. Spišské reálie však mal príležitosť vkladať taktiež do celoslovenských i medzinárodných publikačných projektov. Erudícia Chalupeckého by viedla v priaznivejších podmienkach k utvoreniu historickej školy. Faktické možnosti umožnili len konštituovať Krúžok historikov Spiša – regionálnu pobočku Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV (od mája 1965), ktorý dal v roku 1992 základ na obnovenie Spišského dejepisného spolku (pôvodne zal. 1882). Najlepším svedectvom o týchto organizátorských počinoch je široké individuálne i kolektívne členstvo a tradícia konferenčných podujatí Z minulosti Spiša, založená počas jeho výkonného predsedníctva (1992 – 2017). Zároveň jasne vyplýva z mimoriadnej kultúrnej základne spišského kraja. Pedagogickú rolu však predsa len umožnila habilitácia, ktorú Chalupeckému udelila Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave (1995). Zúročil ju prednáškami z cirkevných dejín, slovenských dejín a pomocných vied historických v kňazských seminároch v Spišskej Kapitule a v Košiciach. Čestný titul Doctor honoris causa prevzal z rúk rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku dňa 30. septembra 2015 (súčasne sa nositeľkou ocenenia stala i významná reštaurátorka, akademická maliarka Mária Spoločníková).
Osobitné miesto patrí Chalupeckému i v rekognoskovaní dejín umenia a dejín výtvarných a stavebných pamiatok. Celkom rozhodujúco prispel k odkrytiu životných osudov rezbára Pavla z Levoče, jeho pôsobenia v rámci komunity mesta Levoče (pozitívne doložené v rokoch 1506 – 1537), i priameho a vzdialenejšieho Pavlovho príbuzenstva. Tento záujem vyplynul z renesancie výskumu v období šesťdesiatych rokov, prvé výsledky priniesol Vlastivedný zborník Spiš (1967) a pamiatkarsky zborník Monumentorum tutela – Ochrana pamiatok (1969). Chalupecký takisto identifikoval Pavlov dom, kde napokon Spišské múzeum inštalovalo stálu expozíciu (1987).
Vzťah k pamiatkam udržiaval Chalupecký aj ďalšími prácami, najmä jeho archívne výskumy k väčšine meštianskych domov v Levoči – skromne, ticho a nedoceneným podielom prispeli k budovaniu pamiatkovej topografie hlavného spišského mesta. Rovnakú pozornosť venoval archívno-historickému prieskumu dejín farského Kostola sv. Jakuba (1984 – 1985). Sám výsledky podal najmä v malej, ale fundovanej a praktickej monografii z roku 1991. Náčrtom dejín mesta prispel do levočského zväzku edície Národné kultúrne pamiatky na Slovensku (2016).
Pisateľ týchto riadkov na svoju terajšiu ľútosť mal iba jedinú príležitosť kontaktu s Dr. Chalupeckým; tým viac je vzácnejšia jeho promptná reakcia na výpočet tých zopár pokusov o vstúpenie do bibliografie Spiša. Dôslednosť, pokora a skromnosť sú len niektoré z nasledovaniahodných atribútov, ktorými sa vyznačoval PhDr. Ivan Chalupecký, a ktorú podobne pripomínajú viacerí, iste povolanejší autori.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyjadruje rodine Ivana Chalupeckého a obci slovenských historikov a archivárov hlbokú sústrasť nad odchodom tejto výnimočnej osobnosti.
Tomáš Kowalski, ONKPaPÚ - PÚSR
