Obnova Starého lýcea na Konventnej ul. č. 15 v Bratislave I.
Genius loci Konventnej ulice sa začal formovať na prelome 17. a 18. storočia, teda po vysídlení evanjelikov z vnútorného mesta. Konventná ulica vznikla pôvodne mimo hradieb mesta ako „štvrť“ slúžiaca evanjelikom, ktorých pôsobenie vo vnútornom meste bolo v tom čase zákonne obmedzené. V novej lokalite postavila komunita školu, kostol a konvent. Na mieste dnešného lýcea sa pred jeho postavením nachádzal tzv. Eibeswaldov dom, v ktorom škola sídlila v rokoch 1682 – 1783. Dom bol súčasťou areálu so spoločným nádvorím so studňou, v ktorom boli situované dva kostoly a farská budova. Krátko po vydaní tolerančného patentu získali v roku 1783 evanjelici povolenie na výstavbu nového školského objektu. Pôvodnú budovu zbúrali a na jej mieste v priebehu niekoľkých mesiacov od júna do konca októbra 1783 postavili nové lýceum podľa projektu Mateja Walcha. V priebehu ďalších 70 rokov sa v nej vzdelávala evanjelická uhorská inteligencia. Škola slúžila svojmu účelu do roku 1855, keď sa ukázalo, že kapacita budovy už nepostačuje a v blízkosti starého lýcea bolo postavené nové v už formujúcej sa radovej zástavbe Konventnej ulice. K prvým opravám a úpravám objektu starého lýcea prišlo pravdepodobne na prelome 18. a 19. storočia. Značný zásah do výrazu fasády bol realizovaný na sklonku 19. storočia, keď boli zväčšené okná na prízemí, kvôli lepšiemu presvetleniu miestností. Až do 80. rokov 20. storočia sa uskutočnilo niekoľko ďalších opráv a úprav, ktoré sa dotkli výmeny okenných výplní, farebnosti fasády a čiastkových interiérových úprav, ako napr. výmena niektorých interiérových dverí a podláh.
Školská budova má zalomený pôdorys kopírujúci zakrivenie ulice, je dvojpodlažná, prejazdového typu. Ide o trojkrídlový objekt so stredovým prejazdným vstupným krídlom umiestneným v tupom uhle, ktorý zvierajú bočné krídla. Centrálne umiestnený prejazd sa komunikačne napája cez vnútorný dvor na os bočného vstupu Veľkého evanjelického kostola. Suterén skrýva základy predošlých renesančných objektov. Pôvodný vzhľad budovy sa zachoval až dodnes, pričom je na prvý pohľad na budove stále čitateľný triezvy architektonický prístup s umiernenou výzdobou v štýle ranného klasicizmu. Objektu akcentuje sedlová strecha. Strešná krytina z bridlice sa žiaľ nezachovala, v krove sa sporadicky našli len jej malé úlomky.
Do času aktuálnej obnovy slúžila budova starého lýcea viacerým účelom, napr. aj Bratislavskej lýcejnej knižnici, pričom prešla niekoľkými, našťastie nie výrazne deštrukčnými úpravami v priebehu 20. storočia, ktoré sa podľa archívnych záznamov týkali najmä zariadenia interiérov. K realizácii obnovy budovy starého evanjelického lýcea pristúpil vlastník – Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v priebehu rokov 2022 – 2023 so zámerom umiestniť v objekte okrem zmodernizovaného pracoviska Slovenskej akadémie vied, ktorá spravuje archív cirkevného zboru, aj Laboratórium otvorenej spoločnosti v Starom Meste, kultúrno-komunitné centrum Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi na Slovensku.
Aktuálna obnova z metodického hľadiska brala na zreteľ pôvodnú funkciu lýcea so snahou obnoviť jeho pôvodný vzhľad do podoby z čias jeho využívania na vzdelávacie účely. Fasádam, ktoré si zachovali dominantný výraz v štýle ranného klasicizmu bol prinavrátený ich pôvodný výraz, na základe sondáže a výskumu zameraného na identifikáciu vývoja farebnosti. Boli umelecko-remeselne obnovené v čistej, triezvej, monochromatickej farebnosti. Hlavná fasáda lýcea odpovedá dobovému módnemu trendu monochromatických fasád, ktoré dokladajú početné kolorované grafiky ulíc Viedne a iných miest. Exteriér budovy má pôvodné prvky zachované z roku 1783, napríklad kamenný portál hlavného vstupu zdôrazňujúci dominantný klasicistický vzhľad objektu, kamenné okenné šambrány. Metódou konzervácie bola obnovená vstupná drevená brána (s čiastkovými sekundárnymi úpravami) s bohatým vlysom v jej vrchnej časti, vrátane anjelov držiacich knihu s textom. Jedná sa o časť 4. verša Žalmu 100 originálneho nemeckého textu, v doslovnom preklade: „Vstupujte do jeho preddvorí s chválami. Ž. 100“
Pamiatkový inventarizačný a sondážny prieskum muriva, omietok a podláh uskutočnený ako súčasť rekonštrukcie odhalil stavebné procesy prebiehajúce v budove počas storočí – premeny omietok, povrchových náterov (biela, zelená), podláh, interiérových prvkov. V lýceu sa napriek sekundárnym zásahom v minulosti doposiaľ zachovali drevené stupne interiérových schodísk, kovové schodiskové zábradlia, kamenné portály do suterénov, kamenné ostenia prikurovacích komôr. Pôvodné drevené interiérové dvere a hlavná brána do objektu boli reštaurované. Na pôvodných dverách a stenách na poschodí sa zachovali originálne stopy študentov lýcea v podobe autogramov, vročení a iných zápisov zo začiatku 19. storočia, ktoré sú po obnove prezentované. V lýceu sa zachovali aj pôvodné drevené schodiskové stupne, nakoľko však v minulosti došlo k zosekaniu ich presahov (výnimkou je schodiskové rameno do podkrovia, ktoré zostalo zachované nenarušené), pristúpilo sa k akceptovaniu existujúcich drevených doskových prekrytí. Po odstránení nevhodných keramických podláh z 80. rokov 20. storočia na medzipodestách oboch schodísk sprístupňujúcich druhé nadzemné podlažie bola odkrytá pôvodná podlahová vápencová dlažba (opuka), identická so zachovanou vo vedľajšej budove Veľkého evanjelického kostola. V rámci obnovy bola odborne konzervovaná. Podľa dochovanej opukovej dlažby bola výrazom identická kamenná dlažby prinavrátená aj na chodby, kde nahradila novodobú drevenú doskovú podlahu z 80. rokov 20. storočia. Pôvodné fošňové podlahy v troch miestnostiach na poschodí patria v kontexte bratislavských stavebných pamiatok medzi unikáty. V 80. rokoch 20. storočia boli prekryté vlyskovými parketami. V kontexte súčasnej obnovy boli tieto unikátne fošňové podlahy – zachované vo veľmi dobrej kondícii – odborne, umelecko-remeselne obnovené Cechom podlahárov Slovenska. Cieľom ich obnovy bola nielen prezentácia originálu, ale aj prezentácia spôsobu kladenia, vypĺňania škár a povrchového ošetrenia v zmysle dobových postupov. Napríklad, v mieste čelných spojov dosiek bolo, s cieľom vyplnenia nerovnomernej škáry, vložené konopné lano. Podľa remeselného opracovania a spôsobu kladenia dosák možno povedať, že centrálna miestnosť na poschodí situovaná nad prejazdom má fošňovú podlahu z čias výstavby objektu. Spôsob kladenia fošňových podláh spojených centrálnym kladením dosky z tvrdšieho dreva do kríža je prezentovaný v dvoch postranných miestnostiach. Tieto podlahy možno datovať zhruba do konca 18. a začiatku 19. storočia. V prejazde sa zachovali dve visiace lampy z 20. rokov 20. storočia, ktoré sú kvalitným umelecko-remeselným a hlavne vžitým prvkom v kontexte architektúry. Po obnove boli opätovne prinavrátené do pôvodnej pozície a ako hodnotný historický detail výtvarne dopĺňajú klenbový systém prejazdu.
Budova Starého lýcea na Konventnej ul. č. 15 bola vyhlásená za nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku 23. 10. 1963.
Zdroje:
Spisová agenda a výkon úradnej činnosti KPÚ BA.
Bratislava – Staré evanjelické lýceum, Čiastkový výskum zameraný na identifikáciu vývoja farebnosti exteriéru. Spracoval: Peter Hudák, marec 2022.
Bratislava – Staré evanjelické lýceum, Inventarizácia architektonických prvkov. Spracoval: Peter Hudák, máj 2022.
Historická drevená brána a dverné výplne so zárubňami, Staré evanjelické lýceum v Bratislave – reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie. Zodpovedný reštaurátor: Jan Janda, apríl 2022.
Innet Baloghová, KPÚ Bratislava
