Obnova skladu č. 7 bratislavského prístavu
Potenciál dnešnej Bratislavy ako riečneho dopravného uzla sa začal rozvíjať v roku 1897, keď prišlo k výstavbe zimného prístavu. Ten z nej spolu so starším nákladným a osobným prístavom urobil najväčší riečny prístav vo vtedajšom Uhorsku. Jeho rozvoj sa rozbehol najmä po prvej svetovej vojne, keď sa za podpory československej vlády začalo s rozsiahlym budovaním prístavných skladov. Len v rokoch 1920 – 1922 tak bolo postavených päť tradične murovaných skladísk, a zároveň na svoju dobu konštrukčne výnimočný štvorpodlažný sklad č. 7.
Návrh skladu vzišiel z dielne spoločnosti Dr. Ing. Karel Skorkovský, špecializovanej na železobetónové konštrukcie, a realizovalo ju Stavební podnikatelství Lanna, ktoré stálo pri mnohých dopravných stavbách, napr. Mosta cisára Františka Jozefa v Prahe. Využitie železobetónového skeletu ako nosnej kostry bolo výhodou v porovnaní s tehlovými stavbami, keďže konštrukčné riešenie železobetónového skeletu s výplňou z tehlového muriva zaberá významne menej pôdorysnej plochy. Pre zabezpečenie stability boli využité mohutné interiérové piliere s roznášajúcimi hlavicami v tvare hríba. V prípade skladu aplikovanie tejto konštrukcie vyhovelo požiadavke získať čo najviac priestoru na preskladovanie.
Významným však nebolo len konštrukčné riešenie objektu. Sklad č. 7 vznikol v období vzostupu funkcionalistickej architektúry, čo dokladá jeho hmotová koncepcia a idea čistých foriem bez snahy zanechať dojem aplikovaním dekoru. Výrazným architektonickým prvkom, ktorý dodnes tvorí dominantu bratislavského nábrežia, sú tri vežičkové hmoty s výraznejšie akcentovanou ústrednou vežou.
Bratislavský prístav sa počas druhej svetovej vojny ocitol v centre diania. Nemecko používalo prístav na preklad odvlečenej koristi, na zásobovanie armád a aj na odsuny Židov. Počas náletov angloamerického letectva na neďalekú rafinériu Apollo bola v júni roku 1944 zasiahnutá väčšina prekladacích zariadení a skladov vrátane skladu č. 7. S ich obnovou sa začalo prakticky hneď po odmínovaní toku Dunaja, pričom už v roku 1948 sa začalo s prekladom v predvojnovom rozsahu. Rekonštrukciu skladu č. 7 po bombardovaní opäť viedli firmy Karla Skorkovského a Vejtěcha Lannu, obe však boli v tom čase už v nútenej správe.
Vo vzťahu k prístavu sa povojnové dekády niesli v znamení chladnúceho záujmu o jeho rozvoj. Nový územný plán mesta zo 60. rokov 20. storočia a vytypovanie priľahlej lokality pre novú budovu divadla, sklad a jeho okolie definitívne pripravili o pôvodnú funkciu. Povedomie o jeho historickej a architektonickej hodnote však pretrvalo. V roku 1986 bol sklad č. 7 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, na prelome 80. a 90. rokov sa uvažovalo o funkcii depozitu či pobočky Technického múzea. Po vzniku Slovenskej republiky bol sklad vyprázdnený a mali sa začať prípravy adaptácie na galériu, avšak ani tento plán neprešiel do realizácie.
Dlhodobé odstavenie z prevádzky a nedostatočné zabezpečenie urýchľovali degradáciu objektu, ktorú sa podarilo zastaviť až obnovou z rokov 2006 – 2007. Obnova skladu prebehla ako súčasť urbanistického konceptu novej štvrte okolo komplexu Eurovea, pričom projektovú dokumentáciu obnovy samotného skladu vypracovala spoločnosť A1 Respect, a. s., a investor Ballymore Eurovea, s. r. o., realizoval obnovu s cieľom využitia objektu na kultúrne účely. Zo stavebného hľadiska bola obnova pripravovaná so zámerom urýchlenej obnovy degradujúcich konštrukcií, ktorou mal byť zastavený proces samovoľného chátrania a násilného poškodzovania. Po zistení ťažkého poškodenia železobetónovej konštrukcie sa však práce rozšírili aj na statickú sanáciu celej stavby. Podmienky Krajského pamiatkového úradu Bratislava (KPÚ BA) boli pri realizácii zamerané najmä na obnovu fasád, tvarové a materiálové riešenie výplní, prinavrátenie pôvodných prvkov fasád a strechy či na zachovanie spúšťacích mechanizmov výklopných nákladných plošín, ktoré boli z exteriéru adaptované na balkóny. Obnova bola ocenená udelením Výročnej ceny časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2007.
Obnova z rokov 2006 – 2007 zachránila fyzickú podstatu a konštrukčné riešenie stavby, a vytvorila perspektívu ďalšej existencie. Ani po obnove sa však pre sklad č. 7 nepodarilo nájsť trvalejšie využitie a využíval sa len na príležitostné podujatia. Postupná urbanizácia okolia objektu síce čiastočne zmiernila nekontrolovateľné javy vplývajúce na jeho stav, avšak dopadom útokov vandalov či mimoriadnej situácie súvisiacej s rozvodnením Dunaja v roku 2013 sa úplne zabrániť nepodarilo. Poškodené tak ostali nielen dovtedy neobnovené časti, ale aj tie, ktoré boli prešli obnovou.
Snahy o využitie skladu č. 7 ožili v roku 2020 zo strany nového investora J & T Real Estate, a. s. Projektová dokumentácia, vypracovaná spoločnosťou sk.inFlow, s. r. o., navrhla okrem opätovnej rekonštrukcie exteriéru aj dispozičné zmeny a zmenu účelu využitia. Zatiaľ čo prvé nadzemné podlažie mala využívať gastroprevádzka, vyššie podlažia boli vloženými priečkami rozčlenené na administratívne priestory.
Počas poslednej obnovy v priebehu rokov 2023 a 2024, KPÚ BA sledoval rovnaké ciele ako pri poslednej rekonštrukcii. Opätovne boli obnovené exteriérové fasády, ktoré vo zvolenej farebnosti rešpektovali predchádzajúce riešenie. Vymenené boli aj pomerne nové, avšak výrazne poškodené okenné výplne, ktoré sú po obnove riešené v trojitom zasklení s kovovým rámom a členené lištou s profilom v tvare písmena „T“, ktoré oknám dodávajú požadovanú plasticitu a raster. Zastabilizované boli aj konštrukcie balkónov na mieste nákladných plošín.
Pri rekonštrukcii interiéru KPÚ BA určoval najmä nevyhnutnosť zachovania pôvodných súčastí architektúry skladu č. 7, pričom novodobé zásahy mali byť riešené ako reverzibilné a ľahko čitateľné novotvary. Pamiatkové hodnoty objektu – spočívajúce v pôvodnom riešení podlaží s radmi hríbových stĺpov, pôvodných posuvných brán, ovládacích zariadení nákladných plošín a pôvodných betónových schodísk so zábradliami – boli ošetrené a ponechané tak, aby sa po potenciálnom budúcom vyprázdnení interiérov uchovali v pôvodných situáciách.
Materiálové a farebné riešenie nových konštrukcií alebo mobiliára nebolo predmetom posudzovania KPÚ BA, zásadnou bola najmä ich reverzibilita. Ľahko odstrániteľné sadrokartónové a sklenené priečky obchádzajú pôvodné konštrukcie stĺpov, vzduchotechnika a ďalšie rozvody sú vedené podvesením pod pôvodné stropy, cez výťahové šachty alebo v kazetách konštrukcií nových priečok. Keďže pre riziko zaplavenia počas prípadného stúpania Dunaja nebolo možné využiť priestory suterénu, ako technické zázemie objektu slúži plochá strecha a hlavná veža. Zmena úrovne terénu Prístavnej ulice, do ktorej bol navrhnutý nový vstup, si vyžiadala jediný zásadnejší zásah do pôvodných konštrukcií. V záujme dosiahnutia úspešného sprevádzkovania bola na tejto úrovni vybraná časť konštrukcie podlažia. V prvej polovici roka 2024 bola značná časť obnovy objektu skladu č. 7 ukončená. V procese je naďalej obnova prvého nadzemného podlažia pre gastroprevádzku, po ktorej ukončení by sa sklad č. 7 mohol dostať do dlhodobého užívania, ktoré je jedným z hlavných predpokladov pre jeho zachovanie.
Martin Hoľma, KPÚ Bratislava
Použité zdroje:
Spisová agenda KPÚ BA
BARTOŠÍKOVÁ T., ONKPaPU, HABÁŇOVÁ, G., KPÚ BA. Sklad bratislavského prístavu č.7 Aktualizačný list PO NKP, jún 2018
HABERLANDOVÁ, K. Jedinečný príklad aplikácie moderných rámových konštrukcií v Bratislave (Zimný prístav: Sklad č. 7). In: Architektúra & urbanizmus, 2006, roč. XL, č. 3 – 4, s. 189 – 205.
OBUCHOVÁ, V. Priemyselná Bratislava. Bratislava: Marenčin PT, 2009. ISBN 9788056907016.
