Obnova historického krovu z roku 1719 a strechy na dome kamaldulského mnícha v Červenom Kláštore
Pôvodne kartuziánsky kláštor v Červenom Kláštore, založený v roku 1320, bol majetkom tohto kontemplatívneho rádu do polovice 16. storočia. Po roku 1563 bol krátko v správe spišského prepošstva, následne prešiel do rúk svetských vlastníkov, z ktorých najvýznamnejším bol rod Rákociovcov (Rákoczy) v 17. storočí. Významné stavebné úpravy boli realizované predovšetkým v priebehu 18. storočia, kedy kláštor na základe testamentu posledného vlastníka, nitrianskeho biskupa Ladislava Mattyaszovszkého bol darovaný reholi kamaldulov. Tí vlastnili kláštorný areál až do jeho zrušenie v roku 1782 cisárom Jozefom II. Habsburským.
Práve v období baroka boli zrealizované väčšie stavebné úpravy pôvodných stredovekých a renesančných objektov (kostol, konvent, hospodárske objekty, nádvoria). Zároveň po obvode veľkej rajskej záhrady – severne, východne a južne od kostola, boli pre kamaldulských mníchov (pátrov) postavené nové prízemné trojtraktové 5 priestorové domy, v celkovom počte 10. Súčasťou domu v postranných traktoch boli kaplnka, spálňa, pracovňa, dreváreň, pričom centrálnym najužším traktom bola chodba, odkiaľ sa vchádzalo do jednotlivých postranných priestorov. Dodnes sa v svojej hmote zachovali dva mníšske domy, pričom jediný situovaný južne od kostola je zachovaný v primárnej podobe, a to so samotnou dispozíciou, klenbovým systémom, výrazom fasád a murovaných strešných štítov, ako aj samotnou konštrukciou krovu.
V rámci všetkých v minulosti obnovených objektov, má len tento dom pôvodný historický krov, ktorý sa z veľkej časti zachoval v autentickej podobe. Datovaný bol dendrochronologicky do doby výstavby predmetného domu, ktorým je rok 1719 (uvedený je aj na západnej fasáde). V minulosti bol krov viackrát opravovaný (19. aj 20. storočie), avšak výrazne neodborným spôsobom, kedy došlo k odstráneniu fundamentu celého krovu a to väzných trámov, postranných vzpier a dolných častí hrebeňových stĺpikov v jednotlivých priečnych väzbách, čo spôsobilo aj narušenie obvodových murív a klenieb trhlinami.
Od októbra 2024 je vlastníkom, resp. správcom tejto národnej kultúrnej pamiatky (Pamiatkový úrad SR), na základe vypracovaného architektonicko-historického pamiatkového výskumu a projektovej dokumentácie obnovy (návrh doplnenia pôvodnej konštrukcie krovu z roku 1719), realizovaná revitalizácia celej strechy – krovu a strešného plášťa. Na celý proces odborne dohliada príslušný krajský pamiatkový úrad (KPÚ Prešov). Súčasťou prípravnej dokumentácie bol okrem pamiatkového výskumu aj podrobný odborný posudok stavu biotického poškodenia jednotlivých drevených konštrukčných prvkov, vypracovaný Andreou Nasswettrovouv z Českej republiky (PRODŘEVO ATELIÉR, s. r. o.), ktorý bol požadovaný rozhodnutím KPÚ Prešov pred samotnou obnovou krovu. Rovnako bol vypracovaný statický posudok spoločnosťou Chronogram – Diagnostika a obnova architektonického dedičstva (Lukáš Kramarčík).
Stav historického hambálkového krovu s pozdĺžnym viazaním pod hrebeňom bol už dlhší čas v havarijnom, resp. v zlom stavebno-technickom stave. Šindľová krytina bola celoplošne pokrytá hrubou vrstvou mikroorganizmov, predovšetkým machmi. Pred samotným znesením krovu z domu boli všetky prvky označené plechovými štítkami s popisom.
K obnove krovu/strechy sa pristúpilo na základe bilaterálneho projektu „Preventively and actively together“, ktorý realizuje Pamiatkový úrad SR v spolupráci s najvýznamnejšími nórskymi partnerskými inštitúciami v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva: Riksantikvaren – Directorate for Cultural Heritage, Norsk Kulturarv a Fortidsminneforeningen – National Trust of Norway.
Po sňatí historického krovu z mníšskeho domu, prebiehal počas celého októbra 2024 medzinárodný tesársky workshop za účasti inšpekčných tímov a vybraných zamestnancov Pamiatkového úradu SR a nórskych tesárov aj študentov z Hjerleid Handverksskole so svojimi učiteľmi z odboru tesárstvo a rezbárstvo. Cieľom spoločného tesárskeho workshopu je obnova jediného autentického krovu v areáli kláštora tradičným tesárskym spôsobom, kedy sa menia len výrazne poškodené časti historickej konštrukcie za protézy a vložky zo smrekového dreva. Všetky nové prvky sú ručne upravené sekerami, prípadne hoblíkmi. Spoje, ako dlaby pre čapy, rybinové plátovanie, kampy ai. sú vyrábané ručnými pílami, sekerami a dlátami. Nové prvky s pôvodnými sú spájané klinovanými bukovými kolíkmi. Spoje pôvodných prvkov sú opätovne spájané pôvodnými dubovými kolíkmi so štvorbokými driekmi. Chýbajúce spojovacie prvky sú pripravované účastníkmi workshopu ručnými nástrojmi, ako kópie pôvodných. Väzné trámy, ktoré v krove chýbali a pomúrnice dodala nakresané spoločnosť Tesané, s. r. o. Vlčkovce. Obnova historického krovu z obdobia baroka je v záverečnej fáze obnovy a v závere októbra bude vztýčený na pôvodné miesto – tzv. dom kamaldulského mnícha. Následne sa začne s prípravou obnovy strešného plášťa, kde novou krytinou bude opäť štiepaný šindeľ zo smrekového dreva s dvojitým ukladaním na late. Na jar v roku 2025 (po zimnom období) dôjde k oprave komína nad strechou, vrátane novej komínovej hlavy.
Časť nových konštrukčných prvkov, ktoré nahradia tie, ktoré boli v minulosti z krovu odstránené (postranné vzpery/stĺpiky medzi krokvami a väznými trámami, vzpery v tvare ondrejských krížov v pozdĺžnom viazaní krovu), bude osadených až po prirodzenom preschnutí pripravených trámov, keďže ich vlhkosť je dnes vysoká.
Súčasťou obnovy predmetného krovu/strechy je aj prinavrátenie pôvodného vstupu do podstrešia cez východný strešný štít, ktorý potvrdil aj pamiatkový výskum.
Ľubor Suchý, KPÚ Prešov
Reportáž RTVS. Spravodajstvo. Tesári pri obnove používajú tradičnú techniku.
