Nové 3D modely archeologických nálezísk
Pracovníci Pamiatkového úradu SR a Krajského pamiatkového úradu Košice pripravili pri príležitosti podujatia Európske dni archeológie 2024 ďalšie tri digitálne 3D modely terénu zaujímavých archeologických nálezísk. Vďaka nim tak môžete zažiť prechádzku po nich aj zo svojich domovov. V nasledujúcom článku ich v krátkosti predstavíme.
Prvým 3D modelom je mohylník v Kráľovskom Chlumci, v polohe Erös (okr. Trebišov). Toto mohylové pohrebisko z obdobia včasného stredoveku (8. – 9. stor.) predstavuje významný prvok historickej kultúrnej krajiny medzibodrožia a jedinečný doklad pohrebného rítu slovanského obyvateľstva Potisia. V roku 1949 ho skúmal archeológ Vojtech Budinský-Krička. Zameral tam 66 mohýl v 4 skupinách v dĺžke vyše 1 km po terase. Mohyly majú kruhovitý pôdorys s priemerom 7 – 21 m a výškou 0,25 – 1,7 m. Všetky preskúmané hroby boli žiarové a ich inventár pozostával predovšetkým z keramických nádob, kovaní, praciek, náušníc, častí vedierok a nožov.
Druhým 3D modelom je jedna najvýznamnejších lokalít včasnej doby laténskej – hradisko na vrchu Slepý vrch, ktoré leží na pomedzí katastrov Horné a Dolné Orešany (okr. Trnava). Na základe doterajšieho výskumu sa zdá, že ide o najvýchodnejšie ležiace hradisko centrálneho typu vo včasnej dobe laténskej. Viaceré archeologické nálezy svedčia o tom, že na ňom sídlila vtedajšia elita. Stopy osídlenia sú však doložené aj zo skoršieho obdobia – z mladšej/neskorej doby kamennej a neskorej doby bronzovej a krátkodobo využívané bolo aj v mladšom úseku doby halštatskej. Okrem osídlenia opevnenej časti hradiska, ktorú chránilo niekoľko valov, boli osídlené i niektoré terasy mimo opevnenia.
Posledným, tretím digitálnym 3D modelom jenárodná kultúrna pamiatka hradisko Veľký vrch v Divinke (okr. Žilina). Hradisko leží na rovnomennom kopci týčiacom sa nad sútokom potoka Divina s riekou Váh. Patrí medzi najdôležitejšie opevnené výšinné sídliská severného Slovenska. Bolo osídlené v troch obdobiach – v mladšej až neskorej dobe bronzovej (lužická kultúra), v neskorej dobe laténskej až staršej dobe rímskej (púchovská kultúra) a na sklonku veľkomoravského obdobia (Slovania). Priebeh valového opevnenia, rovnako ako rozloha hradiska, sa v priebehu týchto troch období menili. Hradisko určite odporúčame navštíviť aj naživo. Jeho bližšiu históriu spoznáte vďaka náučnému chodníku, ktorý tam vybudovalo OZ Hradiská v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV Nitra a Považským múzeom v Žiline.
Vizualizácie a 3D zobrazenia sú vytvárané Tiborom Lieskovským zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave pomocou špecializovaných vizualizačných postupov z dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré Pamiatkovému úradu SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Vizualizácia využíva farebné zobrazenie zvýrazňujúce terénne nerovnosti: žltá farba indikuje vypuklé tvary (napr. pozostatky valov či architektúr), modrozelená farba znázorňuje priehlbiny (priekopy, archeologické sondy a pod.).
Vďaka predstaveným digitálnym 3D modelom sa ich celkový počet v galérii publikovanej na platforme Sketchfab zvýšil na 41. Pamiatkový úrad SR v spracovaní 3D modelov terénu zaujímavých archeologických nálezísk plánuje pokračovať aj v budúcnosti.
Mnohé archeologické lokality na Slovensku sú dlhodobo vykrádané a ničené hľadačmi pokladov. Preto si vážime všetkých, ktorým na ochrane nášho spoločného kultúrneho dedičstva naozaj záleží. V prípade, že uvidíte na archeologickej lokalite ľudí s detektormi kovov, neváhajte to nahlásiť polícii.
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-22-0151.
Spracovala: Erika Makarová, Pamiatkový úrad SR
Použitá literatúra:
Budinský-Krička, V. 1950: Staroslovanský mohylník v Kráľovskom Chlumci na východnom Slovensku. Archeologické rozhledy 11, 70 – 74.
Čambal, R. 2016: Včasnolaténske spony z Horných Orešian – Slepého vrchu v zbierkach SNM-Archeologického múzea v Bratislave. Zborník SNM CX, Archeológia 26, 109 – 118.
Fusek, G. – Slaná, A. 2020: Slovanské hradisko na Veľkom vrchu = Slavic Hillfort on Big Hill. Žilina.
Pieta, K. – Jakubčinová, M. – Šebesta, B. 2011: Výskum včasnolaténskeho hradiska v Horných Orešanoch. AVANS v roku 2008, 211 – 214.
