KPÚ Prešov - Nálezy pamiatkovo hodnotných zvonov

V priebehu prvých dvoch mesiacov aktuálneho kalendárneho roka sa KPÚ Prešov v rámci výkonu štátnej správy aj spracovania revízie ÚZPF podarilo vo zvoniciach a vežiach kostolov Prešovského kraja „objaviť“ sedem zvonov s pamiatkovými hodnotami. Šesť zvonov bolo lokalizovaných v sakrálnych objektoch gréckokatolíckej cirkvi, jeden v rímskokatolíckom kostole.

Najstarší spomedzi „objavených“ zvonov je v súčasnosti inštalovaný vo veži r. k. Kostola Najsvätejšej Trojice v obci Slovenská Kajňa (okr. Vranov nad Topľou). Ide o nesignovaný gotický zvon z prelomu 14./15, resp. 15./16. storočia, bez uvedenia konkrétneho výrobcu (autora), dielne a datovania, zdobený výlučne plastickými linkami. Podľa slovenského kampanológa a pamiatkara Juraja Gembického je možné na základe komparácie s inými zvonmi z prostredia východného Slovenska (Čečejovce, Janík, Kravany pri Poprade, Poprad-Matejovce a pod.) pripísať predmetný zvon spišskonovoveskému okruhu dielne majstra Konráda a jeho nasledovníkov.

Zvyšná šestica zvonov je mladšia, pochádzajúca z 18. a 19. storočia. Najstarší z tejto skupiny je barokový zvon z obce Kolbasov (okr. Snina), ktorý bol podľa nápisu na zvone uliaty v roku 1749. Inštalovaný je v drevenej zvonici, nachádzajúcej sa v bezprostrednej blízkosti tunajšieho gr. kat. Chrámu Troch Svätiteľov. Vo zvonici mu robia spoločnosť dva mladšie zvony – neskorobarokový z roku 1777 a novoklasicistický z roku 1894. V súčasnosti poznáme meno iba zvonolejára, ktorý ulial najmladší z trojice zvonov. Bol ním významný rumunský zvonolejár českého pôvodu Antal (Anton) Novotný, ktorý v druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia odlieval zvony v rumunskom meste Temešvár (Timişoara). Nakoľko vo zvyšných dvoch prípadoch ide o nesignované zvony, nie je v súčasnosti možné určite ich autora. Podľa Juraja Gembického pravdepodobne išlo o miestnych (regionálnych) dobových zvonolejárov, pôsobiacich v regióne Zemplína, prípadne zvonolejárov z oblasti dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny. Výnimočnosť zvonov z Kolbasova spočíva predovšetkým v tom, že sú intaktne zachované (vrátane pôvodných sŕdc a hláv), a tiež v tom, že si zachovali ručné zvonenie. Intaktne zachované zvony s ručným spôsobom zvonenia sa nachádzajú aj vo vežiach gréckokatolíckych chrámov v obciach Legnava (okr. Stará Ľubovňa) a Šarišský Štiavnik (okr. Svidník). Neskorobarokový zvon visiaci vo veži gr. kat. Chrámu Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Legnave bol uliaty v roku 1771. Aj keď ide o nesignovaný zvon, bez uvedenia konkrétneho výrobcu (autora) či dielne (miesta odliatia), podľa Juraja Gembického je možné na základe zaradenia do obdobia (1771), spolu s komparáciou typu použitého písma (latinský majuskulný nápis) a reliéfu (Bohorodička) pri podrobnejšom doskúmaní v budúcnosti, hľadať možnú súvislosť s produkciou niektorej zo zvonolejárskych dielní, pôsobiacich v 18. storočí na východnom Slovensku (podobné zvony možno nájsť v lokalitách Karná, Makovce, Malá Poľana, Vyšný Hrušov a ďalšie.). Klasicistický zvon situovaný vo veži gr. kat. Chrámu sv. Michala archanjela v Šarišskom Štiavniku bol uliaty v roku 1809. Jeho autormi boli členovia významných prešovských zvonolejárskych rodín – Pavol Schmitz a František Lecherer. Posledný z „objavených“ zvonov sa nachádza vo veži gr. kat. Chrámu Zoslania Svätého Ducha v obci Vavrinec (okr. Vranov nad Topľou). Ide o klasicistický zvon z roku 1791, ktorý ulial významný prešovský zvonolejár Ján Lecherer. Na rozdiel od predošlých zvonov z gréckokaolíckych lokalít, zvon z Vavrinca je elektrifikovaný a má novú oceľovú hlavu. Jeho výnimočnosť spočíva predovšetkým v tom, že ide o pravdepodobne posledný zvon, ktorý ulial Ján Lecherer (zomrel v roku 1792). Od väčšiny zvonov tohto zvovolejárskeho majstra sa vavrinecký líši tým, že autor pri jeho signovaní nepoužil celé krstné meno ale iba jeho skratku (IOA).

Za zmienku stojí aj tá skutočnosť, že s výnimkou zvonu Antala Novotného z roku 1894 nebol žiaden zo zvyšných „objavených“ zvonov uliaty pre súčasné sakrálne objekty, nachádzajúce sa v skúmaných lokalitách. Gotický zvon bol do veže r. k. Kostola Najsvätejšej Trojice v obci Slovenská Kajňa premiestnený pravdepodobne z dnes už zatopeného r. k. Kostola sv. Františka Serafínskeho v Dobrej nad Ondavou, zvony z gréckokatolíckych lokalít boli uliate pre chrámy, ktoré sa v daných obciach nachádzali v 17., resp. 18. storočí.

PaedDr. ThLic. A. Liška, PhD. - KPÚ Prešov