Nález stredovekej krstiteľnice v Petrovanoch
Stredoveká kamenná krstiteľnica z jazierka v Petrovanoch
V priebehu prác na revitalizácii jazierka pri kaštieli v obci Petrovany (okr. Prešov), ktoré iniciovala majiteľka kaštieľa pani Dušana Maťašovská, bola v novembri 2023 objavená na jeho dne kamenná krstiteľnica.
Bola vyrobená z jedného kusa kameňa. Má hranolovú nohu, ktorá plynule prechádza do mierne oválnej misy (kupy). Nenesie na sebe žiadne stopy po motívoch výzdoby ani nápisov, čo znemožňuje jej presnejšie datovanie. Hrany kupy na niektorých miestach z vonkajšej strany nesú minimálne známky poškodenia. Nenachádza sa na nej dvojica protiľahlých poškodení (dier), ktorá by nám dokladala, že súčasťou krstiteľnice bol aj vrchnák. Materiál použitý na jej výrobu je regionálna vulkanická hornina zrejme z neďalekých Slanských vrchov. Rámcové datovanie umožňuje zaradiť nález do vrcholného stredoveku. Podľa posudku, ktorý vypracoval súdny znalec Tomáš Michalík, je možné jeho vznik datovať do obdobia gotiky – približne do začiatku 14. storočia.
Koncom 19. storočia vznikol na ploche staršej vidieckej záhrady pri barokovo-klasicistickom kaštieli z roku 1756 park. Vtedy kaštieľ i časť pôdy okolo kúpil barón Alfonz Vécseyi. Pôvodne bola stará stavba ohradená ochranným valom – vodnou priekopou, ktorú dal barón Žigmund Klobušický zasypať a ponechal len malý rybník. V roku 1918 sa majitelia kaštieľa parku zmenili, boli nimi miestni obchodníci – ich mená nie sú známe. V roku 1923 ho od nich odkúpil MUDr. Vladimír Pospíšil a zriadil tam „Zdravotne sociálni ústav, detský chorobinec Dr. V. Pospíšila“. V tomto období fungovania ústavu bolo založené jazierko, ktoré sa dodnes zachovalo na pôvodnom mieste. Dômyselne využíva zvažujúci sa terén od kaštieľa, kde bola v minulosti umiestnená skalka.
Krstiteľnica s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z barokovo-klasicistického Kostola všetkých svätých situovaného na kopci juhozápadným smerom od jazierka. Prvá písomná zmienka o farnosti v Petrovanoch pochádza z roku 1304 v súvislosti so sporom medzi synmi istého Sinka o konaní bohoslužieb v Haršágu (dnes obec Záborské). Kostol bol teda postavený na prelome 13. a 14. storočia. V neskorom stredoveku bol na mieste staršej sakrálnej stavby vybudovaný nový kostol. V 17. storočí bol prestavaný a 5. augusta 1716 bol vtedajší Kostol sv. Petra a Pavla po niekoľkoročnom užívaní evanjelikmi augsburského vyznania vrátený katolíkom. Zaslúžil sa o to barón František Klobušický, ktorý ho dal prestavať a zasvätil ho všetkým svätým. V 18. storočí bola ku kostolu pristavaná veža, po skončení druhej svetovej vojny k presbytériu pribudla sakristia. Súpis pamiatok na Slovensku uvádza, že v záhrade kostola sa nachádzala gotická krstiteľnica z pôvodnej stavby zo začiatku 14. stor.
V kanonických vizitáciách farnosti z roku 1775 a 1814 sa uvádza iba toľko, že v kostole je krstiteľnica, ktorá je uzamknutá a kľúče od nej sa uchovávajú v sakristii. V inventároch kostola v Petrovanoch z 19. storočia (1817, 1836, 1850) sa spomína už medená krstiteľnica. V inventári z roku 1854, ktorý je podrobnejší, sa uvádza krstiteľnica vo svätyni kostola, ktorá má medenú nádobu pre krstnú vodu. Kamennú krstiteľnicu z tohto obdobia poznáme napríklad z Kostola nanebovzatia Panny Márie v Brestove. Táto však bola zakopaná pri kostole a v kupe mala nahádzané kamene. Na rozdiel od krstiteľnice z Petrovian mala poškodenú nohu, baňatejšiu kupu, na vrchnom okraji ktorej boli dve protiľahlé diery na osadenie vrchnáku. Ďalšou rovnako datovanou je krstiteľnica z Čeloviec, ktorá je nezdobená a bez nápisov. Na rozdiel od predošlých spomínaných krstiteľníc je táto dobre zachovaná a stále tvorí inventár evanjelického kostola. Rovnako aj krstiteľnica z gréckokatolíckeho Kostola narodenia presvätej Bohorodičky z Miklušoviec. Tiež nemala vrchnák, ale jej valcovitá noha prechádza na konci do hladkého prstenca, na ktorý dosadá polkruhovitá kúpa.
Prvá súhrnná práca, ktorá sa venovala kamenným krstiteľniciam z územia Slovenska bola diplomová práca Martina Nováka z roku 2003. Následne publikoval článok v zborníku Archaeologia Historica v roku 2004. Od decembra roku 2001 zdokumentoval kamenné krstiteľnice z takmer všetkých regiónov Slovenska. Hlavným zdrojom informácií o mieste uložení krstiteľníc bol pre neho súpis pamiatok na Slovensku. Vo svojej práci uvádza, že asi každá desiata kamenná krstiteľnica z územia Slovenska je stratená. O krstiteľnici v Petrovanoch (okrem iných krstiteľníc, ako napríklad z Krušoviec v okr. Topoľčany), Kšinnej (okr. Bánovce nad Bebravou), Lúky (okr. Púchov), Mliečna (okr. Dunajská Streda) miestni správcovia nič nevedeli. Podľa Súpisu išlo o jednoduché krstiteľnice z 13. – 14. storočia. Informácie o okolnostiach i dôvodoch ich zmiznutia chýbajú. Neraz sa zachovali len vďaka tomu, že sa používali v súkromných záhradách ako kvetináče.
Odpoveď na to, ako sa dostala petrovianska krstiteľnica z kostola do jazierka nepoznáme, jej osud je tak možné sledovať najmä vďaka zmienkam v prameňoch a literatúre, kde sa spomína v súvislosti s priestorom tamojšieho kostola.
Monika Ďuďáková, KPÚ Prešov
