Nález lochu v Dubovanoch

V lete ohlásil starosta obce Dubovany (okr. Piešťany) prepad pôdy do umelej podzemnej dutiny pri cintoríne. Krajský pamiatkový úrad Trnava objekt obhliadol a zistil, že ide o loch. Takýto nález bol trnavským pamiatkarom ohlásený prvýkrát, z rozhovorov archeológov s miestnymi obyvateľmi vyplynulo, že o lochoch doposiaľ nemali vedomosť.

V našom prostredí je loch umelo vytvorený nevymurovaný alebo len čiastočne vymurovaný podzemný priestor v tvare chodieb a miestností vyhĺbený prevažne do nespevnených sedimentárnych (usadených) hornín (najmä spraší a ílov). Do lochov sa zvyčajne vstupovalo z nadzemnej stavby a väčšinou svojej plochy zasahovali mimo jej pôdorys. V niektorých oblastiach sa pod výrazom loch mohli chápať aj iné objekty, napr. zásobné (obilné) jamy.

Lochy slúžili najmä ako sklady potravín a v čase nepokojov ako úkryty. Keďže v lochoch sa aj v zime zachovávajú teploty nad nulou, v čase tuhých zím sa mohli aj obývať.

Keďže v minulosti sa väzni umiestňovali často v podzemí (v pivniciach), slovo loch sa prenieslo aj do ustáleného slovného spojenia „zavrieť do lochu“ s významom zavrieť do väzenia. Slovo má pôvod v nemčine (das Loch – diera, čiže diera v zemi = pivnica = podzemie). 

Objekt bol zdokumentovaný metódami archeologického výskumu, ale vzhľadom na pokračujúce opadávanie nadložia a umiestnenie objektu v dotyku s rodinným domom a cestou nariadil statik jeho zasypanie. Preto sa, žiaľ, podzemné priestory nepodarilo v celom rozsahu zdokumentovať. Počas dokumentácie lochu sa v jeho nadloží našlo niekoľko keramických črepov z nádob, z ktorých jeden pochádza z mladšej železnej (laténskej) doby (asi 450 pred n. l. – 0). Črep nesúvisí s lochom, ale indikuje staršie nálezisko v jeho mieste alebo v okolí, pričom z laténskej doby odtiaľto neboli známe žiadne nálezy.

Dom, s ktorým susedil loch, zachytáva už katastrálna mapa z roku 1912. Loch s istotou nesúvisí s týmto domom, lebo je postavený na murovanej pivnici a v pivnici nie je viditeľný žiadny zamurovaný vstup do lochu. Loch teda musí súvisieť so starším objektom. Starší dom v mieste súčasného domu a aj cestu vedľa neho zaznamenalo už Prvé vojenské mapovanie v rokoch 1782 – 1784, je možné, že loch súvisí práve s týmto domom.

Na Slovensku sa archeologickému výskumu lochov doposiaľ nikto nevenoval. Dlhá tradícia ich výskumu je na Morave, v Rakúsku a Nemecku. Na Morave bolo zdokumentovaných niekoľko lochov vybudovaných už v praveku. V okrese Brno-venkov sa preskúmal loch zo staršej bronzovej doby (asi 2 200 – 1 600 pred n. l.) a ďalší, malého rozsahu, pravdepodobne až z mladšieho neolitu (mladšej kamennej doby) z obdobia kultúry s moravskou maľovanou keramikou (asi 4 700 – 4 000 pred n. l.). V okrese Prostějov bol preskúmaný malý loch, ktorý bol len rámcovo zaradený do praveku. Ostatné, ktoré sa na Morave podarilo datovať, pochádzajú z 13. – 14. storočia až novoveku. V Rakúsku a Nemecku existuje aj združenie na výskum lochov, ktoré vydáva vlastný časopis. 

Prepadliny do lochov mimo intravilánov súčasných obcí indikujú zaniknuté osídlenie, ktoré nemusí byť doposiaľ známe. Je preto dôležité, aby takýto nález (napr. prepadlinu na poli) nálezca oznámil miestne príslušnému krajskému pamiatkovému úradu. Takéto oznámenie môže prispieť k objavu napríklad zaniknutej stredovekej dediny. Nálezy prepadlín do lochov v minulosti podnietili vznik legiend o desiatky kilometrov dlhých podzemných chodbách vedúcich do hradov, kaštieľov či kláštorov.

Matúš Sládok, KPÚ Trnava

Podklady: Adam Fónod, SAHI, o. z.

Pramene:

KOS, Petr. K moravským lochům. In: Forum urbes medii aevi. 2: Sborník příspěvků z konference FUMA konané 16. – 18. 4. 2003. Brno: Archaia Brno 2005, s. 166 – 183.

Prvé vojenské mapovanie, dostupné z: maps.arcanum.com/en/map/europe-18century-firstsurvey

Katastrálna mapa Horných Dubovian z roku 1912, dostupné z: maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/12640

Arbeitskreis für Erdstallforschung e.V., dostupné z: https://erdstall.de